Výsledky druhého kola volieb do samosprávnych krajov na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 23. novembra 2013, dali definitívnu podobu zloženia predsedov jednotlivých samosprávnych krajov. Voliči rozhodli, že k trom menám, ktoré dosiahli už v prvom kole 50 percentnú hranicu, v Žilinskom kraji – Juraj Blanár, v Trenčianskom kraji Jaroslav Baška a v Prešovskom kraji Peter Chudík, pribudli po druhom kole tieto mená: v Bratislavskom kraji voliči rozhodli, že staronovým predsedom bude na ďalšie volebné obdobie Pavol Frešo, v Trnavskom kraji Tibor Mikuš, v Nitrianskom kraji Milan Belica, v Banskobystrickom kraji Marian Kotleba a v Košickom kraji Zdenko Trebuľa. Z tejto pätice bude po prvýkrát vykonávať túto významnú funkciu Marian Kotleba, ktorý je najväčším prekvapením nielen tohto kola volieb, ale volieb do samosprávnych krajov v tomto roku vôbec.
Podľa výsledkov Slovenského štatistického úradu bola účasť v jednotlivých krajoch Slovenska takáto: Bratislavský kraj – 17,89%, Trnavský kraj – 17,28%, Nitriansky kraj – 15,52%, Banskobystrický kraj - 24,61% a Košický kraj – 12,21%. Z prehľadu vidieť, že o voľby predsedu SK mali najväčší záujem voliči v Banskobystrickom kraji, kde sa volieb v druhom kole zúčastnilo dokonca viac voličov, než ich prišlo k urnám v prvom kole, čo sa nepodarilo ani v jednom z ďalších krajov. Zrejme aj z tohto dôvodu sa podarilo rozhodnúť, že predsedom ich kraja bude nováčik medzi predsedami - Marian Kotleba.
Pozrime sa trošku bližšie na to, ako sa na voľbách v tomto kole podieľali voliči gemerského regiónu.
Keďže Gemer svojou rozlohou zasahuje do dvoch krajov - Banskobystrického a Košického, musíme tieto skutočnosti zohľadniť zvlášť. Podčiarknime, že Gemer v Banskobystrickom kraji bol súčasťou dvoch volebných obvodov – č. 9 Rimavskosobotský a č. 8 Revúcky. V nich prišlo v II. kole odovzdať hlas pre jedného z dvoch kandidátov 20 902 voličov. 23,57 % z nich tvorili voliči Revúckeho okresu. Aj oni sa nemalou mierou pričinili o to, že Marian Kotleba, jediný kandidát strany ĽS Naše Slovensko, podstatným rozdielom v rámci kraja odsunul z tejto funkcie trojnásobného predsedu BBSK Vladimíra Maňka a dosiahol druhý najväčší rozdiel medzi druhým kandidujúcim v tomto kole v porovnaní s ostatnými krajmi. Už teraz si dávajú ostatní voliči, politici i politológovia otázku - aký tento výsledok bude mať ďalšie pokračovanie v rozvoji kraja a či prinesie ďalší posun v činnosti tohto samosprávneho orgánu. Stačí spomenúť, že predseda vzišiel zo strany ĽS Naše Slovensko, kým v krajskom zastupiteľstve nezastupuje túto stranu ani jeden poslanec.
V Košickom kraji vo volebnom obvode č. 8 boli zaradení voliči Rožňavského okresu, ktorí prišli dať svoj hlas jednému z dvojice - Z. Trebuľa, R. Bauer. Vyššie bolo spomenuté, že tento kraj sa svojou účasťou voličov v II. kole zapísal ako kraj s najnižšou účasťou. Samozrejme, že v tomto smere nezaostali ani voliči spomínaného obvodu, ktorý zaberá hornú časť Gemera. K volebným urnám prišlo iba 4324 voličov, čo predstavuje 8,88% z celkového počtu zapísaných v zozname voličov tohto volebného obvodu. Rudolf Bauer získal v tomto obvode dôveru od 1449 voličov, kým Zdenko Trebuľa až 2817. Zdá sa , že táto skutočnosť tiež pomohla Zdenkovi Trebuľovi, aby svoj doterajší postu neopustil a zastával funkciu predsedu aj naďalej. Potvrdzuje to aj záverečný údaj: v rámci Košického kraja v druhom kole volieb najviac hlasov - 39 970 – získal Zdenko Trebuľa, kým Rudolf Bauer zaostal za ním iba tesne s dôverou 35 339 voličov. Ako sa zvoleným predsedom bude dariť, či nedariť vo funkciách ukážu výsledky ich pôsobenia na týchto postoch v nadchádzajúcom 4-ročnom období.
MG-OD
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).