Rožňavská kalvária je jednou z najstarších na Slovensku a zároveň najstaršou pamiatkou svojho druhu v regióne Gemer. Situovaná je na južnom svahu vrchu historicky nazývaného Szölömál na ktorom sa, ako aj názov v preklade z maďarčiny prezrádza, kedysi pestovalo hrozno.
V roku 1741 ju dal postaviť rožňavský mešťan Jakub Steer. Stavba pôvodne so siedmimi zastaveniami – kaplnkami, sa v 19. storočí rozrástla na štrnásť zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi.
Zvonica tvorí samostatný objekt areálu kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti. Celý objekt zvonice bol pred realizáciou zámeru v havarijnom stavebno-technickom stave. Bývalé pútnické miesto nenapĺňalo svoj potenciál lákavého priestoru pre obyvateľov mesta či turistov.
Obnova zvonice sa začala realizovať v réžii Mesta Rožňava, a to na základe dohody medzi biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom za Biskupský úrad v Rožňave, ktorý bol pôvodným majiteľom objektu, a primátorom Michalom Domikom. Ich vzájomnú dohodu vtedy potvrdila Zmluva o darovaní.
Uplynulú stredu odovzdal počas slávnostnej ceremónie primátor mesta Rožňava kľúč od zvonice do rúk rožňavského diecézneho biskupa, ktorý zrekonštruovanú zvonicu požehnal a symbolicky odomkol jej bránu. Michal Domik v príhovore uviedol: „Príbeh obnovy kalvárie sa začal písať v roku 2010, keď sa nadšenec Árpád Görgei rozhodol, že mu toto historicky významné miesto nie je ľahostajné a stálo by za to, obnoviť jeho pôvodnú krásu. Vtedy to bol iba veľmi vzdialený a hmlistý sen. Dnešný deň je dôkazom, že keď sa spoja dobrovoľníci, samospráva, biskupstvo, občianske združenia a rôzne inštitúcie, môže vzniknúť niečo také krásne a jedinečné, ako je naša Kalvária.“ Mesto Rožňava sa od roku 2018 úspešne podieľa na jej zveľaďovaní a na získavaní finančných prostriedkov na jej obnovu.
Sumou 35.000,- € financovala rozvojový zámer obnovy zvonice Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer z členského príspevku Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o., pričom spolufinancovanie zo strany mesta bolo vo výške 15.392,- €. „Rožňavská kalvária je ako Šípková Ruženka, ktorá sa prebúdza zo svojho spánku. Už niekoľko rokov sledujeme jej postupnú obnovu a sme radi, že aj naša organizácia prispela k tomu, že táto dominanta Rožňavy bude lákať domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta a regiónu, tak ako to vidíme napríklad v Banskej Štiavnici. Duchovno tohto miesta pekne podčiarkujú nádherné výhľady na Rožňavu a Slovenský kras. Veľká vďaka patrí predstaviteľom mesta a Biskupského úradu, že si obnovu tohto miesta zobrali ako jednu zo svojich priorít,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Daniela Chrančoková z Rozvojovej agentúry BBSK dodala: “Bolo nám potešením podporiť tento projekt. Naším partnerom je Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER, ktorá ako na strane košického, tak na strane banskobystrického kraja realizuje množstvo krásnych projektov, ktoré majú všetky jeden spoločný cieľ: rozvíjať cestovný ruch na území Gemera a Malohontu. Verím, že zrekonštruovaná zvonička priláka do mesta mnoho nových návštevníkov.“
Prechádzka na kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov sú to necelé dva kilometre, počas ktorých prekonáte 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri sa ocitnete na parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom sa návštevníci dočítajú v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Samotný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. Z jeho najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na mesto, kaňon rieky Slanej i planiny Slovenského krasu.
Jozef Kopor




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.