spodnej časti sa nachádza obraz Poslednej Večere Pánovej. Aj kazateľnicu zdobia plastiky štyroch evanjelistov, ktorým dominuje plastika Ježiša Krista, ukončený je baldachýnom s holubicou a soškou sv. Michala Archanjela. Celý oltár, kazateľnica a krstiteľnica boli zhotovené v roku 1761, sú drevené, ručne vyrezávané a bohato zdobené zlátením, striebrením a modrou, zelenou a červenou farebnou úpravou. Svojou umeleckou hodnotou patria ku skvostom sakrálneho umenia na Slovensku a k jedinečným protestantským dielam v celosvetovom meradle. Zaujali nás aj nezvyčajné drevené maľované chóry i obraz (freska) Martina Luthera, namaľovaný na stenu len pred pár rokmi, ale aj kované hodiny na kostolnej veži z r. 1792, ktoré patria medzi najstaršie ručičkové hodiny v Európe.V kostole sme stretli milé panie, ktoré nás potom povodili po dedine a porozprávali čo-to o jej zaujímavostiach. A nielen to, dostali sme aj do domácnosti pani Zuzany Terrajovej - Dorky, ktorá je jednou z viacerých rejdovských známych tkáčiek. Poukazovala nám svoje výrobky i tkáčsky stav, a veru sme neodolali – jej koberčeky a prestieranie budú odteraz zdobiť aj našu domácnosť.
A keďže Rejdová je známa nielen významným Gemerským folklórnym festivalom, ktorý sa tu každoročne koná koncom augusta (tohto roku to bude už jeho 38. ročník),
ale aj remeselníckymi tradíciami, tak sme si vybrali z viacerých ešte tu vykonávaných remesiel (tkanie kobercov, paličkovaná čipka, výroba šindľov, kožené výrobky...) a navštívili sme aj ďalšieho rejdovského remeselníka. Je ním pán Ondrej Molčan, ktorý vyrába krásne kožené pastierske kapsy, remene, opasky, obaly na fľašky i kabelky. Ani tu sme neodolali a odniesli sme si opasky, ku ktorým sme dostali na pamiatku aj malé kožené kľúčenky. A máme už do najbližšej návštevy Rejdovej sľúbený aj ten najpravejší gemerský obojok pre nášho psíka Atoma. Dozvedeli sme sa aj to, že ovečky, ktoré sme videli popásať sa na čerstvej zelenej tráve na okraji dediny opatruje tiež pán Molčan, ktorý z ich mlieka bude čo nevidieť pripravovať fajnové špeciality. A do tretice, pán Molčan je aj zberateľ malých i veľkých, liatych i plechových zvoncov a spiežovcov a iných tradičných výrobkov, ktoré nám ochotne poukazoval vo svojom súkromnom „múzeu“.
Byť v Rejdovej a neísť na prechádzku do jej krásneho okolia, to by ani nebolo predstaviteľné. Počasie nám prialo, tak sme využili možnosť prejsť sa po nedávno otvorenom (19.11.2010) náučnom chodníku a zároveň s pohybom sa aj zo siedmich informačných tabúľ podozvedať o histórii, kultúrnych pamiatkach, tradíciách, zvykoch, folklóre, remeslách, krajine, rastlinstve a živočíšstve tejto juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Cestou sme si vychutnávali prebúdzajúcu sa jarnú prírodu a výhľady na okolité kopce i samotnú Rejdovú pod nami. A po dlhej prechádzke nám dobre padlo pristaviť sa aj pri jednej z troch ešte existujúcich četerní (nádrž na vodu) v obci a osviežiť sa. Navyše v neďalekom rejdovskom dome sme mali možnosť okoštovať veľkonočnú vajíčkovú hrudku a aj sa podozvedať ako sa vyrába. Vyzdobená a ochutená bola viacerými zelenými bylinkami, v ktorých prevládala mladá čerstvá žihľava.
Na záver by sme boli radi navštívili aj stálu etnografickú výstavu v malej drevenici, ktorá sa nachádza uprostred obce. Je to jeden z najstarších rejdovských domov a patrí medzi šesť pamiatkovo chránených dreveníc, ktoré sa v obci nachádzajú. Na prvý pohľad upúta pozornosť svojou modrou farbou. Tá bola v minulosti pre miestne domy typická a nazýva sa tu šmolková. Keďže však bola sobota poobede a neboli sme ohlásení, tak sme sa samozrejme dnu nedostali.
Ešte nám na spoznávanie zostali aj ďalšie zaujímavosti Rejdovej. To už však nabudúce. Možno počas folklórneho festivalu? Určite sa tu ale ešte zastavíme na niektorých našich ďalších potulkách po hornom Gemeri.
apríl 2011
Marta Mikitová
Foto: Stano Kejík
{gallery}obsah/rejdova{/gallery}
{jcomments on}


































Veľkonočné sviatky sa dajú stráviť rôznymi spôsobmi. My sme sa rozhodli počas týchto dní pobudnúť v prírode v Slovenskom raji a zároveň spoznávať ďalšie zaujímavé miesta horného Gemera. Jednou z našich prvých zastávok bola Rejdová. Na námestí sme mali šťastie – evanjelický kostol sa práve pripravoval na nedeľné sviatočné veľkonočné bohoslužby, bol teda otvorený a my sme mohli poobdivovať aj jeho interiér. Boli sme milo prekvapení, lebo taký pekný kostol, aký je v Rejdovej, sa len tak ľahko nevidí. Bol postavený v roku 1727 na základoch pôvodného dreveného kostola a zachovanej gotickej kaplnky (súčasná sakristia) a zasvätený bol pôvodnému patrónovi Rejdovej
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-