piatok, 10 marec 2023 18:15
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867? Doporučený
Napísal(a) S. Holečková
Historické jadro mesta Rožňava vzniklo koncom 15. storočia. Pozostáva zo stredovekého štvorcového námestia s množstvom meštianskych domov a priľahlých uličiek. V minulosti sa práve tu odohrávali najdôležitejšie a najvýznamnejšie udalosti v meste. V centre Rožňavy, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku, sa nachádza množstvo architektonických skvostov, ktoré je možné obdivovať aj z pavlače dominujúcej Strážnej veže, stojacej na ostrovčeku uprostred námestia.
Ako však vyzeralo rožňavské námestie v minulosti? Zaujímavé informácie sa dozvedáme v článku Rozsnyó főtére (Námestie v Rožňave), ktorého autorom je maďarský kresliar a maliar Gusztáv Zombory. Príspevok bol uverejnený 3. októbra 1867 v 40. čísle novín Ország-Világ a autor v ňom opisuje rožňavské námestie podľa vlastnej kresby, ktorá zachytáva pohľad na vtedajšie centrum mesta. Autor príspevku v úvode uvádza, že nemá v úmysle podávať úplný opis mesta a ani jeho históriu, pretože jeho cieľom je krátka prezentácia obrazu, preto sa úzko zameriava na námestie a budovy na ňom sa nachádzajúce.
Uvádzam voľný preklad príspevku.
Pravidelne vybudované hlavné námestie čím ďalej viac sa rozrastajúceho a krajšieho banského mesta predstavuje pravidelný štvoruholník, v strede ktorého sa nachádza starobylý rímskokatolícky kostol.
Pôvod tohto kostola spadá do obdobia okolo roku 1656, kedy vtedajší pán mesta, ostrihomský arcibiskup György Lippay usadil v meste jezuitov a poskytol im do užívania vtedajší tzv. veľký kostol (katedrálu), ktorý stál pri betliarskej bráne. Tento kostol mali dočasne povolené užívať aj evanjelici, ktorí tu v tom čase boli už v pomerne veľkom počte. Arcibiskup im povolil kostol užívať aj naďalej, avšak pod podmienkou, že uprostred námestia postavia nový katolícky kostol a na udržanie jezuitov zaplatia ročne 300 forintov. Evanjelici v snahe zachovať si svoj kostol boli nútení súhlasiť, a tak na vlastné náklady postavili pre jezuitov rímsko-katolícky kostol viditeľný na obrázku, ktorý stojí uprostred námestia dodnes. Jeho vysoká mohutná veža na spôsob bašty slúži zároveň ako strážne miesto mesta (Strážna veža), z ktorého otvorenej pavlače strážnik vo dne v noci každú štvrťhodinu (a teda aj hodinu) dával znamenie.
Ku kostolu bol z južnej strany postavený celý rad rôznych malebne vyhotovených stálych trhových búd – stánkov, nad ktorými okrášľovací spolok okamžite vyniesol rozsudok smrti. Je možné domnievať sa, že aj keď sú síce na pohľad pekné, ale čo sa týka čistoty a iných aspektov už nemôžu byť naďalej tolerované, preto budú v krátkom čase odstránené.
Západná strana kostola a južná strana pred vežou je obklopená peknou malou záhradkou, ktorú je v úmysle po odstránení stánkov rozšíriť po celom obvode kostola.
Západne od tohto kostola (autor uvádza nesprávny údaj, správne je severne) sa nachádza biskupský palác, prestavaný z bývalého jezuitského kláštora. Za svoj vznik vďačí kráľovnej Márii Terézii, ktorá tu po odobratí mesta ostrihomskému arcibiskupstvu zriadila v roku 1776 biskupstvo.
Za radom domov vľavo sa vyníma štíhla, plechom pokrytá strecha veže biskupskej katedrály, postavenej v gotickom štýle, s nádherne zdobeným interiérom.
V severnej časti námestia nachádzame kostol a kláštor mníchov svätého františkánskeho rádu, ktorí sa tu usadili v roku 1740 a vďaka štedrým darom od miestnych zámožných občanov si čoskoro postavili svoj bohato zdobený kostol s kláštorom.
Nedávno postavený, vkusný dvojposchodový mestský dom na západnej strane námestia, rozmanité jednoposchodové súkromné domy a pekné domy kanonikov rožňavskej kapituly dotvárajú celý priestor, čo vcelku cudzinca prekvapí príjemným dojmom.
Nakoniec musíme spomenúť rovnaké artézske studne v štyroch rohoch námestia, z ktorých tečie do priestranných nádrží (kašne) horská, krištáľovo čistá voda, ktorá prispieva k pohodliu a zdraviu obyvateľov. A toto je to, čo môže malej Rožňave závidieť aj hlavné mesto krajiny.
V predchádzajúcich storočiach bolo mesto obohnané kamenným múrom a hlbokou priekopou, ktorá tu bola ešte aj v roku 1663.
V 15. storočí bol v západnej časti mesta hrad (hrad bratríckych vojsk), ktorý postavili Česi na brehu rieky Slaná. K hradu patrila aj časť okolia terajšieho biskupského kostola. Kráľ Matej Korvín - ako sa zvyklo hovoriť - dal hrad zrovnať so zemou, teda zbúrať. Toto miesto, ako hovorí Bartholomeides, ľudia dodnes nazývajú hradom, t. j. kaštielikom podľa latinského „castellum“.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroj:
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond Zbierka pohľadníc a fotografií
Zverejnené v
Rožňava
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a