Rožňavská kalvária je jednou z najstarších na Slovensku a zároveň najstaršou pamiatkou svojho druhu v regióne Gemer. Situovaná je na južnom svahu vrchu historicky nazývaného Szölömál na ktorom sa, ako aj názov v preklade z maďarčiny prezrádza, kedysi pestovalo hrozno.
V roku 1741 ju dal postaviť rožňavský mešťan Jakub Steer. Stavba pôvodne so siedmimi zastaveniami – kaplnkami, sa v 19. storočí rozrástla na štrnásť zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi.
Zvonica tvorí samostatný objekt areálu kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti. Celý objekt zvonice bol pred realizáciou zámeru v havarijnom stavebno-technickom stave. Bývalé pútnické miesto nenapĺňalo svoj potenciál lákavého priestoru pre obyvateľov mesta či turistov.
Obnova zvonice sa začala realizovať v réžii Mesta Rožňava, a to na základe dohody medzi biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom za Biskupský úrad v Rožňave, ktorý bol pôvodným majiteľom objektu, a primátorom Michalom Domikom. Ich vzájomnú dohodu vtedy potvrdila Zmluva o darovaní.
Uplynulú stredu odovzdal počas slávnostnej ceremónie primátor mesta Rožňava kľúč od zvonice do rúk rožňavského diecézneho biskupa, ktorý zrekonštruovanú zvonicu požehnal a symbolicky odomkol jej bránu. Michal Domik v príhovore uviedol: „Príbeh obnovy kalvárie sa začal písať v roku 2010, keď sa nadšenec Árpád Görgei rozhodol, že mu toto historicky významné miesto nie je ľahostajné a stálo by za to, obnoviť jeho pôvodnú krásu. Vtedy to bol iba veľmi vzdialený a hmlistý sen. Dnešný deň je dôkazom, že keď sa spoja dobrovoľníci, samospráva, biskupstvo, občianske združenia a rôzne inštitúcie, môže vzniknúť niečo také krásne a jedinečné, ako je naša Kalvária.“ Mesto Rožňava sa od roku 2018 úspešne podieľa na jej zveľaďovaní a na získavaní finančných prostriedkov na jej obnovu.
Sumou 35.000,- € financovala rozvojový zámer obnovy zvonice Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer z členského príspevku Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o., pričom spolufinancovanie zo strany mesta bolo vo výške 15.392,- €. „Rožňavská kalvária je ako Šípková Ruženka, ktorá sa prebúdza zo svojho spánku. Už niekoľko rokov sledujeme jej postupnú obnovu a sme radi, že aj naša organizácia prispela k tomu, že táto dominanta Rožňavy bude lákať domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta a regiónu, tak ako to vidíme napríklad v Banskej Štiavnici. Duchovno tohto miesta pekne podčiarkujú nádherné výhľady na Rožňavu a Slovenský kras. Veľká vďaka patrí predstaviteľom mesta a Biskupského úradu, že si obnovu tohto miesta zobrali ako jednu zo svojich priorít,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Daniela Chrančoková z Rozvojovej agentúry BBSK dodala: “Bolo nám potešením podporiť tento projekt. Naším partnerom je Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER, ktorá ako na strane košického, tak na strane banskobystrického kraja realizuje množstvo krásnych projektov, ktoré majú všetky jeden spoločný cieľ: rozvíjať cestovný ruch na území Gemera a Malohontu. Verím, že zrekonštruovaná zvonička priláka do mesta mnoho nových návštevníkov.“
Prechádzka na kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov sú to necelé dva kilometre, počas ktorých prekonáte 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri sa ocitnete na parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom sa návštevníci dočítajú v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Samotný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. Z jeho najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na mesto, kaňon rieky Slanej i planiny Slovenského krasu.
Jozef Kopor



























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-