Objavili sa však aj netradičné mená ako Saul, Džesúr, Zac, Hasan, Ronaldo, Letty, Rosana, Dion, Sanja, Auróra, Kristian Junior, Freya, Jaman, Dior.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rožňave naplánovať ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 43 mamičiek. Predpôrodnú prípravu absolvovalo 103 mamičiek. V nemocnici tiež mamičkám na oddelení šestonedelia poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo a všetky mamičky majú špeciálne upravený jedálniček.
Pre mamičky v nemocnici pravidelne organizujú Deň otvorených dverí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, cvičenie pre tehotné ženy, predpôrodnú prípravu a medzi obľúbené aktivity patrí aj Piknik s profesionálnou laktačnou konzultantkou.
V tomto roku okrem cvičenia pre tehotné ženy pribudne pre budúce mamičky aj možnosť cvičenia jogy. Rovnako tiež plánujú zriadiť rodinnú VIP izbu s možnosťou ubytovania jednej sprevádzajúcej osoby počas celej hospitalizácie rodičky po pôrode.
Ďalšie informácie o pôrode v rožňavskej nemocnici nájdu mamičky na stránke Moja pôrodnica Rožňava - Penta Hospitals.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleria7c2e9dca2c
V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo takmer 800 detí: v jeden deň na svet prišlo až 7 bábätiek
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 783 pôrodov. Na svet prišlo 397 chlapcov a 389 dievčat. Tri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa počas uplynulého roka sústredilo aj na zvyšovanie komfortu rodičiek. Práve preto v nemocnici zútulnili nadštandardné izby, o ktoré mamičky prejavujú najväčší záujem.
Medzi najčastejšie mená, ktoré rodičia pre svoje deti vybrali, patrili u chlapcov Noel, Erik a Oliver, u dievčat Sofia, Natália a Bianka. Objavili sa však aj netradičné mená, ako napríklad Feriha, Grasielita, Tarja, Eunika, Lili Yelan, Kadir, Achmid, Erik Derik, Jaman Ali či Omar.
V uplynulom období si veľkú pozornosť získali najmä nadštandardné izby, o ktoré bol medzi rodičkami najväčší záujem. V spolupráci s Dôverou preto v nemocnici pristúpili k ich rekonštrukcii. Vďaka novému dizajnu tapiet získali príjemnejší a modernejší vzhľad.
Súčasťou zlepšení bolo aj doplnenie rozkladacích kresiel pre oteckov, aby mohli pri mamičkách a bábätkách zostať v pohodlí aj počas noci. Komfort rodín ďalej zvýšila aj inštalácia klimatizácie, ktorá spríjemňuje pobyt v pôrodnici najmä počas horúcich letných dní.
Sedem bábätiek v jeden deň
Pôrodnica v Rimavskej Sobote zažila počas roka aj výnimočný moment. V jeden deň sa tu narodilo až sedem bábätiek, čo bol najvyšší počet narodených detí v rámci jedného dňa.
Najväčšie bábätko roka sa narodilo v októbri. Vážilo 4890 gramov pri dĺžke 60 centimetrov. Naopak, najmenšie bábätko sa narodilo v máji. Po narodení vážilo len 1270 gramov. V nemocnici sa však vedia postarať aj o tých najmenších a najzraniteľnejších novorodencov. Po starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zdravé a prosperujúce bábätko z nemocnice prepustené v júli s váhou 2540 gramov.
Pôrod podľa predstáv mamičiek
Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu a ponúka mamičkám viacero možností, ktoré im pomáhajú zvládnuť pôrod čo najlepšie. Medzi často využívané patrí bylinná náparka, fit lopty, či možnosť viesť pôrod aj v netradičnej polohe – napríklad „na štyroch“, ak si to rodička praje. Mamičky si veľmi obľúbili aj aromaterapiu, ktorá vytvára pokojnejšiu atmosféru.
„Našou snahou je vytvárať prostredie, v ktorom sa mamičky aj ich bábätká cítia príjemne, komfortne a bezpečne. Dôveru, ktorú nám rodičia prejavujú pri jednom z najdôležitejších okamihov ich života, si veľmi vážime. O to viac nás teší, keď z našej pôrodnice odchádzajú spokojní a so zdravým prírastkom,“ uviedol Ondrej Balco, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Rimavskosobotská nemocnica poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 55 mamičiek. Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky tiež môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 31 mamičiek.
V nemocnici tiež mamičkám poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo, realizujú muzikoterapiu i hydroterapiu, bonding, má zavedený rooming-in systém, a taktiež zapožičiavajú monitory dychu.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleriaf14147858f
Bianka Krejčíová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.