Festival tradičnej ľudovej kultúry, na ktorom čipkárky a čipkári predstavujú svoje diela a ukazujú krásu paličkovanej čipky, pomáha uchovávať a rozvíjať toto vzácne kultúrne dedičstvo.
Podujatie vytvára pre aktérov priestor na výmenu skúseností, konfrontáciu a prezentáciu zručností. Rozvíja medzinárodnú spoluprácu a buduje medziľudské vzťahy prostredníctvom spoločných zážitkov. Práve preto je aj súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2026 a svojím konceptom dokonale zapadá do témy tohto ročníka Dedičstvo v ohrození, miznúce dedičstvo.
„Existujú tradičné remeslá, ktoré dnes vo svete zažívajú medzi tvorcami a nadšencami svoju renesanciu. Paličkovaná čipka je rozhodne jedným z nich. Čipkárky a čipkári prinášajú tradičné vzory aj do súčasného dizajnu a svoje práce prezentujú na mnohých medzinárodných podujatiach. Hoci sa čipka dnes už málo používa v pôvodnom kontexte, napríklad na čepce či kútne plachty, jej krása a hodnota ručnej práce zostávajú. Gemerské osvetové stredisko spoločne s Klubom paličkovanej čipky pri GOS prináša oslavu tohto umenia už sedemnásty krát práve v našom meste, v Rožňave,“ pozýva riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Prednášky a workshopy
Témou tohto ročníka je starohorská a gemerská čipka. Čipky z baníckych osád stredného Slovenska z okolia obce Staré Hory boli známe ako starohorské čipky. O čipke z tohto regiónu prinesie informácie Katarína Chruščová, riaditeľka regionálneho centra remesiel ÚĽUV Banská Bystrica spolu s čipkárkami a členkami Klubu paličkovanej čipky Riečička pri RCR ÚĽUV Banská Bystrica Alžbetou Gregorovou a Tatianou Rovnou.
Gemerská paličkovaná čipka bola v roku 2025 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Klub paličkovanej čipky pri GOS sa stará o jej zachovanie, zveľaďovanie a odovzdávanie. Paličkovanie gemerských motívov budú viesť na festivale členky klubu Eva Csuporiová a Anna Urbánová.
Most, ktorý nás spája
Pevným bodom programu bude aj tento rok MOST, ktorý nás spája, medzinárodné dielo paličkovanej čipky. Projekt vznikol v roku 2012 a symbolizuje možnosť medzinárodného odborného uvažovania a spolupráce sprostredkovaním kultúr a hodnôt. Dielo cestuje po svete, rozširuje sa o nové medzinárodné diela a návštevníci festivalu ho budú môcť vidieť aj naživo.
Výstavy
Domáci aj zahraniční čipkári počas podujatia predstavia svoje diela v rámci jedinečnej medzinárodnej výstavy, ktorú si budú môcť pozrieť aj návštevníci festivalu. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa odprezentujú známe poľské čipkárky Ewa Szpila a jej dcéra Malgorzata Szpila z Bobowej. Výstava s názvom Pomiędzy - Ewa Szpila, Małgorzata Szpila bude pre verejnosť prístupná do 30. októbra 2026.
Jedným z cieľov festivalu je osloviť mladšiu generáciu a nových záujemcov, ktorí môžu počas návštevy nahliadnuť do tajomstiev tohto remesla a náročnej textilnej techniky. Organizátori sa tešia na všetkých návštevníkov a srdečne ich pozývajú na toto výnimočné podujatie.
Aktuálne informácie o programoch Gemerského osvetového strediska nájdete na stránke www.gos.sk a na sociálnych sieťach @gos.roznava.
Martin Balog
Martin Balog
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.