V Rožňave začínajú od 1. októbra 2015 pravidelné filmové projekcie vo vynovenom Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Gemerské osvetové stredisko otvára digitálne kino Apollo októbrovým programom s ponukou všetkých žánrov a pre každého. Lipták a premietanie nebolo prerušené ani počas 2. svetovej vojny. Ale v roku 1948 bolo štátom skonfiškované a premenované na kino Partizán. V rokoch 1952 - 54 bola postavená nová budova na Štítnickej ulici, premietalo sa päťkrát do týždňa. V 70-tych rokoch, v čase rozmachu baníctva, bol zmenený názov na kino Baník. Na prelome 60-tych a 70-tych rokov bolo nainštalované panoramatické plátno, nová premietacia technika a zväčšila sa kapacita, čím dostala Rožňava jedno z najmodernejších panoramatických kín vo Východoslovenskom kraji. V tomto období (1968 - 74) v čase rekonštrukcie, bolo premietanie dočasne presunuté do Domu osvety - súčasného Domu tradičnej kultúry Gemera (Gemerské osvetové stredisko) na Betliarskej ulici. Zaujímavým počinom bolo v roku 1969 založenie filmového klubu v alternatívnych priestoroch Domu osvety. Po roku 1989 začalo mestom prevádzkované (opäť premenované) kino Panoráma upadať z dôvodov zvyšovania vstupného, klesajúceho počtu návštevníkov a zvyšujúcich sa režijných nákladov.
„Túto históriu kinovníctva zdokumentoval vo svojej práci Rožňavčan filmár Emil Gallík. Jeho zistenia poopravili aj pretrvávajúce názory pamätníkov, že v budove osvety bolo prvé rožňavské kino,” vysvetľuje Anežka Kleinová (GOS) a pokračuje, „a tiež nám pomohli v rozhodnutí ako naše kino nazveme. Inšpirovaní tradíciou, rozhodli sme sa zachovať historický názov kino APOLLO, avšak s modernou technológiou E-cinema HD, najvhodnejšou pre flexibilné využitie multifunkčnej sály Domu tradičnej kultúry Gemera.”
Prostredníctvom tejto techniky má kino Apollo ambíciu stať sa centrom rozvoja filmovej kultúry na Gemeri a suplovať aspoň čiastočne absenciu riadneho kina v okruhu zhruba šesťdesiat kilometrov. Napriek tomu, že multifunkčná sála neumožňuje vzostupné sedenie, veríme, že kvalitnou projekčnou a zvukovou technikou, a tiež výberom filmov dokážeme osloviť súčasného diváka náročného nielen na obsah, ale aj formu. Pripravujeme projekcie filmov všetkých kategórií od zábavných, hudobných, animovaných, rodinných, klubových, ale aj dokumentárnych, vzdelávacích, festivalových, tematických, vychádzajúc zo sedemročnej skúsenosti s dramaturgiou letného kina. Rovnako budeme pre verejnosť pokračovať v osvedčenom štvrtkovom termíne a pridáme aj klubové a rodinné nedele. Veríme, že návštevníci a fanúšikovia nám ostanú verní, a že sa nám podarí spoločne vytvoriť atmosféru akú sme postupne vybudovali v letnom kine počas siedmich rokov.
Programová štruktúra pripravená do konca kalendárneho roka počíta s pravidelným štvrtkovým premietaním od 19.00 a v nedeľu sa budú striedať rodinné filmy od 16.00 s klubovými večermi so začiatkom o 19.00.
Okrem toho pripravujeme projekcie filmov pre školy v dopoludňajších hodinách a obľúbené tematické festivaly pre verejnosť vo večernom čase.
Sála má obmedzenú kapacitu 80 miest formou voľného sedenia, preto je možné zakúpiť lístky v predpredaji v pracovných dňoch od 8.00 do 15.30 v priestoroch kina.
V čase premietania bude kino otvorené 30 minút pred začiatkom.
Vstupné je jednotné a odvíja sa od ceny licencie na premietanie, obvykle 2 €.
Projekt kina Apollo finančne podporil Audiovizuálny fond a Košický samosprávny kraj.
Anežka Kleinová
Úryvok z novín Sajóvidék z 9.7.1914:
„Stále kino v Rožňave.
Tak ako to vyžaduje dnešná moderná doba, s vyhovujúcim zariadením, zaslúžiacim si pochvalu, otvoril divadlo pohyblivých obrazov – na Brzotínskej ulici neďaleko námestia (roh Šafárikovej a Špitálskej), v dome Nehrerovcov, Lipták György, tunajší robotník mechanik.
Otvorenie nového kina Apollo 28. júna sa stretlo s obrovským záujmom divákov.
Z našej strany sme tomuto podnikateľovi dlžní úprimné uznanie, poznajúc vzdelávaciu a kultúrnu hodnotu pohyblivých obrazov, hlavne keď sa neusiluje o získavanie divákov na úkor mravných hodnôt. S veľkou spokojnosťou hľadíme na budúce fungovanie kina aj vzhľadom na dôveryhodnosť terajšieho majiteľa. Veríme, že po prekonaní počiatočných ťažkostí v podnikaní bude prevádzka kina úspešná a zaslúžilá, ktorú naša spoločnosť so záujmom sleduje od jeho začiatku. V nedeľu ,,plný dom“ sledoval poobedňajšie a večerné úspešné predstavenia filmu Žlté žriebätko.”
PROGRAM KINA APOLLO V ROŽŇAVE NA OKTÓBER 2015:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).