Konečne prišiel verejnosťou aj organizátormi očakávaný deň „D“. 28. september 2012 - slávnostné otvorenie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach. Ožilo prostredie pred vynoveným vstupom do tunela. Stavebné úpravy priniesli nový bezpečný múr na vstupe, pekné schodisko z prírodného duba, vysadenú zeleň a množstvo atraktívnych doplnkov, akým je napríklad priestor na oddych pre turistov v podobe vláčika. Prichádzajúcich vítal aj nedávno postavený turistický zrub. To všetko vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Lesného družstva, Obecného úradu Slavošovce a firmy DOBART. Myšlienky propagátora tunela, ako turistickej atrakcie PaedDr. Milana Sajenka zhmotnilipredseda LD p. Rudolf Pažitka, umelecký rezbár p. R. Pažitka mladší, Ing. Dionýz Doboš a starosta obce, poslanec KSK p. Ing. Štefan Bašták, za čo im patrí poďakovanie. Samotné slávnostné otvorenie bolo zaujímavým a podnetným podujatím, ktoré vzniklo vďaka snahe a fortieľu všetkých robotníkov Lesného družstva, dodávateľov, ale aj pracovníkov OcÚ Slavošovce.
Otvorenie malo plánovaný začiatok o 17.00 hod. a bolo kvalitne spropagované. Priestory pred tunelom aj vnútri tunela boli upravené na vystúpenie hudobných skupín: Betliarske vidly, SEXIT, Alojz Mucha a Nebeská muzika Terchová, mažoretiek a ďalších účinkujúcich. Koncert vnútri tunela sa konal po prvýkrát v jeho histórii. Na návštevníkov čakali pripravené lavice aj stoličky. Príslušníci dobrovoľného hasičského zboru pomáhali ako usporiadateľská služba, starali sa oj o požiarne zabezpečenie, mali tu pripravenú techniku. Technici zabezpečili osvetlenie v tuneli a energiu pre ozvučenie pomocou agregátov.
Organizátori zabezpečili nefalšovaný poľovnícky guľáš, ktorý varili p. Kolesár, p. Černík, p. Mražík za asistencie žien pracujúcich v Lesnom družstve. Bolo postarané aj o občerstvenie. Záujem o podujatie predbehol očakávania usporiadateľov. Prví turisti a návštevníci prichádzali už od skorého popoludnia. Na pripravenom parkovisku v blízkosti obce na trase k tunelu sa miesta zapĺňali automobilmi návštevníkov. Čakala ich ešte 20 minútová prechádzka na miesto podujatia. Prichádzali rodiny s deťmi, skupinky turistov zo širokého okolia, miestni občania a pozvaní hostia. K pozvaným hosťom patrili napríklad zastupujúci primátor Rožňavy, primátor Jelšavy, starosta Chyžného a hostia z družobnej obce Drienčany. Jeden z pozvaných hostí bol aj bývalý riaditeľ SHP Slavošovce Ing. M. Hadač, ktorý pôsobí t.č. v Bosne. V dobe svojho pôsobenia v Slavošovciach bol jedným z propagátorov myšlienky zviditeľnenia tunela pod Homôlkou. Podujatie prišla zdokumentovať Rožňavská regionálna televízia. Spolu 800 návštevníkov príjemne prekvapilo. Takúto účasť neočakávala ani najoptimistickejšia prognóza. Milovníci turistiky, aj všetci prítomní prišli, aby videli tento nezabudnuteľný artefakt z rokov prvej Slovenskej republiky. Artefakt prezentujúci dielo rúk a umu jeho budovateľov. Aj keď ním nikdy neprešiel vlak, tunel pod Homôlkou si zasluhuje našu pozornosť a priazeň.
Piatkové podujatie sa natiahlo až do neskorých nočných hodín, prítomní si užili kvalitný program, občerstvenie. Stretli sa tu skoro všetky generácie, aby videli nielen program, ale hlavne tunel a jeho novo zrenovovaný vchod. Gemerské spojky a nedobudovaný tunel spájajúci Východoslovenský a Stredoslovenský kraj aj dnes spojili ľudí s dobrým a otvoreným srdcom. Bol to prvý krok, tak, ako v rozprávkach Slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského odklial začarovanú, roky spiacu cestu. Je to zároveň zaväzujúci krok pre dnešnú, aj budúce generácie k rozvíjaniu podobných podujatí a zviditeľňovaniu nášho regiónu pre každého. Pešia turistika a cykloturistika znovuobjavila cestu, na ktorú sa dlhé roky zabúdalo. Preto nesmieme zabúdať na motto prezentované v príhovore na podujatí: Prv, ako vstúpime do tohto tunela, skloňme hlavu pred jeho budovateľmi, poďakujme im a zachovajme to, čo vybudovali. Čo povedať na záver? Poďakovanie patrí všetkým organizátorom tohto krásneho a zmysluplného podujatia.
PS: Hneď na druhý deň sa spolu s množstvom návštevníkov k tunelu vybrala skupina cykloturistov z oddielu Zlatý Kras z Gemerskej Hôrky. Samozrejme najprv sa zastavili v rodnom dome P. Dobšinského. (Viď foto.)
Milan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/homolka/slavnost{/gallery}
Koncert v tuneli na videu:
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.