Lipták a premietanie nebolo prerušené ani počas 2. svetovej vojny. Ale v roku 1948 bolo štátom skonfiškované a premenované na kino Partizán. V rokoch 1952 - 54 bola postavená nová budova na Štítnickej ulici, premietalo sa päťkrát do týždňa. V 70-tych rokoch, v čase rozmachu baníctva, bol zmenený názov na kino Baník. Na prelome 60-tych a 70-tych rokov bolo nainštalované panoramatické plátno, nová premietacia technika a zväčšila sa kapacita, čím dostala Rožňava jedno z najmodernejších panoramatických kín vo Východoslovenskom kraji. V tomto období (1968 - 74) v čase rekonštrukcie, bolo premietanie dočasne presunuté do Domu osvety - súčasného Domu tradičnej kultúry Gemera (Gemerské osvetové stredisko) na Betliarskej ulici. Zaujímavým počinom bolo v roku 1969 založenie filmového klubu v alternatívnych priestoroch Domu osvety. Po roku 1989 začalo mestom prevádzkované (opäť premenované) kino Panoráma upadať z dôvodov zvyšovania vstupného, klesajúceho počtu návštevníkov a zvyšujúcich sa režijných nákladov.
„Túto históriu kinovníctva zdokumentoval vo svojej práci Rožňavčan filmár Emil Gallík. Jeho zistenia poopravili aj pretrvávajúce názory pamätníkov, že v budove osvety bolo prvé rožňavské kino,” vysvetľuje Anežka Kleinová (GOS) a pokračuje, „a tiež nám pomohli v rozhodnutí ako naše kino nazveme. Inšpirovaní tradíciou, rozhodli sme sa zachovať historický názov kino APOLLO, avšak s modernou technológiou E-cinema HD, najvhodnejšou pre flexibilné využitie multifunkčnej sály Domu tradičnej kultúry Gemera.”
Prostredníctvom tejto techniky má kino Apollo ambíciu stať sa centrom rozvoja filmovej kultúry na Gemeri a suplovať aspoň čiastočne absenciu riadneho kina v okruhu zhruba šesťdesiat kilometrov. Napriek tomu, že multifunkčná sála neumožňuje vzostupné sedenie, veríme, že kvalitnou projekčnou a zvukovou technikou, a tiež výberom filmov dokážeme osloviť súčasného diváka náročného nielen na obsah, ale aj formu. Pripravujeme projekcie filmov všetkých kategórií od zábavných, hudobných, animovaných, rodinných, klubových, ale aj dokumentárnych, vzdelávacích, festivalových, tematických, vychádzajúc zo sedemročnej skúsenosti s dramaturgiou letného kina. Rovnako budeme pre verejnosť pokračovať v osvedčenom štvrtkovom termíne a pridáme aj klubové a rodinné nedele. Veríme, že návštevníci a fanúšikovia nám ostanú verní, a že sa nám podarí spoločne vytvoriť atmosféru akú sme postupne vybudovali v letnom kine počas siedmich rokov.
Programová štruktúra pripravená do konca kalendárneho roka počíta s pravidelným štvrtkovým premietaním od 19.00 a v nedeľu sa budú striedať rodinné filmy od 16.00 s klubovými večermi so začiatkom o 19.00.
Okrem toho pripravujeme projekcie filmov pre školy v dopoludňajších hodinách a obľúbené tematické festivaly pre verejnosť vo večernom čase.
Sála má obmedzenú kapacitu 80 miest formou voľného sedenia, preto je možné zakúpiť lístky v predpredaji v pracovných dňoch od 8.00 do 15.30 v priestoroch kina.
V čase premietania bude kino otvorené 30 minút pred začiatkom.
Vstupné je jednotné a odvíja sa od ceny licencie na premietanie, obvykle 2 €.
Projekt kina Apollo finančne podporil Audiovizuálny fond a Košický samosprávny kraj.
Anežka Kleinová
Úryvok z novín Sajóvidék z 9.7.1914:
„Stále kino v Rožňave.
Tak ako to vyžaduje dnešná moderná doba, s vyhovujúcim zariadením, zaslúžiacim si pochvalu, otvoril divadlo pohyblivých obrazov – na Brzotínskej ulici neďaleko námestia (roh Šafárikovej a Špitálskej), v dome Nehrerovcov, Lipták György, tunajší robotník mechanik.
Otvorenie nového kina Apollo 28. júna sa stretlo s obrovským záujmom divákov.
Z našej strany sme tomuto podnikateľovi dlžní úprimné uznanie, poznajúc vzdelávaciu a kultúrnu hodnotu pohyblivých obrazov, hlavne keď sa neusiluje o získavanie divákov na úkor mravných hodnôt. S veľkou spokojnosťou hľadíme na budúce fungovanie kina aj vzhľadom na dôveryhodnosť terajšieho majiteľa. Veríme, že po prekonaní počiatočných ťažkostí v podnikaní bude prevádzka kina úspešná a zaslúžilá, ktorú naša spoločnosť so záujmom sleduje od jeho začiatku. V nedeľu ,,plný dom“ sledoval poobedňajšie a večerné úspešné predstavenia filmu Žlté žriebätko.”
PROGRAM KINA APOLLO V ROŽŇAVE NA OKTÓBER 2015:

































V Rožňave začínajú od 1. októbra 2015 pravidelné filmové projekcie vo vynovenom Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Gemerské osvetové stredisko otvára digitálne kino Apollo októbrovým programom s ponukou všetkých žánrov a pre každého. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a