Rožňava (255)
Rožňava odštartovala kultúrne leto vo veľkom štýle: Spojila skvelé jedlo, tradície a pomoc druhým
Napísal(a) MG+UI
Víkend otvorených parkov a záhrad v Rožňave: Objavte „Oči záhrady“
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Rožňavské parky a záhrady opäť ožijú umením, hudbou, tvorivosťou a komunitnými aktivitami. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a o. z. Druživa v spolupráci s Gymnáziom P. J. Šafárika a Vzdelávacím centrom Včielka vás pozývajú na 18. ročník celoslovenskej iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad.
Tohtoročná téma „Oči záhrady“ upriamuje pozornosť na vnímanie verejného priestoru. Pozýva návštevníkov objavovať detaily, príbehy a význam zelene pre oddych, vzdelávanie a budovanie vzťahu k prírode.
Spoločná minulosť mesta Rožňava a jeho biskupstva existuje štvrťstoročie
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Biskupský úrad v Rožňave pozývajú na výstavu 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Výstava bude sprístupnená verejnosti od 14. mája do 3. júna 2026 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostná vernisáž sa uskutoční 14. mája 2026 o 16.00 hod. ako sprievodné podujatie Župných dní Košického samosprávneho kraja. Výstava prináša jedinečný pohľad na historický vývoj Rožňavy v kontexte významného jubilea – 250 rokov od založenia Rožňavského biskupstva v roku 1776. Toto výročie predstavuje príležitosť pripomenúť si kľúčové momenty, osobnosti a udalosti, ktoré formovali mesto nielen po duchovnej, ale aj kultúrnej a hospodárskej stránke.
Medzinárodný športový deň krajín V4 – Cieszyn 2026 pod záštitou primátora Rožňavy
Napísal(a) E. Kardošová
V dňoch 14. – 16. mája 2026 pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika sa uskutoční jubilejný 20. ročník Medzinárodného športového dňa krajín V4, ktorý tento rok hostí poľské mesto Cieszyn. Podujatie sa realizuje formou rotačného systému medzi partnerskými školami krajín Vyšehradskej štvorky a má viac ako 20-ročnú tradíciu.
Medzinárodná spolupráca pôvodne vznikla na Základnej škole ul. Zeleného stromu Rožňava. Po jej zrušení bola táto dlhoročná tradícia zachovaná a plynule pokračuje na Základnej škole akademika Jura Hronca pod vedením Mgr. Evy Kardošovej, ktorá projekt ďalej rozvíja a zabezpečuje jeho kontinuitu. Zmluva o spolupráci bola podpísaná so všetkými partnerskými školami krajín V4 už v roku 2003, pričom s ďalšou partnerskou školou bola spolupráca rozšírená a zmluvne potvrdená v roku 2013.
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Napísal(a) A. Kleinová
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Napísal(a) E. Kardošová
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Viac...
Pripomenuli si 40 výročie existencie folklórneho súboru Haviar z Rožňavy
Napísal(a) MG od
Je tomu už 40 rokov, čo si Folklórny súbor Haviar z Rožňavy v sobotu 8.11. 2025 pripomenul okrúhle výročie svojho založenia slávnostným galaprogramom s názvom Tradícia v pohybe. Miesto na toto výročie si vybrali priestor Mestského divadla Actores, ktorého zaplnená sála pozorne sledovala jednotlivé folklórne vystúpenia.
Súbor sa zameriava predošetkým na folklórny materiál najmä z oblasti horného Gemera, no vo svojom repertoári prezentuje aj tance z iných regiónov Slovenska. Vedenie súboru teší najmä to, že počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí pochádzajú nielen z Rožňavy, ale aj z jej blízkeho okolia. Aj preto sa môže pochváliť vekovým rozsahom členov, ktorý siaha od troch až do 82 rokov.
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Štvrtý medzinárodný festival detských folklórnych súborov víta Rožňava
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa už čoskoro stane centrom radosti, hudby a tanca v podaní najmladších folkloristov. V sobotu 18. októbra 2025 o 14.00 hod. sa v kongresovej sále Radnice na Námestí baníkov 32 uskutoční 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Organizátorom je Mesto Rožňava a podujatie sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Festival si za krátky čas našiel pevné miesto v kultúrnom kalendári mesta. Predchádzajúce ročníky ukázali, že detský folklór dokáže naplniť sálu energiou, autentickými piesňami, tancami a veselou atmosférou. Rožňava sa stala miestom, kde sa stretávajú detské súbory nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Práve medzinárodný rozmer festivalu robí z tohto podujatia unikátnu udalosť, ktorá spája kultúry a podporuje priateľstvá medzi deťmi.
Prvá analógová vesmírna stanica na Slovensku štartuje v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
V Rožňave štartuje unikátny projekt Cosmic Region – Kozmický región. Hvezdáreň v Rožňave, organizačná súčasť Gemerského osvetového strediska – kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja – 17. októbra 2025 slávnostne otvorí Analógovú stanicu simulovaných vesmírnych misií s centrom riadenia, prvé zariadenie svojho druhu na Slovensku.
Tento prelomový projekt, podporený Košickým samosprávnym krajom sumou takmer 50 000 eur v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie, mení rožňavskú hvezdáreň na tréningovú a výskumnú základňu analógových astronautov.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-