Slavošovský tunel pod Homôlkou sa v ostatných rokoch mnohým z vás predstavuje ako obrovský priestor v podzemí, ktorý ostal tesne pred naplnením pôvodného zámeru, aby spájal náš Gemer železnicou. Zostal však pre dnešok len jedinečnou technickou pamiatkou, ktorá našla svoje uplatnenie vďaka niekoľkým zanietencom ako nevšedný priestor vhodný aj pre hudobné telesá najširšieho žánru. Nový život tunelu vdýchlo v roku 2012, ako sa to aj v brožúre pripravovanej ku koncertu v TUNELI POD HOMôLKOU spomína, Lesné družstvo Slavošovce. Množstvo turistov z blízkeho okolia i širšieho regiónu, ktorí sem vo voľnom čase prichádzajú, aby si prešli celú cestu tunelom z jedného konca na druhý si iste všimli, že po ostatných troch rokoch rôznych úprav sa skultúrnil portál tunela i jeho okolia, ktoré sa premenili na oddychovú zónu. Za ten čas, bez nároku na honorár, pomohli najmä panie Molčanová, Beshirová, Mária Brdárska - Janoška, Peter Farkašovský, ZŠ P. Dobšinského Slavošovce, Betliarske vidly, Spišský výber, SEXIT, Marian Kuľhavý a FEST, Jaroslav Gažo a ARZÉN, Nebeská muzika, Eva Dovcová, Alena Temesiová, Robo Šimko a MASSRIOT, Ján Ambróz – BORIEVKA, Janko Lehotský –MODUS, Peter Nagy – INDIGO, za čo im patrí srdečná vďaka a radi ich v tejto súvislosti spomíname. Aj prostredníctvom nich sa obec Slavošovce a tunel pod Homôlkou pozitívne zviditeľnili vo všetkých kútoch Slovenska. Na záver nezabudnime pripomenúť skvelú akciu - Tretí ročník koncertu V TUNELI POD HOMÔLKOU, venovaný Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý sa uskutoční 4. septembra 2015. Začne sa o 10,00 hod. detským predpoludním. DHZO Slavošovce odprezentujú ukážku požiarneho zásahu, o 11.00 hod. divadlo Actores predvedie hru Lindolína a Valentíno. Pripravená je tiež jazda na koni, maľovanie na tvár a iné atrakcie pre najmenších.
Popoludní o 15.00 hod. vystúpi ŠTVORKA (Collegium SDS), o 16.00 Folklórna skupina Revúška. Na 17..00 budú pripravení známi KANDRÁČOVCI s hoťami Monikou Kandráčovou a Máriou Brdárskou. Akýmsi spojovníkom koncertu pred hlavným vystúpením METALINDY s Viktóriou Vojtovou o 20.00 hod. bude Robo Šimko a jeho MASSRIOT. Od 19.00 hod. dajú priestor tiež svojim hosťom, ktorými budú: Eva Dovcová, Raper Woldoo a Peter Zemko.
MG-OD
Slnko nevychádzaj
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Naspäť do krajiny tiel, kde je všetko zmenené,
každú noc ti píšem o tom list.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, zomiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, umiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť...
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.