Svojou prítomnosťou naplnili pozvanie Jána Štefana tiež: poslanec NR Ing. Ján Babič, podpredseda KSK Ing. Ján Szöllös, prednosta ObÚ v Rožňave PhDr. Ján Matu, prednostka MÚ v Rožňave JUDr. Erika Mihaliková. Slávnostného obradu uvedenia do funkcie sa zúčastnili aj starostovia obcí z Rožňavského Bystrého, Rejdovej, Koceľoviec a Chyžného. Prítomní boli aj farári a farárky Gemerského seniorátu.
Vo svojom príhovore na záver slávnosti Ján Štefan o.i. povedal: “Služba, do ktorej nastupujem je pre mňa veľkou cťou a prijímam ju v úcte a pokore, ale aj s odhodlaním obstáť v nej čo najlepšie.“ Poďakoval sa najmä svojej manželke i rodine za vytvorenie dostatočného priestoru pre službu Pánu Bohu, tiež svojim rodičom, ktorým poprial božej lásky, milosti a božieho požehnania v pokojnej jeseni ich života. Poďakoval sa aj všetkým duchovným v rožňavskom cirkevnom zbore, zvlášť bratovi seniorovi a zborovému farárovi Jergušovi Olejárovi pri riešení duchovných, ale i hospodárskych úloh cirkevného zboru a odteraz i seniorátu.
Do funkcie dozorcu Gemerského seniorátu bol Ján Štefan uvedený na základe výsledkov hlasovania vo voľbách v cirkevných zboroch Gemerského seniorátu z 8. mája t. r., v ktorých získal 570 hlasov, čo je 60, 51% z celkového počtu hlasov.
-od-
Fotografie: Karol Žigo
{gallery}cirkev/stefan{/gallery}
{jcomments on}

































Biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Mgr. Slavomír Sabol v evanjelickom kostole a. v. v Rožňave za prítomnosti veriacich i hostí v sobotu 1. decembra 2012 slávnostne uviedol Ing. Jána Štefana do služby seniorálneho dozorcu Gemerského seniorátu. Slávnostnú kázeň slova Božieho mal senior Gemerského seniorátu ThDr. Jerguš Olejár, PhD. Na cirkevnej slávnosti bol prítomný aj dištriktuálny dozorca Ing. Ján Brozman, ako aj senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a