predseda LD p. Rudolf Pažitka, umelecký rezbár p. R. Pažitka mladší, Ing. Dionýz Doboš a starosta obce, poslanec KSK p. Ing. Štefan Bašták, za čo im patrí poďakovanie. Samotné slávnostné otvorenie bolo zaujímavým a podnetným podujatím, ktoré vzniklo vďaka snahe a fortieľu všetkých robotníkov Lesného družstva, dodávateľov, ale aj pracovníkov OcÚ Slavošovce.
Otvorenie malo plánovaný začiatok o 17.00 hod. a bolo kvalitne spropagované. Priestory pred tunelom aj vnútri tunela boli upravené na vystúpenie hudobných skupín: Betliarske vidly, SEXIT, Alojz Mucha a Nebeská muzika Terchová, mažoretiek a ďalších účinkujúcich. Koncert vnútri tunela sa konal po prvýkrát v jeho histórii. Na návštevníkov čakali pripravené lavice aj stoličky. Príslušníci dobrovoľného hasičského zboru pomáhali ako usporiadateľská služba, starali sa oj o požiarne zabezpečenie, mali tu pripravenú techniku. Technici zabezpečili osvetlenie v tuneli a energiu pre ozvučenie pomocou agregátov.
Organizátori zabezpečili nefalšovaný poľovnícky guľáš, ktorý varili p. Kolesár, p. Černík, p. Mražík za asistencie žien pracujúcich v Lesnom družstve. Bolo postarané aj o občerstvenie. Záujem o podujatie predbehol očakávania usporiadateľov. Prví turisti a návštevníci prichádzali už od skorého popoludnia. Na pripravenom parkovisku v blízkosti obce na trase k tunelu sa miesta zapĺňali automobilmi návštevníkov. Čakala ich ešte 20 minútová prechádzka na miesto podujatia. Prichádzali rodiny s deťmi, skupinky turistov zo širokého okolia, miestni občania a pozvaní hostia. K pozvaným hosťom patrili napríklad zastupujúci primátor Rožňavy, primátor Jelšavy, starosta Chyžného a hostia z družobnej obce Drienčany. Jeden z pozvaných hostí bol aj bývalý riaditeľ SHP Slavošovce Ing. M. Hadač, ktorý pôsobí t.č. v Bosne. V dobe svojho pôsobenia v Slavošovciach bol jedným z propagátorov myšlienky zviditeľnenia tunela pod Homôlkou. Podujatie prišla zdokumentovať Rožňavská regionálna televízia. Spolu 800 návštevníkov príjemne prekvapilo. Takúto účasť neočakávala ani najoptimistickejšia prognóza. Milovníci turistiky, aj všetci prítomní prišli, aby videli tento nezabudnuteľný artefakt z rokov prvej Slovenskej republiky. Artefakt prezentujúci dielo rúk a umu jeho budovateľov. Aj keď ním nikdy neprešiel vlak, tunel pod Homôlkou si zasluhuje našu pozornosť a priazeň.
Piatkové podujatie sa natiahlo až do neskorých nočných hodín, prítomní si užili kvalitný program, občerstvenie. Stretli sa tu skoro všetky generácie, aby videli nielen program, ale hlavne tunel a jeho novo zrenovovaný vchod. Gemerské spojky a nedobudovaný tunel spájajúci Východoslovenský a Stredoslovenský kraj aj dnes spojili ľudí s dobrým a otvoreným srdcom. Bol to prvý krok, tak, ako v rozprávkach Slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského odklial začarovanú, roky spiacu cestu. Je to zároveň zaväzujúci krok pre dnešnú, aj budúce generácie k rozvíjaniu podobných podujatí a zviditeľňovaniu nášho regiónu pre každého. Pešia turistika a cykloturistika znovuobjavila cestu, na ktorú sa dlhé roky zabúdalo. Preto nesmieme zabúdať na motto prezentované v príhovore na podujatí: Prv, ako vstúpime do tohto tunela, skloňme hlavu pred jeho budovateľmi, poďakujme im a zachovajme to, čo vybudovali. Čo povedať na záver? Poďakovanie patrí všetkým organizátorom tohto krásneho a zmysluplného podujatia.
PS: Hneď na druhý deň sa spolu s množstvom návštevníkov k tunelu vybrala skupina cykloturistov z oddielu Zlatý Kras z Gemerskej Hôrky. Samozrejme najprv sa zastavili v rodnom dome P. Dobšinského. (Viď foto.)
Milan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/homolka/slavnost{/gallery}
Koncert v tuneli na videu:
{jcomments on}

































Konečne prišiel verejnosťou aj organizátormi očakávaný deň „D“. 28. september 2012 - slávnostné otvorenie Tunela pod Homôlkou v Slavošovciach. Ožilo prostredie pred vynoveným vstupom do tunela. Stavebné úpravy priniesli nový bezpečný múr na vstupe, pekné schodisko z prírodného duba, vysadenú zeleň a množstvo atraktívnych doplnkov, akým je napríklad priestor na oddych pre turistov v podobe vláčika. Prichádzajúcich vítal aj nedávno postavený turistický zrub. To všetko vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Lesného družstva, Obecného úradu Slavošovce a firmy DOBART. Myšlienky propagátora tunela, ako turistickej atrakcie PaedDr. Milana Sajenka zhmotnili
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a