Kritériá boli prísnejšie
Na tohtoročnom jarmoku bolo v centre mesta obsadených viac ako dvesto stánkov a bolo vydaných takmer stopäťdesiat povolení. Tridsaťtri stánkov tvoril sortiment remeselnej a ľudovej výroby. „Najdôležitejším kritériom pre výber predajcov na trhu bol tradičný charakter tovaru, ktorý dotvára atmosféru blížiacich sa najkrajších sviatkov v roku. Prednosť tak dostali tí, ktorí ponúkali ručne vyrobené vianočné ozdoby, medovníky, cukrovinky, medovinu ,drevené výrobky, výšivky, čipky, hračky, keramiku čiže sortiment s ktorým sa počas roka zákazník bežne na pultoch obchodov nestretne,“ uviedla Zuzana Mazanová z odboru právneho a správy majetku Mestského úradu v Rožňave.
Tradičná zabíjačka
Zabíjačkové hody sa v prvý deň trhov začali presne o 11. hodine. Desaťčlenný personál sa však na nedostatok práce sťažovať nemohol počas celého trhu. „Dali sme si záležať a prácu zorganizovali tak, aby prví návštevníci pochúťky, ktoré sme pripravili z troch prasiat mohli vychutnať v presne naplánovanom čase. Podobne ako v predošlom roku ponúkame obložený tanier, ktorý tvorí zmes zabíjačkových výrobkov. Pripravili sme prakticky všetko od klobás až po paprikovú slaninu,“ povedal šéf zabíjačkových hodov Peter Legnár.
Dva pohľady
Každá akcia, podujatie či už kultúrne, spoločenské, alebo športové je ponímané okom verejnosti z dvoch pohľadov, jarmoky a trhy nevynímajúc. Objektivita často ustupuje do pozadia a prednosť dostávajú subjektívne pocity a emócie. „Tohtoročný trh som navštívila dvakrát. Cez deň som sa dôkladne poprechádzala, neobišla ani jedného predajcu a neskôr v podvečer pohľad na osvetlené stánky mi viac pripomínal sviatočnú atmosféru. Mne osobne sa ponúkaný sortiment páčil, nakoľko brakového tovaru bolo málo a naopak remeselníckeho viac ako v predchádzajúcom roku. Bolo si z čoho vyberať a každý si mohol i keď len drobnosť zakúpiť podľa svojho gusta,“ uviedla zhovorčivá staršia pani, ktorá cestu merala až z Mokraniec. Z mini prieskumu sa dalo konštatovať, že spokojnosť prevládala, ale boli aj takí, ktorí kývli rukou a len tak na pol huby konštatovali “šmelina, brak, nič nové u nás“. S pribúdajúcim časom v chladnejšom podvečeri primŕzal úsmev na tvárach aj predavačom a niektorým sa zinkasované tržby nepozdávali. „Som tu konečne doma, ale termín konania trhu mi vôbec nevyhovuje, zákazníkov je tak pomenej,“ konštatovala predavačka s medovinou, ktorá počas letného jarmoku, konanom na sídlisku Juh v tom čase vyjadrila nespokojnosť pre zmenu s miestom konania.
Hodnotný kultúrny program
Umelecká únia mala v prvá deň na radnici koncert, ale prevažnú časť kultúrneho programu zastrešovalo divadlo Actores, ako spoluorganizátor trhov. “V divadelnej sále sme mali predstavenie „Perinbaba“ v podaní žilinských umelcov. Bolo to posledné predstavenie pre deti v tomto roku. Súčasťou bolo aj vyhodnotenie cyklu cesty za rozprávkami, prišiel Mikuláš, ktorý deťom rozdával darčeky. Predstavenie bolo vypredané do posledného miesta. Vo foyeri pred vstupom do divadla bola výstavka pod názvom „Pani zima“, ktorú inštaloval Štefan Lipták spolu s Jankou Schwartzovou. V druhý deň trhu bol v katedrále vianočný koncert, kde sa predstavili umelci ako muzikálová speváčka Silvia Donová, Árpi Farkaš so svojimi hudobníkmi, Miklóš Nyéky, spievala Alenka Temešiová, Peťo Szöllöš, detský spevácky zbor zo ZŠ Ul. Pionierov. Koncert bol spojený s vianočným bazárom predmetov a výťažok sa venuje na podporu tým, ktorí nemajú dôstojný domov v meste. Na záver tretieho dňa bola pripravená divadelná komédia „Kapustnica“, s ktorou sa predstavili divadelníci z Popradu,“ uviedol Robo Kobezda, herec divadla Actores.
Vynaliezavosť nemá hraníc
Kým väčšina trhovníkov pristupovala od registrácie až po samotný predaj vo všetkej počestnosti v tomto roku zaznamenali aj počin hraničiaci s drzosťou najväčšieho kalibru. „V minulosti sa stávali drobné priestupky, ktoré sme pri kontrolách trhovníkov zaznamenali. Niektorí si svojvoľne rozšírili vyhradený priestor na predaj, alebo zabrali stanovisko inému predajcovi. Tentoraz sme však zistili skutočnosť, ktorá nemá s predajom nič spoločné a je neseriózna voči poctivým predajcom. Celá registrácia prebieha totiž elektronickou formou prostredníctvom počítača, čo je racionálnejšie, veď v deň trhu registrovať ľudí priamo na mieste by bolo zdĺhavé. Zistiť tak skutočný stav sa dá až počas kontroly. Jedna podnikateľka si totiž zakúpila tri miesta s nahláseným sortimentom tovaru. Na mieste sme však zistili, že vôbec na trhu nebolo. Svoje miesto predala ďalšiemu, ktorý nevlastnil povolenie predávať potravinársky sortiment, ktorý vyžaduje zvláštne schvaľovanie. Dotyčný predávajúci tretie miesto predal ďalšej osobe s tovarom, ktorý taktiež nebol na zozname povolenia. Následne museli „čierní“ predajcovia svoj tovar zbaliť a boli vyzvaní k ukončeniu predaja,“ vylíčila incident Z. Mazanová, ktorá už roky v tejto „brandži“ pôsobí, ale s niečím podobným sa ešte nestretla.
Text a foto Karol Csobádi
{gallery}obsah/roznava/trh{/gallery}
{jcomments on}
































Vianočný trh v Rožňave, ktorého devätnásty ročník sa začal v nedeľu 18. decembra 2011, keď sa na adventnom venci rozhorela posledná sviečka, trval do utorkového večera. Na Námestí baníkov tak atmosféru blížiacich sa sviatkov Vianoc umocnila nielen hudba, koledy, ale aj typický vianočný tovar a tradičné domáce zabíjačkové hody. Súčasťou vianočných trhov bol aj živý Betlehem, nechýbala medovina, vianočný punč či primátorský grog. Ľudoví remeselníci, prevažne z Poľska a Maďarska sa sústredili v severnej časti námestia. Po prvýkrát boli pre deti pripravené v priestoroch mládežníckeho klubu Zóny M aj tvorivé dielne a nechýbal ani hodnotný kultúrny program.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).