Základné vzdelanie získala v rodnom meste a v štúdiu pokračovala na Pedagogickom inštitúte v Budapešti, kde získala diplom z pedagogiky. Po odbornej príprave v ateliéri Istvána Szőnyiho bola prijatá na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti, kde bola 5 rokov žiačkou výtvarného umelca a profesora Oszkára Glatza. V roku 1938 absolvovala a získala diplom z výtvarného umenia a pedagogiky. V rokoch 1938-1945 učila výtvarnú výchovu a dejepis v chlapčenskej a dievčenskej škole v Rožňave. V roku 1941 sa vydala za Istvána Gérecza, riaditeľa Evanjelickej meštianskej školy v Rožňave. Z manželstva vzišli tri dcéry: Éva, Eszter a Mária.
11. septembra 1945 sa rodina presťahovala do Budapešti. Byt a prácu na základných školách sa jej podarilo získať v mestskej časti Kispest. V 50. rokoch zužitkovávala svoj výtvarný talent a vedomosti pri vyučovaní výtvarnej výchovy a vzdelávaní detí. Svojej kariéry výtvarnej umelkyne sa kvôli starostlivosti o rodinu a výchovy troch detí musela vzdať.
Ako uznanie jej práce na poli pedagogiky a výtvarného umenia bola Eszter Pósch po dlhé roky vedúcou Združenia učiteľov výtvarnej výchovy v Budapešti a bola poverená aj vedením obvodného krúžku výtvarnej výchovy a 
vzdelávania talentovaných detí. Jej tematicky a podrobne vypracované plány vyučovacích hodín slúžili ako vzor učiteľom výtvarnej výchovy.
Výstava Eszter Pósch je jedným zo série podujatí k ucteniu si pamiatky významnej rožňavskej rodiny a osobností. Iniciátorkou a kurátorkou výstavy je Dr. Gabriela Görgeyová, ktorá v úzkej spolupráci s rodinou Póschovcov žijúcich v Budapešti, ale hlavne s dcérou výtvarnej umelkyne pripravili a realizovali výstavu, ktorá z maliarskej palety prenáša na plátno atmosféru rodného mesta z medzivojnového obdobia, rodinné portréty, krajinky a 
zátišia. Časť výstavy je venovaná memorabíliám rodiny Póschovcov.
Pod gesciou mesta Rožňava, v spolupráci s rodinou a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy sa predstavuje milovníkom umenia ďalšia osobnosť z dejín výtvarného umenia v Rožňave.
Výstava vo výstavných sieňach na I. poschodí Radnice bude otvorená do 15. apríla 2022. Jej návštevu sprostredkováva Turistické informačné centrum v Rožňave.
E. T.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.