Príjemná atmosféra v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave dňa 8. marca 2011 zanechala trvalé stopy a príjemné pocity u účastníkov neformálnej besedy s predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. Zúčastnení boli milo prekvapení úprimnosťou a otvorenosťou nášho predsedu, ktorý vyjadril mnoho ozdravných myšlienok, podnetov a predstáv na skvalitnenie a rozšírenie činnosti Matice slovenskej v súčasnom období a v jej budúcnosti.Naši matičiari, ktorí ochotne a radi i v rámci svojho voľného času robia kultúrno-spoločenské aktivity, sa každou akciou zapisujú do pamäti širokej verejnosti. Dôkazom toho sú činnosti miestnych odborov v celom okrese.
Aby sme Vás uviedli do obrazu ako prebiehalo stretnutie s Ing. Tkáčom, musíme povedať, že pozostávalo z dvoch častí, ktoré sa navzájom prelínali. V prvej časti bolo stretnutie predsedu so študentami, mladými matičiarmi z Rožňavy a staršími členmi a priaznivcami MS okresu Rožňava. Mladí ľudia sa dozvedeli zaujímavé myšlienky nielen o činnosti a fungovaní MS v krátkom historickom zábere, ale aj o súčasnosti a najmä o jej budúcnosti. Podnietil a podporil mladých matičiarov v ich činnosti. Na príklade svojej publikačnej činnosti spojenej s históriou ich motivoval a orientoval na hrdosť k slovenskému národu.
Predstavil sa ako človek, ktorý neuznáva myšlienky vyjadrujúce zaostalosť, skostnatenosť a neopodstatnený štýl práce „ako sa to nedá“. Týmto si získal všeobecné sympatie, lebo temer všetci túžia po zmene a rozlete.Páčila sa nám myšlienka širokej spolupráce matičiarov - od miestnej až po celoštátnu úroveň. Dobrá spolupráca v obciach a mestách s jej predstaviteľmi nám pomôže v rozvinutí činnosti najstaršej národnej inštitúcie v krajine. Otvorená komunikácia s volenými orgánmi, premyslené ponuky, osobná otvorenosť napomôžu činnosti miestnych odborov, ale aj samotnej Matici.
Stretnutie bolo dynamické, bohaté, prakticky orientované, čo spôsobilo, že čas nám veľmi rýchlo ubiehal. Bola to aj pravda. V príjemnom prostredí s oduševnenými, zapálenými a hrdými matičiarmi sme sa dobre cítili.
Privítali sme predsedovu snahu zameranú na častejšie stretávanie sa s matičiarmi na všetkých úrovniach, čo je viacstranným prínosom. Dúfame, že z pobytu medzi nami si odniesol niektoré podnety diskutujúcich, ktoré môžu skvalitniť činnosti MS.
Novému predsedovi želáme veľa optimizmu a pevné zdravie, aby sme sa mohli vzájomne obohacovať pri ďalších stretnutiach.
Mgr. Mária Sabová
MO MS Rakovnica
Foto: Valér Romok a Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/rv/dms{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.