Rožňavská kalvária je jednou z najstarších na Slovensku a zároveň najstaršou pamiatkou svojho druhu v regióne Gemer. Situovaná je na južnom svahu vrchu historicky nazývaného Szölömál na ktorom sa, ako aj názov v preklade z maďarčiny prezrádza, kedysi pestovalo hrozno.
V roku 1741 ju dal postaviť rožňavský mešťan Jakub Steer. Stavba pôvodne so siedmimi zastaveniami – kaplnkami, sa v 19. storočí rozrástla na štrnásť zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi.
Zvonica tvorí samostatný objekt areálu kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti. Celý objekt zvonice bol pred realizáciou zámeru v havarijnom stavebno-technickom stave. Bývalé pútnické miesto nenapĺňalo svoj potenciál lákavého priestoru pre obyvateľov mesta či turistov.
Obnova zvonice sa začala realizovať v réžii Mesta Rožňava, a to na základe dohody medzi biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom za Biskupský úrad v Rožňave, ktorý bol pôvodným majiteľom objektu, a primátorom Michalom Domikom. Ich vzájomnú dohodu vtedy potvrdila Zmluva o darovaní.
Uplynulú stredu odovzdal počas slávnostnej ceremónie primátor mesta Rožňava kľúč od zvonice do rúk rožňavského diecézneho biskupa, ktorý zrekonštruovanú zvonicu požehnal a symbolicky odomkol jej bránu. Michal Domik v príhovore uviedol: „Príbeh obnovy kalvárie sa začal písať v roku 2010, keď sa nadšenec Árpád Görgei rozhodol, že mu toto historicky významné miesto nie je ľahostajné a stálo by za to, obnoviť jeho pôvodnú krásu. Vtedy to bol iba veľmi vzdialený a hmlistý sen. Dnešný deň je dôkazom, že keď sa spoja dobrovoľníci, samospráva, biskupstvo, občianske združenia a rôzne inštitúcie, môže vzniknúť niečo také krásne a jedinečné, ako je naša Kalvária.“ Mesto Rožňava sa od roku 2018 úspešne podieľa na jej zveľaďovaní a na získavaní finančných prostriedkov na jej obnovu.
Sumou 35.000,- € financovala rozvojový zámer obnovy zvonice Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer z členského príspevku Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o., pričom spolufinancovanie zo strany mesta bolo vo výške 15.392,- €. „Rožňavská kalvária je ako Šípková Ruženka, ktorá sa prebúdza zo svojho spánku. Už niekoľko rokov sledujeme jej postupnú obnovu a sme radi, že aj naša organizácia prispela k tomu, že táto dominanta Rožňavy bude lákať domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta a regiónu, tak ako to vidíme napríklad v Banskej Štiavnici. Duchovno tohto miesta pekne podčiarkujú nádherné výhľady na Rožňavu a Slovenský kras. Veľká vďaka patrí predstaviteľom mesta a Biskupského úradu, že si obnovu tohto miesta zobrali ako jednu zo svojich priorít,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Daniela Chrančoková z Rozvojovej agentúry BBSK dodala: “Bolo nám potešením podporiť tento projekt. Naším partnerom je Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER, ktorá ako na strane košického, tak na strane banskobystrického kraja realizuje množstvo krásnych projektov, ktoré majú všetky jeden spoločný cieľ: rozvíjať cestovný ruch na území Gemera a Malohontu. Verím, že zrekonštruovaná zvonička priláka do mesta mnoho nových návštevníkov.“
Prechádzka na kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov sú to necelé dva kilometre, počas ktorých prekonáte 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri sa ocitnete na parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom sa návštevníci dočítajú v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Samotný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. Z jeho najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na mesto, kaňon rieky Slanej i planiny Slovenského krasu.
Jozef Kopor


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a