Vývin šopornianskej čipky bol silne podmienený charakteristickou šopornianskou výšivkou. Jej hlavnými znakmi bola pestrosť, hustota a geometrickosť vzorov. Šopornianska čipka sa používala do krojov, čepcov a neskôr z nej vyrábali aj dečky. Je to nádherná farebná paličková čipka, ktorá patrí do roľníckych čipiek. Históriu, charakteristické znaky a využiteľnosť šopornianskej čipky účastníkom priblíži čipkárka Mária Nemčovičová.
Ida Vargová, členka Klubu paličkovanej čipky Spiš v Poprade, účastníkom priblíži tradičnú spišskú paličkovanú čipku, ktorá sa vyrábala v okolí miest a obcí Levoča, Lomnička a Bušovce.
Táto regionálna čipka bola známa už v 17. storočí, kedy motívy pletené pásikom mali vždy rastlinný charakter a v 20. storočí sa čipkárstvo na Spiši zúžilo na pletenie čepcov.
Program festivalu obohatí aj Judita Krajčiová, členka Remeselníckeho inkubátora, zaujímavou prednáškou na tému Motívy z rukávcov a čepcov na súčasných odevoch a v interiéroch.
Most, ktorý nás spája
Od roku 2012, kedy vznikla myšlienka čipkárok z Bobowej (PL), Szécsenyu (HU) a z Rožňavy vytvoriť spoločné dielo znázorňujúce medzinárodnú spoluprácu bez hraníc, sa k Mostu autorskými prácami
pripojili čipkárky z Košíc, Krakowa, Budapešti, Bulharska, Chorvátska, Ruska, Fínska a vlani na festivale v Rožňave aj z Francúzska a zo Španielska.
„Na tohtoročnom jubilejnom ročníku festivalu sa k medzinárodnému dielu pripoja osobne autorskými prácami čipkárky zo Slovenského mesta Šoporňa, ale aj zahraničné z Česka, Panamy a Talianska.
Dielo autorky Nelinda Da Silva z Indie bude rovnako pripojené v rámci festivalu a s autorkou budeme v spojení virtuálne,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.
Výstavy
Medzinárodná prezentácia prác paličkovanej čipky bude prístupná počas festivalu 21. 9. 2024 (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hodiny a 22. 9. 2024 (nedeľa) v čase od 9.00 do 12.00 hodiny.
Výstava členiek Klubu paličkovanej čipky pri GOS pod názvom Tvorené s láskou na Gemeri bude prístupná verejnosti v Dome tradičnej kultúry Gemera nielen počas festivalu, ale až do 30. 9. 2024 v pracovných dňoch v čase od 9.00 do 15.00 hodiny.
Sprievodný kultúrny program
Trojdňový festivalový program obohatí folklórnym vystúpením Tanečná dielňa Borostyán so svojimi zložkami: Detský folklórny súbor Kis Kincskereső, Detská ľudová hudba Kis Sajó, Folklórna skupina Korcos a Ľudová hudba Sallangos z Drnavy. Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Aktuálne informácie zo života Gemerského osvetového strediska sledujte na našej stránke www.gos.sk a na našich sociálnych sieťach, ktoré nájdete jednoducho ako @gos.roznava.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Mgr. Anežka Kleinová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a