Jarunkovej tvorba predstavuje novátorstvo v chápaní literatúry v období medzi detstvom, dospievaním a dospelosťou.
Základom je prístup, v ktorom sú mladí ľudia priamo subjektom literárneho diela, nielen objektom.
A to prostredníctvom rozprávania v prvej osobe, čítania denníka a pod., s uplatňovaním autorského nadhľadu. Na príbehoch a udalostiach z každodenného života detí a mládeže vytvára prózu plnú humoru, vtipu, hry, ale aj citlivého vnímania, hodnotenia a svojráznej reakcie na vzťahy v rodine, škole a v kamarátskom prostredí. Dôkazom výraznej spisovateľkinej osobnosti v literatúre pre deti a mládež je skutočnosť, že je najprekladanejšou slovenskou autorkou v zahraničí. Román Jediná, ktorý v USA vyšiel pod názvom Don´t cry for me sa udržal dva roky na rebríčku bestselerov. Autorka za svoju tvorbu získala viacero významných medzinárodných ocenení.Centrom jej tvorby je mladý človek na prahu svojho vstupu do dospelosti. Je to citlivé obdobie, v ktorom si hľadá životné vzory a rieši otázky zmyslu života. Touto témou sa vyznačujú knihy Jediná, Tulák, Hrdinský zápisník, Zlatá sieť, Brat mlčanlivého vlka, Čierny slnovrat, Nízka oblačnosť... Spolu s týmito a inými knihami ponúka výstava aj Jarunkovej fotografie, rukopisy, ocenenia, diplomy a vecné pamiatky. Pôsobivé sú aj ilustrácie k Jarunkovej knihám od Dušana Kállaya, Miroslava Cipára, Daniely Zacharovej a iných.
Výstava bola spojená aj s besedou o tvorbe Kláry Jarunkovej, kde pani Daniela Zacharová prezradila množstvo zaujímavostí nielen z profesionálnej tvorby jej matky Kláry Jarunkovej, ale všetci prostredníctvom jej pútavého rozprávania mali možnosť nazrieť i do ich súkromia a spolu s ňou si zaspomínať na roky jej detstva a zaujímavých momentov z mladosti. Publikum tvorili žiaci a študenti 8 ročného Gymnázia P. J. Šafárika z Rožňavy, žiaci z Reformovanej základnej cirkevnej školy s vyučím jazykom maďarským a klienti Domova sociálnych služieb AMALIA z Rožňavy.
Daniela Zacharová (1948) vyštudovala oddelenie krajinárskej a figurálnej kompozície na VŠVU v Bratislave. Študovala u profesora Jána Želibského a Vincenta Hložníka. Školu ukončila v roku 1972. Venuje sa ilustrácii, karikatúre i voľnej maľbe. Venovala sa aj deťom na ľudovej škole umenia.
