Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku

utorok, 03 december 2024 19:09

Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu ^Doporučený

Napísal(a) Iveta Čapóová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu

V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 19. septembra 2024 uskutočnila beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci so zameraním na Rómsku ženu – matku – tvorkyňu. Hlavnou aktérkou podujatia bola Eva Horváthová, rómska matka piatich synov, ktorá ich vedie k remeselným zručnostiam spolu so svojím životným partnerom – všestranne talentovaným rómskym výtvarníkom Tiborom Gulykášom. Svoje staršie deti učia pliesť košíky a mama Eva ich zaúča do tvorby makramé za využitia korálikov a špeciálnych nití.

Predsedníčka občianskeho združenia Gemerskí umelci Iveta Čapóová privítala prítomných divákov a hostí besedy. Podujatia sa zúčastnil zástupca KSK, p. Horváth, poslanec KSK za Rómsku marginalizovanú skupinu, zástupca MsÚ Rožňava, redaktor, PR manažér Róbert Šimko, ktorý urobil fotodokumentáciu celého podujatia. Pán Ing. Jozef Garlík PhD. z Nitry, poet, predniesol príhovor v rómskom jazyku, ktorým veľmi upútal rómske publikum.

Zároveň zarecitoval báseň v rómštine s prekladom v podaní Valérie Mikolajovej. Mgr. Kristína Pakesová, PhD. priblížila všetkým prítomným rómsku mentalitu a postavenie rómskej ženy v spoločenstve. Mgr. Zuzana Špaleková oboznámila prítomných s históriou tvorby macramé, ktorej sa venuje Eva Horváthová.

Beseda bola tretím pokračovaním stretnutí s tvorbou Tibora Gulykáša (v Kaviarni Lukia´s – júl 2023, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského – máj 2024, kde mal aj výstavu), bola ukážkou progresu v jeho výtvarnej tvorbe. Účastníci besedy mali možnosť zhliadnuť niekoľko druhov výtvarných techník, ktoré autor využíva – enkaustiku, acrylic pouring, koláž a kresbu ceruzkou a uhlíkom, ktorú aj názorne predviedol na tejto besede. Uhlíkom nakreslil hĺbavé ženské oči, čím veľmi upútal pozornosť divákov, ktorí jeho kresbu ocenili aplauzom. K veľmi hodnotným vstupom na podujatí patril spev v podaní Eriky Darvašovej, absolventky Súkromného konzervatória v Košiciach a spev Michala Gulykáša, rovnako aj ich spoločné dueto. Záver podujatia patril módnej prehliadke v podaní rómskych mladých dievčat, ktoré ako doplnok k šatám predviedli šperky macramé z tvorby Evy Horváthovej.

Touto cestou ďakujeme za ozvučenie celého podujatia Ing. Ivanovi Nemčokovi a za fotodokumentáciu podujatia Mgr. Igorovi Ladovi. Toto podujatie znovu poukázalo na šikovnosť a talentovanosť ľudí, ktorí tvoria srdcom. Poukázalo na myšlienku spájania sa – sieťovania umelcov. Poukázalo na vznik Roma-Art v apríli 2024, značky pod ktorou tvorí Tibor Gulykáš, ktorá vznikla na podnet predsedníčky občianskeho združenia Gemerskí umelci Ivety Čapóovej. Toto zoskupenie postupne priťahuje tvorivých Rómov a ukazuje smerovanie pre všetkých, ktorí sa chcú rozvíjať a ísť dopredu. Podchytáva aj malé deti, nakoľko deti Evy Horváthovej a Tibora Gulykáša sú príkladom pre ostatné, ktoré vyrastajú v neblahých podmienkach. Ďakujeme hosťom podujatia a všetkým prítomným divákom za účasť na besede, za to, že svojím záujmom o takú pestrú výtvarno-remeselnú tvorbu prispeli k jej rozmachu do budúcna, aby sme sa spoločne mali načo tešiť.

Mestu Rožňava ďakujeme za poskytnutie priestorov a projektovú dotáciu,

Iveta Čapóová

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/12828/roznavcanov-zaujala-beseda-obcianskeho-zdruzenia-gemerski-umelci-zamerana-na-romsku-zenu-matku-tvorkynu#sigProGalleria7e5aa48188

Čítať 1172 krát Naposledy zmenené utorok, 03 december 2024 20:07

Zverejnené v Rožňava

Viac z tejto kategórie: « Vianoce v Rožňave 2024 * Mikuláš, rozsvietenie vianočného stromčeka a vianočné trhy OZ Gemerskí umelci venovali 19. besedu Petrovi Gallovi, tvorcovi umeleckých maľovaných gitár a obrazov »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším