Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom

štvrtok, 21 december 2023 20:10

Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom ^Doporučený

Napísal(a) I. Čapóová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom

Záver druhého ročníka besied Občianskeho združenia Gemerskí umelci sa úspešne zrealizoval štrnástou besedou s mladými výtvarníkmi a členmi Detskej ľudovej hudby Kis Sajó a huslistov Tanečnej dielne Borostyán z Rožňavy, ktorá sa uskutočnila 16.12.2023 v v Bellissimo caffé v Rožňave. Svojím milým hudobným programom spríjemnili celé podujatie a vyslúžili si zaslúžený potlesk. Najmenší huslisti a huslistky predstavili svoje hudobné nadšenie a talent, boli skvelí. Mladí výtvarníci odprezentovali svoju jedinečnú tvorbu a divákom predstavili aj rôzne techniky výtvarného stvárnenia, zodpovedali na kladené otázky moderátorky Ivety Čapóovej, aj na otázky z publika. Verejnosť zaujali maľby Gabriely Gorgeyovej, pedagogičky, učiteľky výtvarnej a etickej výchovy a jej žiakov z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde pôsobila 23 rokov. Predstavené boli batikované veľkorozmerné diela Kristíny Kerekešovej, ktorá t. č. študuje výtvarné umenie na akadémii Sztuk pjęknych vo Varšave, Poľsko. Ilustrácie Lucie Iľovej, študujúcej grafický dizajn v Prahe na Prague City University a diela Pavla Katreniča, ktorí pôsobí vo Veľkej Británii v spoločnosti Benetton ako asistent projektového manažéra.

Ďakujeme všetkým umelcom, remeselníkom, všetkým divákom, ktorí sa zúčastnili besied, fandili nám, podporovali nás svojou účasťou, aj príspevkami. Vďaka patrí FS Dubina, FS Haviar, FSk Genšenky, hudobníkom SZUŠ Jas Rožňava, ZUŠ Rožňava (stojany na obrazy) a spevákom – Jaroslav Boldiš z regiónu Gemer, ktorí prispeli do programu svojím sprievodným programom, OZ Partnerské mestá Rožňavy za požičanie stojanov na obrazy.

Ďakujeme mestu Rožňava aj Karpatskej nadácii za projektovú podporu. Pracovníkom MsÚ z odboru kultúry, vedúcemu odboru kultúry pánovi Ivanovi Nemčokovi, pani Eve Hovorkovej, pánovi Podolinskému, pánovi Erikovi Krišťákovi, Infonovinám, RVTV, TIC Rožňava za propagáciu našich podujatí. Rovnako webovej stránke Maj Gemer – pánovi Ondrejovi Dobošovi za zverejňovanie príspevkov s fotodokumentáciou. Všetkým FB stránkam, ktoré zverejňovali naše plagáty a príspevky z podujatí.

Ďakujeme Gyurimu Nagyovi, predsedovi Združenia Gemerskí remeselníci z Krásnohorskej Dlhej Lúky za spoluprácu a vyjadrenie garanta k besedám OZ GU. Rovnako patrí poďakovanie kunsthistoričke mesta Rožňava Edite Kušnierovej, historičke Eve Tományovej, ktoré vystúpili a predniesli príhovor na jednotlivých besedách, spisovateľke detskej literatúry Ivone Ďuričovej, výtvarníčke Jane Kušnierovej za vyjadrenia garantov na adresu besied OZ Gemerskí umelci.

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zdarnom priebehu všetkých kultúrno-spoločenských podujatí OZ GU, ktoré sa zorganizovali v Rožňave v Lukia´s Lounge More, v KD Betliar – starostke Helene Kúkelovej a poslancom, Bellissimo caffé v Rožňave. Ďakujeme pani Štefánii Szabóovej – Medulienka, za chutné pagáčiky na besedách, pani Melinde Partiovej za vianočné pečivo, tlačiarni Grafdekor, Iglidesign, Thrillidea z Rožňavy za tlač plagátov, ďakovných listov a darčekových gravírovaných pier s logom OZ Gemerskí umelci, kvetinárstvu Mirka v Rožňave za ružičky pre umelcov a remeselníkov. Poďakovanie patrí fotografom besied: Igorovi Ladovi, Ivanovi Kerekešovi, Monike Liptákovej a kameramanovi Vladimírovi Elexovi za kvalitnú fotodokumentáciu podujati. Vďaka patrí celému zoskupeniu FS Borostyán, vedúcej Valérii Icsó a Tiborovi Krištófovi.

Uzatvárame druhý ročník a zároveň sa tešíme na tretí, ktorý otvoríme pätnástou besedou v roku 2024, stretnutiami s umelcami a remeselníkmi spolu s divákmi, milovníkmi umenia a originálnej tvorby našich gemerských remeselníkov.

Iveta Čapóová,

Predsedníčka OZ Gemerskí umelci

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/12511/strnastu-predvianocnu-besedu-s-gemerskymi-umelcami-venovali-mladym-vytvarnikom#sigProGalleria7d51dc46c8

Čítať 1539 krát Naposledy zmenené utorok, 26 december 2023 18:06

Zverejnené v Rožňava

Viac z tejto kategórie: « Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí »

návrat hore

V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME

1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-

4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.

Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-

10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-

11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.

Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-

16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo

Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-

16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-

16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-

18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-

20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-

27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.

Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-

28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-

Plagáty

Na Katarinu