Objavili sa však aj netradičné mená ako Saul, Džesúr, Zac, Hasan, Ronaldo, Letty, Rosana, Dion, Sanja, Auróra, Kristian Junior, Freya, Jaman, Dior.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rožňave naplánovať ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 43 mamičiek. Predpôrodnú prípravu absolvovalo 103 mamičiek. V nemocnici tiež mamičkám na oddelení šestonedelia poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo a všetky mamičky majú špeciálne upravený jedálniček.
Pre mamičky v nemocnici pravidelne organizujú Deň otvorených dverí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, cvičenie pre tehotné ženy, predpôrodnú prípravu a medzi obľúbené aktivity patrí aj Piknik s profesionálnou laktačnou konzultantkou.
V tomto roku okrem cvičenia pre tehotné ženy pribudne pre budúce mamičky aj možnosť cvičenia jogy. Rovnako tiež plánujú zriadiť rodinnú VIP izbu s možnosťou ubytovania jednej sprevádzajúcej osoby počas celej hospitalizácie rodičky po pôrode.
Ďalšie informácie o pôrode v rožňavskej nemocnici nájdu mamičky na stránke Moja pôrodnica Rožňava - Penta Hospitals.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleria7c2e9dca2c
V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo takmer 800 detí: v jeden deň na svet prišlo až 7 bábätiek
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 783 pôrodov. Na svet prišlo 397 chlapcov a 389 dievčat. Tri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa počas uplynulého roka sústredilo aj na zvyšovanie komfortu rodičiek. Práve preto v nemocnici zútulnili nadštandardné izby, o ktoré mamičky prejavujú najväčší záujem.
Medzi najčastejšie mená, ktoré rodičia pre svoje deti vybrali, patrili u chlapcov Noel, Erik a Oliver, u dievčat Sofia, Natália a Bianka. Objavili sa však aj netradičné mená, ako napríklad Feriha, Grasielita, Tarja, Eunika, Lili Yelan, Kadir, Achmid, Erik Derik, Jaman Ali či Omar.
V uplynulom období si veľkú pozornosť získali najmä nadštandardné izby, o ktoré bol medzi rodičkami najväčší záujem. V spolupráci s Dôverou preto v nemocnici pristúpili k ich rekonštrukcii. Vďaka novému dizajnu tapiet získali príjemnejší a modernejší vzhľad.
Súčasťou zlepšení bolo aj doplnenie rozkladacích kresiel pre oteckov, aby mohli pri mamičkách a bábätkách zostať v pohodlí aj počas noci. Komfort rodín ďalej zvýšila aj inštalácia klimatizácie, ktorá spríjemňuje pobyt v pôrodnici najmä počas horúcich letných dní.
Sedem bábätiek v jeden deň
Pôrodnica v Rimavskej Sobote zažila počas roka aj výnimočný moment. V jeden deň sa tu narodilo až sedem bábätiek, čo bol najvyšší počet narodených detí v rámci jedného dňa.
Najväčšie bábätko roka sa narodilo v októbri. Vážilo 4890 gramov pri dĺžke 60 centimetrov. Naopak, najmenšie bábätko sa narodilo v máji. Po narodení vážilo len 1270 gramov. V nemocnici sa však vedia postarať aj o tých najmenších a najzraniteľnejších novorodencov. Po starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zdravé a prosperujúce bábätko z nemocnice prepustené v júli s váhou 2540 gramov.
Pôrod podľa predstáv mamičiek
Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu a ponúka mamičkám viacero možností, ktoré im pomáhajú zvládnuť pôrod čo najlepšie. Medzi často využívané patrí bylinná náparka, fit lopty, či možnosť viesť pôrod aj v netradičnej polohe – napríklad „na štyroch“, ak si to rodička praje. Mamičky si veľmi obľúbili aj aromaterapiu, ktorá vytvára pokojnejšiu atmosféru.
„Našou snahou je vytvárať prostredie, v ktorom sa mamičky aj ich bábätká cítia príjemne, komfortne a bezpečne. Dôveru, ktorú nám rodičia prejavujú pri jednom z najdôležitejších okamihov ich života, si veľmi vážime. O to viac nás teší, keď z našej pôrodnice odchádzajú spokojní a so zdravým prírastkom,“ uviedol Ondrej Balco, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Rimavskosobotská nemocnica poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 55 mamičiek. Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky tiež môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 31 mamičiek.
V nemocnici tiež mamičkám poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo, realizujú muzikoterapiu i hydroterapiu, bonding, má zavedený rooming-in systém, a taktiež zapožičiavajú monitory dychu.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleriaf14147858f
Bianka Krejčíová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).