Podľa výsledkov Slovenského štatistického úradu bola účasť v jednotlivých krajoch Slovenska takáto: Bratislavský kraj – 17,89%, Trnavský kraj – 17,28%, Nitriansky kraj – 15,52%, Banskobystrický kraj - 24,61% a Košický kraj – 12,21%. Z prehľadu vidieť, že o voľby predsedu SK mali najväčší záujem voliči v Banskobystrickom kraji, kde sa volieb v druhom kole zúčastnilo dokonca viac voličov, než ich prišlo k urnám v prvom kole, čo sa nepodarilo ani v jednom z ďalších krajov. Zrejme aj z tohto dôvodu sa podarilo rozhodnúť, že predsedom ich kraja bude nováčik medzi predsedami - Marian Kotleba.
Pozrime sa trošku bližšie na to, ako sa na voľbách v tomto kole podieľali voliči gemerského regiónu.
Keďže Gemer svojou rozlohou zasahuje do dvoch krajov - Banskobystrického a Košického, musíme tieto skutočnosti zohľadniť zvlášť. Podčiarknime, že Gemer v Banskobystrickom kraji bol súčasťou dvoch volebných obvodov – č. 9 Rimavskosobotský a č. 8 Revúcky. V nich prišlo v II. kole odovzdať hlas pre jedného z dvoch kandidátov 20 902 voličov. 23,57 % z nich tvorili voliči Revúckeho okresu. Aj oni sa nemalou mierou pričinili o to, že Marian Kotleba, jediný kandidát strany ĽS Naše Slovensko, podstatným rozdielom v rámci kraja odsunul z tejto funkcie trojnásobného predsedu BBSK Vladimíra Maňka a dosiahol druhý najväčší rozdiel medzi druhým kandidujúcim v tomto kole v porovnaní s ostatnými krajmi. Už teraz si dávajú ostatní voliči, politici i politológovia otázku - aký tento výsledok bude mať ďalšie pokračovanie v rozvoji kraja a či prinesie ďalší posun v činnosti tohto samosprávneho orgánu. Stačí spomenúť, že predseda vzišiel zo strany ĽS Naše Slovensko, kým v krajskom zastupiteľstve nezastupuje túto stranu ani jeden poslanec.
V Košickom kraji vo volebnom obvode č. 8 boli zaradení voliči Rožňavského okresu, ktorí prišli dať svoj hlas jednému z dvojice - Z. Trebuľa, R. Bauer. Vyššie bolo spomenuté, že tento kraj sa svojou účasťou voličov v II. kole zapísal ako kraj s najnižšou účasťou. Samozrejme, že v tomto smere nezaostali ani voliči spomínaného obvodu, ktorý zaberá hornú časť Gemera. K volebným urnám prišlo iba 4324 voličov, čo predstavuje 8,88% z celkového počtu zapísaných v zozname voličov tohto volebného obvodu. Rudolf Bauer získal v tomto obvode dôveru od 1449 voličov, kým Zdenko Trebuľa až 2817. Zdá sa , že táto skutočnosť tiež pomohla Zdenkovi Trebuľovi, aby svoj doterajší postu neopustil a zastával funkciu predsedu aj naďalej. Potvrdzuje to aj záverečný údaj: v rámci Košického kraja v druhom kole volieb najviac hlasov - 39 970 – získal Zdenko Trebuľa, kým Rudolf Bauer zaostal za ním iba tesne s dôverou 35 339 voličov. Ako sa zvoleným predsedom bude dariť, či nedariť vo funkciách ukážu výsledky ich pôsobenia na týchto postoch v nadchádzajúcom 4-ročnom období.
MG-OD


































Výsledky druhého kola volieb do samosprávnych krajov na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 23. novembra 2013, dali definitívnu podobu zloženia predsedov jednotlivých samosprávnych krajov. Voliči rozhodli, že k trom menám, ktoré dosiahli už v prvom kole 50 percentnú hranicu, v Žilinskom kraji – Juraj Blanár, v Trenčianskom kraji Jaroslav Baška a v Prešovskom kraji Peter Chudík, pribudli po druhom kole tieto mená: v Bratislavskom kraji voliči rozhodli, že staronovým predsedom bude na ďalšie volebné obdobie Pavol Frešo, v Trnavskom kraji Tibor Mikuš, v Nitrianskom kraji Milan Belica, v Banskobystrickom kraji Marian Kotleba a v Košickom kraji Zdenko Trebuľa. Z tejto pätice bude po prvýkrát vykonávať túto významnú funkciu Marian Kotleba, ktorý je najväčším prekvapením nielen tohto kola volieb, ale volieb do samosprávnych krajov v tomto roku vôbec.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a