Objavili sa však aj netradičné mená ako Saul, Džesúr, Zac, Hasan, Ronaldo, Letty, Rosana, Dion, Sanja, Auróra, Kristian Junior, Freya, Jaman, Dior.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rožňave naplánovať ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 43 mamičiek. Predpôrodnú prípravu absolvovalo 103 mamičiek. V nemocnici tiež mamičkám na oddelení šestonedelia poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo a všetky mamičky majú špeciálne upravený jedálniček.
Pre mamičky v nemocnici pravidelne organizujú Deň otvorených dverí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, cvičenie pre tehotné ženy, predpôrodnú prípravu a medzi obľúbené aktivity patrí aj Piknik s profesionálnou laktačnou konzultantkou.
V tomto roku okrem cvičenia pre tehotné ženy pribudne pre budúce mamičky aj možnosť cvičenia jogy. Rovnako tiež plánujú zriadiť rodinnú VIP izbu s možnosťou ubytovania jednej sprevádzajúcej osoby počas celej hospitalizácie rodičky po pôrode.
Ďalšie informácie o pôrode v rožňavskej nemocnici nájdu mamičky na stránke Moja pôrodnica Rožňava - Penta Hospitals.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleria7c2e9dca2c
V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo takmer 800 detí: v jeden deň na svet prišlo až 7 bábätiek
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 783 pôrodov. Na svet prišlo 397 chlapcov a 389 dievčat. Tri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa počas uplynulého roka sústredilo aj na zvyšovanie komfortu rodičiek. Práve preto v nemocnici zútulnili nadštandardné izby, o ktoré mamičky prejavujú najväčší záujem.
Medzi najčastejšie mená, ktoré rodičia pre svoje deti vybrali, patrili u chlapcov Noel, Erik a Oliver, u dievčat Sofia, Natália a Bianka. Objavili sa však aj netradičné mená, ako napríklad Feriha, Grasielita, Tarja, Eunika, Lili Yelan, Kadir, Achmid, Erik Derik, Jaman Ali či Omar.
V uplynulom období si veľkú pozornosť získali najmä nadštandardné izby, o ktoré bol medzi rodičkami najväčší záujem. V spolupráci s Dôverou preto v nemocnici pristúpili k ich rekonštrukcii. Vďaka novému dizajnu tapiet získali príjemnejší a modernejší vzhľad.
Súčasťou zlepšení bolo aj doplnenie rozkladacích kresiel pre oteckov, aby mohli pri mamičkách a bábätkách zostať v pohodlí aj počas noci. Komfort rodín ďalej zvýšila aj inštalácia klimatizácie, ktorá spríjemňuje pobyt v pôrodnici najmä počas horúcich letných dní.
Sedem bábätiek v jeden deň
Pôrodnica v Rimavskej Sobote zažila počas roka aj výnimočný moment. V jeden deň sa tu narodilo až sedem bábätiek, čo bol najvyšší počet narodených detí v rámci jedného dňa.
Najväčšie bábätko roka sa narodilo v októbri. Vážilo 4890 gramov pri dĺžke 60 centimetrov. Naopak, najmenšie bábätko sa narodilo v máji. Po narodení vážilo len 1270 gramov. V nemocnici sa však vedia postarať aj o tých najmenších a najzraniteľnejších novorodencov. Po starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zdravé a prosperujúce bábätko z nemocnice prepustené v júli s váhou 2540 gramov.
Pôrod podľa predstáv mamičiek
Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu a ponúka mamičkám viacero možností, ktoré im pomáhajú zvládnuť pôrod čo najlepšie. Medzi často využívané patrí bylinná náparka, fit lopty, či možnosť viesť pôrod aj v netradičnej polohe – napríklad „na štyroch“, ak si to rodička praje. Mamičky si veľmi obľúbili aj aromaterapiu, ktorá vytvára pokojnejšiu atmosféru.
„Našou snahou je vytvárať prostredie, v ktorom sa mamičky aj ich bábätká cítia príjemne, komfortne a bezpečne. Dôveru, ktorú nám rodičia prejavujú pri jednom z najdôležitejších okamihov ich života, si veľmi vážime. O to viac nás teší, keď z našej pôrodnice odchádzajú spokojní a so zdravým prírastkom,“ uviedol Ondrej Balco, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Rimavskosobotská nemocnica poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 55 mamičiek. Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky tiež môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 31 mamičiek.
V nemocnici tiež mamičkám poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo, realizujú muzikoterapiu i hydroterapiu, bonding, má zavedený rooming-in systém, a taktiež zapožičiavajú monitory dychu.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleriaf14147858f
Bianka Krejčíová
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.