utorok, 28 jún 2011 08:48
Letné kino v rožňavskej hvezdárni začína svoju sezónu 30. júna veľkofilmom BATHORY Doporučený
Napísal(a) Helena Novotná
Leto je tu, o niekoľko dní začínajú prázdniny. Mnohí si možno kladú otázku, čo s voľným časom počas letných večerov? Pokiaľ ste v blízkosti Rožňavy, tak majte na pamäti, že v rožňavskej hvezdárni opäť bude príjemne, romanticky a vzrušujúco veselo. Ponúkame vám slnko, more, smiech a strach, exotiku aj jemnú erotiku, príbehy tajomné, dramatické, strašidelné a neskutočné... Toto všetko na filmovom plátne počas štvrtkového a občasného piatkového letného kina! Keďže k dobrému filmu neodmysliteľne patria aj dobrôtky - limonáda, čipsy, keksíky a nanuky, tak v našom letnom kine nebude chýbať ani stánok s občerstvením.
Kino začíname 30. júna 2011 po zotmení o 21.00 hodine najdrahším a najväčším filmom v dejinách slovensko-českej kinematografie režiséra Juraja Jakubiska BATHORY. Príďte sa pozrieť na strhujúci, krvavý príbeh Čachtickej pani - grófky Alžbety Báthoryovej, ktorá sa podľa povesti kúpala v krvi panien.
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s amatérskym filmovým klubom Gemerfilm vás srdečne očakáva každý štvrtok po zotmení v areáli rožňavskej hvezdárne, kde po projekcii filmu budete mať možnosť profesionálnymi ďalekohľadmi pozorovať oblohu a pokochať sa vesmírnym divadlom, ktoré vám ponúka letná nočná obloha.
Vstupné: 1 € (vrátane astronomického pozorovania s odborným výkladom). Prijímame aj kultúrne poukazy.
O programe letného kina vás budeme priebežne informovať aj na oficiálnej stránke Gemerského osvetového strediska www.gos.sk, filmového klubu www.gemerfilm.com, na stránkach našich mediálnych partnerov Virtuálne sa môžeme stretnúť aj na sociálnej sieti Facebook (Gemerské osvetové stredisko), kde si s vami hodíme reč o kine, filme, kultúre, či o našich ďalších aktivitách.
Kontakt: Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava - Anežka Kleinová - , č. tel. 058/732 42 58.
Mgr. Helena Novotná
riaditeľka Gemerského osvetového strediska
{gallery}kultura/foto/letne{/gallery}
Zverejnené v
Rožňava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a