„Odovzdať remeselníkom značku kvality je pre župu veľká česť. Našli sme spôsob, ako propagovať vychýrené výrobky, produkty a služby a poukázať na ich neoceniteľný prínos pre celý kraj. Ani tisíc billboardov neurobí Košickému kraju takú službu, ako výrobok, ktorý vznikol pod rukami konkrétnej osoby z regiónu. Najväčšou prednosťou týchto výrobkov a služieb je ich kvalita. Verím, že značka výrazne podporí miestnu ekonomiku a zviditeľní šikovných ľudí z Gemera, Spiša, Abova aj Zemplína. Spolu 25 produktov získalo značku Regionálny produkt Košického kraja a presne 13 z nich sú aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Účastníci slávnostného udeľovania certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Foto: Howk studio
Regionálny produkt Košického kraja ako zastrešujúca značka potvrdzuje pôvod výrobku v danej lokalite, zdôrazňuje jeho jedinečnosť, ktorá je inšpirovaná predovšetkým miestnymi tradíciami. Značka Tradičný výrobok Košického kraja garantuje tradíciu, originalitu, kvalitu a výnimočnosť lokálnych výrobkov. Ide najmä o remeselné a ľudovo-umelecké výrobky z prírodných zdrojov so zaručeným pôvodom z Košického kraja a jedinečným vzťahom k jednotlivým regiónom Gemer, Spiš, Abov a Zemplín.
„Certifikačná komisia, tvorená piatimi členmi, mala ťažkú úlohu. Vyberala na základe prísnych kritérií, ale aj pridanej hodnoty. Za všetky spomeniem paličkovanú čipku s gemerskými motívmi, ktorá vzniká pod rukami šiestich paličkárok. Zaujali aj včelie elixíry zdravia z biofarmy Štefana Čoreja. Gurmánsky zážitok ešte umocnila Levandulová marmeláda z farmy PiZu. Precíznym spracovaním zažiarili i kožené výrobky od Róberta Mižova, ktoré dotvorili obraz dokonalého remeselného umenia. Ak hľadáte neopozerané a originálne drobnosti, určite sa zastavte na Župných vianočných trhoch v Katovej bašte, nájdete tam naozaj značkové darčeky,“ dodala riaditeľka GOS Helena Novotná.
Toto je zoznam držiteľov značky Regionálny produkt Košického kraja:
|
Ladislav Szekereš Regionálny produkt – ručne tkaný pokrovec |
Andrea Lajošová – Výroba šperkov Regionálny produkt – ručne šité autorské šperky a doplnky |
|
|
Vojtech Rigó Regionálny produkt – ručne vyrobené úžitkové a dekoratívne predmety zo šúpolia |
Štefan Čorej Regionálny produkt – včelie produkty, med, medovina, bylinkové tinktúry, včelie elixíry |
|
|
Judita Krajčiová Regionálny produkt – ručne vyšívané textilné výrobky a maľovaný hodváb |
Klára Móricz Regionálny produkt – ručne pletené a háčkované hračky a doplnky |
|
|
Eva Csuporiová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Pavol Tomko Regionálny produkt – ručne vyrábané ľudové hudobné nástroje |
|
|
Dagmar Dieová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Padmé Roastery, s. r. o. Regionálny produkt – pražená zrnková káva |
|
|
Zuzana Ďuričeková Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Michal Šimko – Ghost riders Regionálny produkt – sviečky a dekorácie zo včelieho vosku |
|
|
Malvína Jakabová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Alena Pelechová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Mgr. Angela Czintelová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Amália Holíková – Hájske hrnčiarstvo Regionálny produkt – úžitková keramika tradičného dizajnu |
|
|
Anna Urbánová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Igor Toder Regionálny produkt – dlabaný riad |
|
|
Ján Ihnát Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
Róbert Mižov Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
|
|
Jozef Sukeník Regionálny produkt – obrazy maľované na sklo |
Soňa Košarová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Zora Šmelková Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Zuzana Pirová Regionálny produkt – prírodné produkty a terapeutické pomôcky z levandule |
|
|
Lenka Polgáriová Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Niektorí držitelia predošlej značky sú po novom zároveň aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny:
Tradičný výrobok Gemer: Vojtech Rigó, Eva Csuporiová, Dagmar Dieová, Zuzana Ďuričeková, Malvína Jakabová, Angela Czintelová, Anna Urbánová
Tradičný výrobok Spiš: Jozef Sukeník
Tradičný výrobok Abov: Štefan Čorej, Michal Šimko – Ghost riders
Tradičný výrobok Zemplín: Ján Ihnát, Igor Toder, Soňa Košarová
Slávnostné udeľovanie certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja sa uskutočnilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave dňa 5.12.2024 popoludní. K prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa Úradu predsedu KSK Jana Kežová.
(Zdroj: KSK a GOS)
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.