Vývin šopornianskej čipky bol silne podmienený charakteristickou šopornianskou výšivkou. Jej hlavnými znakmi bola pestrosť, hustota a geometrickosť vzorov. Šopornianska čipka sa používala do krojov, čepcov a neskôr z nej vyrábali aj dečky. Je to nádherná farebná paličková čipka, ktorá patrí do roľníckych čipiek. Históriu, charakteristické znaky a využiteľnosť šopornianskej čipky účastníkom priblíži čipkárka Mária Nemčovičová.
Ida Vargová, členka Klubu paličkovanej čipky Spiš v Poprade, účastníkom priblíži tradičnú spišskú paličkovanú čipku, ktorá sa vyrábala v okolí miest a obcí Levoča, Lomnička a Bušovce.
Táto regionálna čipka bola známa už v 17. storočí, kedy motívy pletené pásikom mali vždy rastlinný charakter a v 20. storočí sa čipkárstvo na Spiši zúžilo na pletenie čepcov.
Program festivalu obohatí aj Judita Krajčiová, členka Remeselníckeho inkubátora, zaujímavou prednáškou na tému Motívy z rukávcov a čepcov na súčasných odevoch a v interiéroch.
Most, ktorý nás spája
Od roku 2012, kedy vznikla myšlienka čipkárok z Bobowej (PL), Szécsenyu (HU) a z Rožňavy vytvoriť spoločné dielo znázorňujúce medzinárodnú spoluprácu bez hraníc, sa k Mostu autorskými prácami
pripojili čipkárky z Košíc, Krakowa, Budapešti, Bulharska, Chorvátska, Ruska, Fínska a vlani na festivale v Rožňave aj z Francúzska a zo Španielska.
„Na tohtoročnom jubilejnom ročníku festivalu sa k medzinárodnému dielu pripoja osobne autorskými prácami čipkárky zo Slovenského mesta Šoporňa, ale aj zahraničné z Česka, Panamy a Talianska.
Dielo autorky Nelinda Da Silva z Indie bude rovnako pripojené v rámci festivalu a s autorkou budeme v spojení virtuálne,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.
Výstavy
Medzinárodná prezentácia prác paličkovanej čipky bude prístupná počas festivalu 21. 9. 2024 (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hodiny a 22. 9. 2024 (nedeľa) v čase od 9.00 do 12.00 hodiny.
Výstava členiek Klubu paličkovanej čipky pri GOS pod názvom Tvorené s láskou na Gemeri bude prístupná verejnosti v Dome tradičnej kultúry Gemera nielen počas festivalu, ale až do 30. 9. 2024 v pracovných dňoch v čase od 9.00 do 15.00 hodiny.
Sprievodný kultúrny program
Trojdňový festivalový program obohatí folklórnym vystúpením Tanečná dielňa Borostyán so svojimi zložkami: Detský folklórny súbor Kis Kincskereső, Detská ľudová hudba Kis Sajó, Folklórna skupina Korcos a Ľudová hudba Sallangos z Drnavy. Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Aktuálne informácie zo života Gemerského osvetového strediska sledujte na našej stránke www.gos.sk a na našich sociálnych sieťach, ktoré nájdete jednoducho ako @gos.roznava.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Mgr. Anežka Kleinová





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.