| Obec | Meno starostu | Politická strana | Počet hlasov |
| Dedinky | Milan ČERVENKA | NEKA | 106 |
| Dlhá Ves | Tomáš NOVÁK | NEKA | 182 |
| Drnava | Tibor BALÁZS | NEKA | 199 |
| Gemerská Hôrka | Gejza MILKO | SMER-SD | 249 |
| Gemerská Poloma | Lillian BRONĎOŠOVÁ | NEKA | 360 |
| Gočaltovo | Jarmila PAVLÍKOVÁ | NEKA | 78 |
| Gočovo | Milan MLYNÁR | Sme rodina | 104 |
| Hanková | Matilda JAKUBÍKOVÁ | SMER-SD | 29 |
| Henckovce | Viera NEMCOVÁ | SNS | 132 |
| Honce | Robert HLAVÁČ | NEKA | 151 |
| Hrhov | Norbert DANKO | Szövetség -Alinacia | 146 |
| Hrušov | Gabriel PARTI | Szövetség-Aliancia | 110 |
| Jablonv nad Turňou | Slavomír ZUBRICKY | Szövetség-Aliancia | 274 |
| Kečovo | Nikoleta GERENCSÉRIOVÁ | NEKA | 76 |
| Kobeliarovo | Janka REGRUTOVÁ | NEKA | 153 |
| Koceľovce | Peter VOJTKO | HLAS - SD | 95 |
| Kováčová | Adrián DÁNI | Szövetség-Aliancia | 24 |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | Iveta GEBEOVÁ | NEKA | 282 |
| Krásnohorské Podhradie | Štefan KÚN | NEKA | 503 |
| Kunova Teplica | Eva GYENESOVÁ | Sme rodina, Szövetség, HLAS-SD | 184 |
| Lipovník | Robert EMODI | Szövetség-Aliancia | 210 |
| Lúčka | Jozef SZABÓ | NEKA | 75 |
| Markuška | Rastislav HODERMARSKÝ | HLAS-SD | 50 |
| Meliata | Csaba HUSANÍK | HLAS-SD | 72 |
| Nižná Slaná | Tibor JERGA | NEKA | 394 |
| Ochtiná | Július RUSNÁK | OĽANO-NOVA-KÚ Zmena zdola, DÚ | 187 |
| Pača | Ladislav ZAGIBA | NEKA | 220 |
| Petrovo | Ľubica PASTRNÁKOVÁ | Starostovia, NEKA | 35 |
| Plešivec | Iveta ŠUŠÁNOVÁ | Szövetség-Aliancia | 575 |
| Rakovnica | Radoslava UHRINOVÁ | NEKA | 235 |
| Rejdová | Slávka KRIŠŤÁKOVÁ | NEKA | 194 |
| Rochovce | Stanislav LEVRINC | NEKA | 100 |
| Roštár | Andrej LALIK | NEKA | 160 |
| Rozložná | Viktor VÁPENÍK | SMER-SD | 48 |
| Rožňavské Bystré | Ján GONOS | NEKA | 119 |
| Rudná | Ildikó IGLAIOVÁ | NEKA | 195 |
| Silica | Tomáš VÁRADY | Szövetség-Aliancia | 140 |
| Silická Brezová | Magdaléna FARKASOVÁ | NEKA | 56 |
| Silická Jablonica | Bartolomej ANGYAL | Szövetség-Aliancia | 84 |
| Slavec | Gejza AMBRÚŠ | Szövetség-Aliancia | 156 |
| Slavoška | Tomáš GALLO | HLAS-SD | 26 |
| Slavošovce | Angela KOLESÁROVÁ | HLAS-SD | 405 |
| Stratená | Daša OVŠONKOVÁ | NEKA | 50 |
| Štítnik | Ladislav BELÁNYI | KDH | 375 |
| Vlachovo | Peter PAKES | HLAS-SD | 217 |
| Vyšná Slaná | Dušan GALLO | SMR-SD | 155 |
| MESTO | MENO PRIMÁTORA | POLITICKÁ STRANA | POČET HLASOV |
| Dobšiná | Ján SLOVÁK | KDH,Sme rodina, Slovenský PATRIOT | 620 |
| Rožňava | Michal DOMIK | NEKA | 3404 |
Zdroj: ŠÚ SR
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-