Naši matičiari, ktorí ochotne a radi i v rámci svojho voľného času robia kultúrno-spoločenské aktivity, sa každou akciou zapisujú do pamäti širokej verejnosti. Dôkazom toho sú činnosti miestnych odborov v celom okrese.
Aby sme Vás uviedli do obrazu ako prebiehalo stretnutie s Ing. Tkáčom, musíme povedať, že pozostávalo z dvoch častí, ktoré sa navzájom prelínali. V prvej časti bolo stretnutie predsedu so študentami, mladými matičiarmi z Rožňavy a staršími členmi a priaznivcami MS okresu Rožňava. Mladí ľudia sa dozvedeli zaujímavé myšlienky nielen o činnosti a fungovaní MS v krátkom historickom zábere, ale aj o súčasnosti a najmä o jej budúcnosti. Podnietil a podporil mladých matičiarov v ich činnosti. Na príklade svojej publikačnej činnosti spojenej s históriou ich motivoval a orientoval na hrdosť k slovenskému národu.
Predstavil sa ako človek, ktorý neuznáva myšlienky vyjadrujúce zaostalosť, skostnatenosť a neopodstatnený štýl práce „ako sa to nedá“. Týmto si získal všeobecné sympatie, lebo temer všetci túžia po zmene a rozlete.Páčila sa nám myšlienka širokej spolupráce matičiarov - od miestnej až po celoštátnu úroveň. Dobrá spolupráca v obciach a mestách s jej predstaviteľmi nám pomôže v rozvinutí činnosti najstaršej národnej inštitúcie v krajine. Otvorená komunikácia s volenými orgánmi, premyslené ponuky, osobná otvorenosť napomôžu činnosti miestnych odborov, ale aj samotnej Matici.
Stretnutie bolo dynamické, bohaté, prakticky orientované, čo spôsobilo, že čas nám veľmi rýchlo ubiehal. Bola to aj pravda. V príjemnom prostredí s oduševnenými, zapálenými a hrdými matičiarmi sme sa dobre cítili.
Privítali sme predsedovu snahu zameranú na častejšie stretávanie sa s matičiarmi na všetkých úrovniach, čo je viacstranným prínosom. Dúfame, že z pobytu medzi nami si odniesol niektoré podnety diskutujúcich, ktoré môžu skvalitniť činnosti MS.
Novému predsedovi želáme veľa optimizmu a pevné zdravie, aby sme sa mohli vzájomne obohacovať pri ďalších stretnutiach.
Mgr. Mária Sabová
MO MS Rakovnica
Foto: Valér Romok a Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/rv/dms{/gallery}
{jcomments on}

































Príjemná atmosféra v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave dňa 8. marca 2011 zanechala trvalé stopy a príjemné pocity u účastníkov neformálnej besedy s predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. Zúčastnení boli milo prekvapení úprimnosťou a otvorenosťou nášho predsedu, ktorý vyjadril mnoho ozdravných myšlienok, podnetov a predstáv na skvalitnenie a rozšírenie činnosti Matice slovenskej v súčasnom období a v jej budúcnosti.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a