Slavošovský tunel pod Homôlkou sa v ostatných rokoch mnohým z vás predstavuje ako obrovský priestor v podzemí, ktorý ostal tesne pred naplnením pôvodného zámeru, aby spájal náš Gemer železnicou. Zostal však pre dnešok len jedinečnou technickou pamiatkou, ktorá našla svoje uplatnenie vďaka niekoľkým zanietencom ako nevšedný priestor vhodný aj pre hudobné telesá najširšieho žánru. Nový život tunelu vdýchlo v roku 2012, ako sa to aj v brožúre pripravovanej ku koncertu v TUNELI POD HOMôLKOU spomína, Lesné družstvo Slavošovce. Množstvo turistov z blízkeho okolia i širšieho regiónu, ktorí sem vo voľnom čase prichádzajú, aby si prešli celú cestu tunelom z jedného konca na druhý si iste všimli, že po ostatných troch rokoch rôznych úprav sa skultúrnil portál tunela i jeho okolia, ktoré sa premenili na oddychovú zónu. Za ten čas, bez nároku na honorár, pomohli najmä panie Molčanová, Beshirová, Mária Brdárska - Janoška, Peter Farkašovský, ZŠ P. Dobšinského Slavošovce, Betliarske vidly, Spišský výber, SEXIT, Marian Kuľhavý a FEST, Jaroslav Gažo a ARZÉN, Nebeská muzika, Eva Dovcová, Alena Temesiová, Robo Šimko a MASSRIOT, Ján Ambróz – BORIEVKA, Janko Lehotský –MODUS, Peter Nagy – INDIGO, za čo im patrí srdečná vďaka a radi ich v tejto súvislosti spomíname. Aj prostredníctvom nich sa obec Slavošovce a tunel pod Homôlkou pozitívne zviditeľnili vo všetkých kútoch Slovenska. Na záver nezabudnime pripomenúť skvelú akciu - Tretí ročník koncertu V TUNELI POD HOMÔLKOU, venovaný Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý sa uskutoční 4. septembra 2015. Začne sa o 10,00 hod. detským predpoludním. DHZO Slavošovce odprezentujú ukážku požiarneho zásahu, o 11.00 hod. divadlo Actores predvedie hru Lindolína a Valentíno. Pripravená je tiež jazda na koni, maľovanie na tvár a iné atrakcie pre najmenších.
Popoludní o 15.00 hod. vystúpi ŠTVORKA (Collegium SDS), o 16.00 Folklórna skupina Revúška. Na 17..00 budú pripravení známi KANDRÁČOVCI s hoťami Monikou Kandráčovou a Máriou Brdárskou. Akýmsi spojovníkom koncertu pred hlavným vystúpením METALINDY s Viktóriou Vojtovou o 20.00 hod. bude Robo Šimko a jeho MASSRIOT. Od 19.00 hod. dajú priestor tiež svojim hosťom, ktorými budú: Eva Dovcová, Raper Woldoo a Peter Zemko.
MG-OD
Slnko nevychádzaj
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Naspäť do krajiny tiel, kde je všetko zmenené,
každú noc ti píšem o tom list.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, zomiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, umiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť...
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).