MODUS, Peter Nagy – INDIGO, za čo im patrí srdečná vďaka a radi ich v tejto súvislosti spomíname. Aj prostredníctvom nich sa obec Slavošovce a tunel pod Homôlkou pozitívne zviditeľnili vo všetkých kútoch Slovenska. Na záver nezabudnime pripomenúť skvelú akciu - Tretí ročník koncertu V TUNELI POD HOMÔLKOU, venovaný Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý sa uskutoční 4. septembra 2015. Začne sa o 10,00 hod. detským predpoludním. DHZO Slavošovce odprezentujú ukážku požiarneho zásahu, o 11.00 hod. divadlo Actores predvedie hru Lindolína a Valentíno. Pripravená je tiež jazda na koni, maľovanie na tvár a iné atrakcie pre najmenších.
Popoludní o 15.00 hod. vystúpi ŠTVORKA (Collegium SDS), o 16.00 Folklórna skupina Revúška. Na 17..00 budú pripravení známi KANDRÁČOVCI s hoťami Monikou Kandráčovou a Máriou Brdárskou. Akýmsi spojovníkom koncertu pred hlavným vystúpením METALINDY s Viktóriou Vojtovou o 20.00 hod. bude Robo Šimko a jeho MASSRIOT. Od 19.00 hod. dajú priestor tiež svojim hosťom, ktorými budú: Eva Dovcová, Raper Woldoo a Peter Zemko.
MG-OD
Slnko nevychádzaj
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Naspäť do krajiny tiel, kde je všetko zmenené,
každú noc ti píšem o tom list.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, zomiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, umiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť...

































Slavošovský tunel pod Homôlkou sa v ostatných rokoch mnohým z vás predstavuje ako obrovský priestor v podzemí, ktorý ostal tesne pred naplnením pôvodného zámeru, aby spájal náš Gemer železnicou. Zostal však pre dnešok len jedinečnou technickou pamiatkou, ktorá našla svoje uplatnenie vďaka niekoľkým zanietencom ako nevšedný priestor vhodný aj pre hudobné telesá najširšieho žánru. Nový život tunelu vdýchlo v roku 2012, ako sa to aj v brožúre pripravovanej ku koncertu v TUNELI POD HOMôLKOU spomína, Lesné družstvo Slavošovce. Množstvo turistov z blízkeho okolia i širšieho regiónu, ktorí sem vo voľnom čase prichádzajú, aby si prešli celú cestu tunelom z jedného konca na druhý si iste všimli, že po ostatných troch rokoch rôznych úprav sa skultúrnil portál tunela i jeho okolia, ktoré sa premenili na oddychovú zónu. Za ten čas, bez nároku na honorár, pomohli najmä panie Molčanová, Beshirová, Mária Brdárska - Janoška, Peter Farkašovský, ZŠ P. Dobšinského Slavošovce, Betliarske vidly, Spišský výber, SEXIT, Marian Kuľhavý a FEST, Jaroslav Gažo a ARZÉN, Nebeská muzika, Eva Dovcová, Alena Temesiová, Robo Šimko a MASSRIOT, Ján Ambróz – BORIEVKA, Janko Lehotský –
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a