„To, čo sa deje s prírodou, nie je vôbec dobré. Zmizla k nej akákoľvek elementárna úcta. Chápem, že je tu aj na to, aby sa využívala, ale nie je tu na to, aby sme ju zneužívali. Túto hranicu sme už dávno prekročili. Prišla pandémia a jediné, čo nám dáva pocit slobody, je práve pobyt v prírode. A ako sme sa zachovali? Človek neprejde päť metrov lesa, aby nevidel odpad a to šialené odlesňovanie už asi nemusím komentovať. Ničíme si to najvzácnejšie čo máme a zvony bijú na poplach. Už je na čase sa spamätať a týmto videom chceme urobiť akúsi osvetu a poukázať na krásy našej prírody, aby si ju ľudia konečne začali vážiť,“ vyjadril svoj kritický postoj spevák skupiny, Robo Šimko, aj napriek tomu, že sa pieseň nesie v pozitívnom duchu.
Massriot síce zjemnil aranžmá, ale čím ďalej, tým viac sa snaží bojovať za krajšie zajtrajšky. Poukazuje na ľudskosť, ako aj na chyby ľudstva ako kolektívu. Dáva nádej, dáva silu ísť ďalej a dvihnúť sa, aj keď sa už zdá, že sa to nedá. Motivuje ľudí tým správnym smerom a z toho dôvodu si táto skupina zaslúži, aby bolo jej posolstvo šírené ďalej.
Projekt Massriot – Stovky Kilometrov Ciest z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Ako aj iné, tak aj túto pieseň skupiny Massriot nájdete na všetkých streamovacích platformách.
Odkazy ku skladbe Stovky Kilometrov Ciest:
- Videoklip: https://youtu.be/AC8UFRedvUU
- STREAM:
Tidal: https://tidal.com/browse/album/174448721
Deezer: https://deezer.page.link/mT8xUEeKnRfhtGsQ7
Spotify: https://open.spotify.com/album/42DVGJidiKImGu9OjGYmST
Apple Music: https://music.apple.com/gb/album/stovky-kilometrov-ciest-single/1554719715
YouTube music: https://music.youtube.com/watch?v=dqnUPE_cTF0&feature=share
Betty Benőová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a