Som hrdý, že Košický samosprávny kraj môže stáť pri podujatí, ktoré nielen uchováva, ale aj rozvíja toto výnimočné dedičstvo,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Hlavná téma festivalu: tylová a gemerská čipka
Aktuálny ročník festivalu je venovaný tylovej a gemerskej čipke, no zároveň bude oslavou významného úspechu – zápisu Paličkovanej čipky z Gemera do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a tiež 25. výročia založenia Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku.
Tylová paličkovaná čipka, pochádzajúca z oblasti Myjavskej pahorkatiny, je považovaná za najjemnejšiu a technicky najnáročnejšiu regionálnu čipku na Slovensku. Do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva bola zapísaná už v roku 2016. Jej korene siahajú do 19. storočia, keď sa v obci Krajné usadili čipkárky z českého Vamberku a odovzdali miestnym ženám svoje umenie. Históriu, vývoj a súčasnosť tylovej čipky predstaví odborník a čipkár Michal Halabrín.
Po odbornej prednáške budú nasledovať workshopy tylových a gemerských vzorov, ktoré povedú skúsení lektori – za tylovú čipku Michal Halabrín a Miriam Olšavská, za gemerskú čipku Eva Csuporiová a Anna Urbánová.
Inšpirácie z textilného sveta
V sobotu vystúpi textilná umelkyňa Daniela Ferenčíková (Daniela Danielis) z Textilného centra v Košiciach. Predstaví projekt Knižnica textilných materiálov, ktorý spája tradičné a inovatívne materiály, technológie a organizácie z oblasti textilného priemyslu. Návštevníci budú môcť spoznať nielen tradičné vlákna ako ľan, konope, či vlnu, ale aj moderné materiály – sójové a mliečne priadze, či iné ekologické alternatívy.
Medzinárodný projekt „Most, ktorý nás spája“
Súčasťou festivalu bude aj pokračovanie projektu Most, ktorý nás spája (založený v roku 2012) – medzinárodného diela symbolizujúceho spoluprácu čipkárok a čipkárov bez hraníc.
K medzinárodnému dielu sa pripojí Majsterka ľudovej umeleckej výroby Jarmila Rybánska z Bratislavy, Antónia Sabová z Popradu, ktorá sa venuje spišskej regionálnej čipke a Małgorzata Połubok z poľského mesta Tychy.
Výstavy
Počas festivalu budú v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) sprístupnené dve výstavy:
Medzinárodná prezentácia paličkovanej čipky účastníkov festivalu
21. 11. 2025 (piatok) od 9.00 do 19.00 hod. a 22. 11. 2025 (sobota) od 9.00 do 16.00 hod.
Nitky času – výstava členiek Klubu paličkovanej čipky pri GOS pri príležitosti 25. výročia
založenia klubu.
21. - 30. 11. 2025 v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00 hod.
Sprievodné programy
21. 11. 2025 – Dom tradičnej kultúry Gemera – tvorivé dielne pre verejnosť
22. 11. 2025 – Obchodno-kultúrne centrum Rožňava – galaprogram Rok na Gemeri
Festival sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom podujatia.
Aktuálne informácie o programe a živote Gemerského osvetového strediska nájdete na stránke www.gos.sk a na sociálnych sieťach @gos.roznava.
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Mgr. Anežka Kleinová
poverená riadením
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.