Zároveň zarecitoval báseň v rómštine s prekladom v podaní Valérie Mikolajovej. Mgr. Kristína Pakesová, PhD. priblížila všetkým prítomným rómsku mentalitu a postavenie rómskej ženy v spoločenstve. Mgr. Zuzana Špaleková oboznámila prítomných s históriou tvorby macramé, ktorej sa venuje Eva Horváthová.
Beseda bola tretím pokračovaním stretnutí s tvorbou Tibora Gulykáša (v Kaviarni Lukia´s – júl 2023, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského – máj 2024, kde mal aj výstavu), bola ukážkou progresu v jeho výtvarnej tvorbe. Účastníci besedy mali možnosť zhliadnuť niekoľko druhov výtvarných techník, ktoré autor využíva – enkaustiku, acrylic pouring, koláž a kresbu ceruzkou a uhlíkom, ktorú aj názorne predviedol na tejto besede. Uhlíkom nakreslil hĺbavé ženské oči, čím veľmi upútal pozornosť divákov, ktorí jeho kresbu ocenili aplauzom. K veľmi hodnotným vstupom na podujatí patril spev v podaní Eriky Darvašovej, absolventky Súkromného konzervatória v Košiciach a spev Michala Gulykáša, rovnako aj ich spoločné dueto. Záver podujatia patril módnej prehliadke v podaní rómskych mladých dievčat, ktoré ako doplnok k šatám predviedli šperky macramé z tvorby Evy Horváthovej.
Touto cestou ďakujeme za ozvučenie celého podujatia Ing. Ivanovi Nemčokovi a za fotodokumentáciu podujatia Mgr. Igorovi Ladovi. Toto podujatie znovu poukázalo na šikovnosť a talentovanosť ľudí, ktorí tvoria srdcom. Poukázalo na myšlienku spájania sa – sieťovania umelcov. Poukázalo na vznik Roma-Art v apríli 2024, značky pod ktorou tvorí Tibor Gulykáš, ktorá vznikla na podnet predsedníčky občianskeho združenia Gemerskí umelci Ivety Čapóovej. Toto zoskupenie postupne priťahuje tvorivých Rómov a ukazuje smerovanie pre všetkých, ktorí sa chcú rozvíjať a ísť dopredu. Podchytáva aj malé deti, nakoľko deti Evy Horváthovej a Tibora Gulykáša sú príkladom pre ostatné, ktoré vyrastajú v neblahých podmienkach. Ďakujeme hosťom podujatia a všetkým prítomným divákom za účasť na besede, za to, že svojím záujmom o takú pestrú výtvarno-remeselnú tvorbu prispeli k jej rozmachu do budúcna, aby sme sa spoločne mali načo tešiť.
Mestu Rožňava ďakujeme za poskytnutie priestorov a projektovú dotáciu,
Iveta Čapóová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/12828/roznavcanov-zaujala-beseda-obcianskeho-zdruzenia-gemerski-umelci-zamerana-na-romsku-zenu-matku-tvorkynu#sigProGalleria7e5aa48188


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a