Ilustrovala okolo 40 kníh, väčšinou knihy pre detského čitateľa a veľa kníh svojej mamy Kláry Jarunkovej, ale napr. aj román Janka Jesnského Malomestské rozprávky (1996), Iľju Ilfa Intrigy (1986) či knihu Roberta Hajšela Slovensko a Európska únia (2003, 2006). S Úniou karikaturistov vystavovala po celom svete: v Nemecku, Belgicku, Anglicku, Holandsku, každoročne v Prahe, Brazílii, Bulharsku, Poľsku, Japonsku a inde. Samostatná výstava z jej tvorby pod heslom Človeku je humor vrodený a pod názvom Karikatúry sa práve od 1.2.2011 koná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Presne 65 ilustrácií a 59 úsmevných karikatúr bude v priestoroch galérie vystavených do začiatku marca. Pani Zacharová dlho odpovedala na všetky zvedavé otázky detí a na niekoľko otázok dala odpoveď aj žiakom jednej z bratislavských základných škôl, ktorí počúvali rožňavskú besedu prostredníctvom priameho prenosu rozhlasového internetového vysielania. Porozprávala o svojom vzťahu k mame, vďaka ktorej mala veľmi blízko ku knihám, čím všetkým musela prejsť,
kým sa z nej stala akademická maliarka, ako sa jej ilustrovali knihy, kedy a prečo ju zaujali kreslené vtipy a karikatúry, a tiež o tom, že mama v náznakoch v knihách využila aj súžitie s ňou, i keď podstatnú časť inšpirácie na písanie nachádzala na dvore plnom detí pri ich dome. Vyznala sa, že mamu ako spisovateľku si najviac váži preto, že vedela vysloviť to, čo cítia iní ľudia a že dokázala s majstrovstvom napísať príbeh tak, aby si v ňom čitatelia našli odpovede na vlastné otázky.Z priebehu besedy Daniela Zacharová pre čitateľov stránky Maj Gemer napísala:
„Knihy Kláry Jarunkovej sú známe po celom svete, boli preložené do 35 jazykov a vyšli v 239 vydaniach. To znamená, že vychádzali vždy znova a znova už temer 60 rokov. Hlavne hovorili o tom, ako sa z dieťaťa stáva dospelák a zdá sa, že to bolo všade rovnako zložité, nech už deti žili kdekoľvek. A že vážneho vychovávania mali na každom kroku dosť veľa a že múdrosti sa dajú povedať aj s humorom. Veď puberta ľuďmi niekedy poriadne zatočí. Som na svoju mamu veľmi hrdá, lebo toto všetko vedela nielen v knihách, ale aj v živote.
Jediná vec bola v čase, keď knihy vznikli inak, a to počítače. Neboli vôbec bežné, ale nemyslím si, že by aj dnes knihy strácali význam. Sú nenahraditeľné a čitatelia to dobre vedia a vedia aj oveľa lepšie povedať prečo – lebo aj to ich naučili knihy. Vedieť presne povedať, čo človek povedať chce. A ešte je to aj parádna zábava. Napríklad s počítačom v posteli je oveľa nepohodlnejšie ako s knihou. Možno tu medzi Vami čitateľmi sedia aj budúci spisovatelia a ja sa už teraz teším na tie budúce krásne knihy. Ja som výtvarníčka a niektoré z maminých kníh som s chuťou ilustrovala. To robím veľmi rada a veru sme si pri tej práci užili aj dosť zábavy. Niektoré z ilustrácií sú aj na tejto výstave – tak dúfam, že Vás potešia.Odvtedy som už urobila asi 40 kníh, ale nikdy nezabudnem na radosť z prvej. A to bola Jediná. Vtedy som bola ešte študentka. Dokonca som si ju vytiahla aj ako maturitnú otázku spomedzi 52 zalepených obálok. Neohromilo to len mňa, ale aj mojich učiteľov.
Knihy sú skrátka jedna z najväčších radostí, iste to skôr či neskôr zistíte, ak ste to už nezistili dávno. A knižnice sú také ostrovy pokladov – len si ich treba objaviť. A k tomu vám držím palce.“
Marta Mikitová
FOTOGALÉRIA Z BESEDY s akademickou maliarkou DANIELOU ZACHAROVOU V ROŽŇAVE
{gallery}kultura/vystava/rv/dz{/gallery}
FOTOGRAFIE Z VERNISÁŽE VÝSTAVY KARIKATÚR DANIELY ZACHAROVEJ
http://www.roznava.sk/sk/--16-3205-vernisaz-vystavy-d-zacharovej
{jcomments on}
































Vernisáž výstavy z tvorby Kláry Jarunkovej pod názvom Jediná a jedinečná a beseda s jej dcérou Danielou Zacharovou, akademickou maliarkou, ilustrátorkou a karikaturistkou bolo jedným z podujatí Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ktoré sa uskutočnilo v rámci Dní mesta Rožňava 1. februára 2011. Výstava potrvá do 31. marca
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-