dôchodcov Rožňava svoju účasť zrušil.
V prvej polovici turnaja tímy súťažili v 6 základných skupinách po 3 tímoch. V každej skupine súťažili systémom každý s každým. Zo základných skupín do štvrťfinále postúpili víťazi skupín a 2 tímy z druhého miesta s najlepším skóre. Do finále sa prebojovali tímy ZOM Prešov 1 a Diecézna charita Rožňava Šmolkovci, o tretie miesto zápasili tímy Špeciálna základná škola Dobšiná 2 a ZOM Prešov 3.
Medailové pozície obsadili nasledovné tímy:
1. ZOM Prešov 1 – zlato
2. Diecézna charita Rožňava Šmolkovci – striebro
3. ZOM Prešov 3 – bronz
4. Špeciálna základná škola Dobšiná 2 – Cena Matice Slovenskej
Podrobné výsledky a umiestnenie ďalších tímov nájdete vo prílohe nižšie. Výherné poháre vyrezávané z dreva, ktoré pre víťazov vyrobil hlavný rozhodca, odovzdal medailistom primátor Rožňavy Pavol Burdiga. Každý hráč obdržal účastnícky list a drobnú vecnú cenu v podobe básnickej zbierky Ondreja Bašták Ďurána Dážď a Slnko.
Napriek tomu, že mnohí hráči, vrátane hráčov z Diecéznej charity a ŠZŠ Dobšiná hrali bocciu po prvý krát, zachránili medailové pozície pre domácich. Viacerí hráči z Občianskeho združenia ZOM Prešov hrávajú bocciu na súťažnej úrovni a nebyť toho, že ich druhý tím ZOM Prešov 2 sa stretol v štvrťfinále s ich prvým tímom ZOM Prešov 1, takže jeden z nich musel nutne prísť o možnosť siahnuť na medailové pozície, mohol byť boj Diecéznej charity Rožňava o striebro komplikovanejší. Hráči Diecéznej charity však hrali skvele a svoje 2. miesto si plne zaslúžili.
ŠK Boccia ZOM Prešov vznikol ako prvý a dosiaľ jediný športový klub boccie na Východnom Slovensku v septembri 2013 a na turnaji v Rožňave tak víťazstvom svojho tímu oslávil ročné jubileum svojho fungovania.
Charakter turnaja bol nielen súťažný, ale aj vzdelávací a propagačný. Hráčom, ktorí sa s bocciou nikdy predtým nestretli, boli na začiatku turnaja v prezentačnej hre vysvetlené základné pravidlá hry a ostatní, skúsenejší hráči boccie počas celého turnaja dozerali na svojich nových kolegov a na správny priebeh hry.
Rovnako viacerí rozhodcovia, ktorí rozhodovali na 6 ihriskách, boli nováčikovia. Na ich korektné rozhodovanie dávali pozor ich skúsenejší kolegovia, hráči boccie a nakoniec hlavný rozhodca Ondrej Bašták Ďurán, ktorí bol privolaní pri sporných prípadoch.
Boccia je šport určený primárne pre ťažko telesne postihnutých športovcov, ale jeho integrovaná verzia je vhodná pre všetkých – či už rôzne zdravotne postihnutých, telesne alebo mentálne, seniorov, deti, zdravých ľudí. Boccia je vhodným integračným prostriedkom, pretože má v sebe potenciál spájať ľudí bez hendikepu s ľuďmi so zdravotným postihnutím bez toho, aby sa hendikep zdravotne postihnutých hráčov prejavil negatívne na úrovni ich hry – všetci hrajú vyrovnanú hru. Je to jednoduchý, ľahko pochopiteľný šport. Jeho základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Charakter boccie je pokojný, ide skôr o strategickú hru a nie o podávanie veľkého fyzického výkonu, napriek tomu však prináša hráčom adrenalínové zážitky, vyžaduje sústredenie a ako každý šport si žiada od hráčov, ktorí majú ambície hrať bocciu súťažne, tréning.
Od roku 1984 je boccia zaradená medzi paralympijské disciplíny. Slovenskí hráči dosahujú v tomto športe popredné priečky na medzinárodných súťažiach. V čase konania turnaja v Rožňave je naša reprezentácia na Majstrovstvách sveta v Pekingu.
V Rožňave bocciu hrávajú klienti Domova sociálnych služieb Jasanima a Amália, ktorí už takmer rok trénujú pravidelne v priestoroch DSS Jasanima. Na turnaj sa prišli pozrieť aj klienti Domova dôchodcov Rožňava, ktorí sa s bocciou stretli začiatkom tohto roka a mali možnosť trénovať bocciu aj vo svojom zariadení, pretože si zakúpili sadu boccia loptičiek.
Bocciu si už v Rožňave vyskúšali aj na Psychiatrickom oddelení v rožňavskej nemocnici a v Červenom kríži Rožňava.
Verím, že aj tento turnaj prispeje k spopularizovaniu boccie medzi širšou verejnosťou a informácia o tejto hre sa vďaka nemu dostane medzi ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorí by v bocci mohli nájsť záľubu, prospešnú fyzickú aktivitu a plnohodnotnú sebarealizáciu.
Autor článku: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Výsledky turnaja klikni!
FOTOGALÉRIA Z TURNAJA klikni!
































Dňa 19.9.2014 sa v Športovej hale v Rožňave uskutočnil Turnaj tímov v integrovanej bocci, organizovaný Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave a firmou BASHTO. Turnaj prišiel otvoriť primátor Rožňavy Pavol Burdiga, úvodné slovo mala riaditeľka Domu Matice Slovenskej v Rožňave Zlatica Halková a organizačné pokyny dostali hráči na začiatku turnaja od hlavného rozhodcu turnaja Ondreja Baštáka Ďurána. Na otvorení sa zúčastnili aj zástupcovia partnerských miest Rožňavy z Českej Republiky, Maďarska a Srbska.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-