Kritériá boli prísnejšie
Na tohtoročnom jarmoku bolo v centre mesta obsadených viac ako dvesto stánkov a bolo vydaných takmer stopäťdesiat povolení. Tridsaťtri stánkov tvoril sortiment remeselnej a ľudovej výroby. „Najdôležitejším kritériom pre výber predajcov na trhu bol tradičný charakter tovaru, ktorý dotvára atmosféru blížiacich sa najkrajších sviatkov v roku. Prednosť tak dostali tí, ktorí ponúkali ručne vyrobené vianočné ozdoby, medovníky, cukrovinky, medovinu ,drevené výrobky, výšivky, čipky, hračky, keramiku čiže sortiment s ktorým sa počas roka zákazník bežne na pultoch obchodov nestretne,“ uviedla Zuzana Mazanová z odboru právneho a správy majetku Mestského úradu v Rožňave.
Tradičná zabíjačka
Zabíjačkové hody sa v prvý deň trhov začali presne o 11. hodine. Desaťčlenný personál sa však na nedostatok práce sťažovať nemohol počas celého trhu. „Dali sme si záležať a prácu zorganizovali tak, aby prví návštevníci pochúťky, ktoré sme pripravili z troch prasiat mohli vychutnať v presne naplánovanom čase. Podobne ako v predošlom roku ponúkame obložený tanier, ktorý tvorí zmes zabíjačkových výrobkov. Pripravili sme prakticky všetko od klobás až po paprikovú slaninu,“ povedal šéf zabíjačkových hodov Peter Legnár.
Dva pohľady
Každá akcia, podujatie či už kultúrne, spoločenské, alebo športové je ponímané okom verejnosti z dvoch pohľadov, jarmoky a trhy nevynímajúc. Objektivita často ustupuje do pozadia a prednosť dostávajú subjektívne pocity a emócie. „Tohtoročný trh som navštívila dvakrát. Cez deň som sa dôkladne poprechádzala, neobišla ani jedného predajcu a neskôr v podvečer pohľad na osvetlené stánky mi viac pripomínal sviatočnú atmosféru. Mne osobne sa ponúkaný sortiment páčil, nakoľko brakového tovaru bolo málo a naopak remeselníckeho viac ako v predchádzajúcom roku. Bolo si z čoho vyberať a každý si mohol i keď len drobnosť zakúpiť podľa svojho gusta,“ uviedla zhovorčivá staršia pani, ktorá cestu merala až z Mokraniec. Z mini prieskumu sa dalo konštatovať, že spokojnosť prevládala, ale boli aj takí, ktorí kývli rukou a len tak na pol huby konštatovali “šmelina, brak, nič nové u nás“. S pribúdajúcim časom v chladnejšom podvečeri primŕzal úsmev na tvárach aj predavačom a niektorým sa zinkasované tržby nepozdávali. „Som tu konečne doma, ale termín konania trhu mi vôbec nevyhovuje, zákazníkov je tak pomenej,“ konštatovala predavačka s medovinou, ktorá počas letného jarmoku, konanom na sídlisku Juh v tom čase vyjadrila nespokojnosť pre zmenu s miestom konania.
Hodnotný kultúrny program
Umelecká únia mala v prvá deň na radnici koncert, ale prevažnú časť kultúrneho programu zastrešovalo divadlo Actores, ako spoluorganizátor trhov. “V divadelnej sále sme mali predstavenie „Perinbaba“ v podaní žilinských umelcov. Bolo to posledné predstavenie pre deti v tomto roku. Súčasťou bolo aj vyhodnotenie cyklu cesty za rozprávkami, prišiel Mikuláš, ktorý deťom rozdával darčeky. Predstavenie bolo vypredané do posledného miesta. Vo foyeri pred vstupom do divadla bola výstavka pod názvom „Pani zima“, ktorú inštaloval Štefan Lipták spolu s Jankou Schwartzovou. V druhý deň trhu bol v katedrále vianočný koncert, kde sa predstavili umelci ako muzikálová speváčka Silvia Donová, Árpi Farkaš so svojimi hudobníkmi, Miklóš Nyéky, spievala Alenka Temešiová, Peťo Szöllöš, detský spevácky zbor zo ZŠ Ul. Pionierov. Koncert bol spojený s vianočným bazárom predmetov a výťažok sa venuje na podporu tým, ktorí nemajú dôstojný domov v meste. Na záver tretieho dňa bola pripravená divadelná komédia „Kapustnica“, s ktorou sa predstavili divadelníci z Popradu,“ uviedol Robo Kobezda, herec divadla Actores.
Vynaliezavosť nemá hraníc
Kým väčšina trhovníkov pristupovala od registrácie až po samotný predaj vo všetkej počestnosti v tomto roku zaznamenali aj počin hraničiaci s drzosťou najväčšieho kalibru. „V minulosti sa stávali drobné priestupky, ktoré sme pri kontrolách trhovníkov zaznamenali. Niektorí si svojvoľne rozšírili vyhradený priestor na predaj, alebo zabrali stanovisko inému predajcovi. Tentoraz sme však zistili skutočnosť, ktorá nemá s predajom nič spoločné a je neseriózna voči poctivým predajcom. Celá registrácia prebieha totiž elektronickou formou prostredníctvom počítača, čo je racionálnejšie, veď v deň trhu registrovať ľudí priamo na mieste by bolo zdĺhavé. Zistiť tak skutočný stav sa dá až počas kontroly. Jedna podnikateľka si totiž zakúpila tri miesta s nahláseným sortimentom tovaru. Na mieste sme však zistili, že vôbec na trhu nebolo. Svoje miesto predala ďalšiemu, ktorý nevlastnil povolenie predávať potravinársky sortiment, ktorý vyžaduje zvláštne schvaľovanie. Dotyčný predávajúci tretie miesto predal ďalšej osobe s tovarom, ktorý taktiež nebol na zozname povolenia. Následne museli „čierní“ predajcovia svoj tovar zbaliť a boli vyzvaní k ukončeniu predaja,“ vylíčila incident Z. Mazanová, ktorá už roky v tejto „brandži“ pôsobí, ale s niečím podobným sa ešte nestretla.
Text a foto Karol Csobádi
{gallery}obsah/roznava/trh{/gallery}
{jcomments on}

































Vianočný trh v Rožňave, ktorého devätnásty ročník sa začal v nedeľu 18. decembra 2011, keď sa na adventnom venci rozhorela posledná sviečka, trval do utorkového večera. Na Námestí baníkov tak atmosféru blížiacich sa sviatkov Vianoc umocnila nielen hudba, koledy, ale aj typický vianočný tovar a tradičné domáce zabíjačkové hody. Súčasťou vianočných trhov bol aj živý Betlehem, nechýbala medovina, vianočný punč či primátorský grog. Ľudoví remeselníci, prevažne z Poľska a Maďarska sa sústredili v severnej časti námestia. Po prvýkrát boli pre deti pripravené v priestoroch mládežníckeho klubu Zóny M aj tvorivé dielne a nechýbal ani hodnotný kultúrny program.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a