dôchodcov Rožňava svoju účasť zrušil.
V prvej polovici turnaja tímy súťažili v 6 základných skupinách po 3 tímoch. V každej skupine súťažili systémom každý s každým. Zo základných skupín do štvrťfinále postúpili víťazi skupín a 2 tímy z druhého miesta s najlepším skóre. Do finále sa prebojovali tímy ZOM Prešov 1 a Diecézna charita Rožňava Šmolkovci, o tretie miesto zápasili tímy Špeciálna základná škola Dobšiná 2 a ZOM Prešov 3.
Medailové pozície obsadili nasledovné tímy:
1. ZOM Prešov 1 – zlato
2. Diecézna charita Rožňava Šmolkovci – striebro
3. ZOM Prešov 3 – bronz
4. Špeciálna základná škola Dobšiná 2 – Cena Matice Slovenskej
Podrobné výsledky a umiestnenie ďalších tímov nájdete vo prílohe nižšie. Výherné poháre vyrezávané z dreva, ktoré pre víťazov vyrobil hlavný rozhodca, odovzdal medailistom primátor Rožňavy Pavol Burdiga. Každý hráč obdržal účastnícky list a drobnú vecnú cenu v podobe básnickej zbierky Ondreja Bašták Ďurána Dážď a Slnko.
Napriek tomu, že mnohí hráči, vrátane hráčov z Diecéznej charity a ŠZŠ Dobšiná hrali bocciu po prvý krát, zachránili medailové pozície pre domácich. Viacerí hráči z Občianskeho združenia ZOM Prešov hrávajú bocciu na súťažnej úrovni a nebyť toho, že ich druhý tím ZOM Prešov 2 sa stretol v štvrťfinále s ich prvým tímom ZOM Prešov 1, takže jeden z nich musel nutne prísť o možnosť siahnuť na medailové pozície, mohol byť boj Diecéznej charity Rožňava o striebro komplikovanejší. Hráči Diecéznej charity však hrali skvele a svoje 2. miesto si plne zaslúžili.
ŠK Boccia ZOM Prešov vznikol ako prvý a dosiaľ jediný športový klub boccie na Východnom Slovensku v septembri 2013 a na turnaji v Rožňave tak víťazstvom svojho tímu oslávil ročné jubileum svojho fungovania.
Charakter turnaja bol nielen súťažný, ale aj vzdelávací a propagačný. Hráčom, ktorí sa s bocciou nikdy predtým nestretli, boli na začiatku turnaja v prezentačnej hre vysvetlené základné pravidlá hry a ostatní, skúsenejší hráči boccie počas celého turnaja dozerali na svojich nových kolegov a na správny priebeh hry.
Rovnako viacerí rozhodcovia, ktorí rozhodovali na 6 ihriskách, boli nováčikovia. Na ich korektné rozhodovanie dávali pozor ich skúsenejší kolegovia, hráči boccie a nakoniec hlavný rozhodca Ondrej Bašták Ďurán, ktorí bol privolaní pri sporných prípadoch.
Boccia je šport určený primárne pre ťažko telesne postihnutých športovcov, ale jeho integrovaná verzia je vhodná pre všetkých – či už rôzne zdravotne postihnutých, telesne alebo mentálne, seniorov, deti, zdravých ľudí. Boccia je vhodným integračným prostriedkom, pretože má v sebe potenciál spájať ľudí bez hendikepu s ľuďmi so zdravotným postihnutím bez toho, aby sa hendikep zdravotne postihnutých hráčov prejavil negatívne na úrovni ich hry – všetci hrajú vyrovnanú hru. Je to jednoduchý, ľahko pochopiteľný šport. Jeho základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Charakter boccie je pokojný, ide skôr o strategickú hru a nie o podávanie veľkého fyzického výkonu, napriek tomu však prináša hráčom adrenalínové zážitky, vyžaduje sústredenie a ako každý šport si žiada od hráčov, ktorí majú ambície hrať bocciu súťažne, tréning.
Od roku 1984 je boccia zaradená medzi paralympijské disciplíny. Slovenskí hráči dosahujú v tomto športe popredné priečky na medzinárodných súťažiach. V čase konania turnaja v Rožňave je naša reprezentácia na Majstrovstvách sveta v Pekingu.
V Rožňave bocciu hrávajú klienti Domova sociálnych služieb Jasanima a Amália, ktorí už takmer rok trénujú pravidelne v priestoroch DSS Jasanima. Na turnaj sa prišli pozrieť aj klienti Domova dôchodcov Rožňava, ktorí sa s bocciou stretli začiatkom tohto roka a mali možnosť trénovať bocciu aj vo svojom zariadení, pretože si zakúpili sadu boccia loptičiek.
Bocciu si už v Rožňave vyskúšali aj na Psychiatrickom oddelení v rožňavskej nemocnici a v Červenom kríži Rožňava.
Verím, že aj tento turnaj prispeje k spopularizovaniu boccie medzi širšou verejnosťou a informácia o tejto hre sa vďaka nemu dostane medzi ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorí by v bocci mohli nájsť záľubu, prospešnú fyzickú aktivitu a plnohodnotnú sebarealizáciu.
Autor článku: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Výsledky turnaja klikni!
FOTOGALÉRIA Z TURNAJA klikni!

































Dňa 19.9.2014 sa v Športovej hale v Rožňave uskutočnil Turnaj tímov v integrovanej bocci, organizovaný Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave a firmou BASHTO. Turnaj prišiel otvoriť primátor Rožňavy Pavol Burdiga, úvodné slovo mala riaditeľka Domu Matice Slovenskej v Rožňave Zlatica Halková a organizačné pokyny dostali hráči na začiatku turnaja od hlavného rozhodcu turnaja Ondreja Baštáka Ďurána. Na otvorení sa zúčastnili aj zástupcovia partnerských miest Rožňavy z Českej Republiky, Maďarska a Srbska. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a