Starú povesť o vzniku mesta Rožňava potom porozprával prítomným Štefan Gerža. Podľa povesti o vzniku Rožňavy bola na mieste, kde dnes leží Rožňava len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier kravy. Raz stratila jedna jeho jalovička svoj zvonček, a tak sa pastier rozhodol, že ho nájde. Hľadajúc, našiel však jednu zlatú trojružu, ktorú mu z útrob zeme vyniesla jeho milá – premenená na anjela. Pastier si s týmto nájdeným pokladom ľahol a zaspal. Snívalo sa mu, že prišla k nemu víla, položila si jeho hlavu do svojho lona a zašepkala mu tieto slová: „Budeš bohatý, ale šťastie budeš mať až na druhom svete.“ Keď sa pastier prebudil a vrátil sa domov, vyrozprával svoj sen svojim blízkym a ukázal im zaujímavosť, ktorú našiel. Na tom mieste, kde pastier túto trojružu našiel, začali kopať a našli tam zlato, ktoré na toto miesto prilákalo veľa zlatokopov. Prisťahovaní baníci si potom v týchto miestach založili novú osadu, ktorú nazvali Rosenau. V erbe mesta tak môžeme dodnes nájsť tri zlaté ruže (v skorších erboch to bola zlatá trojruža), ktoré dali Rožňave meno.
Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z obce Poniky a člen Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Vladimír Kucej poďakoval predstaviteľom mesta Rožňavy za srdečné prijatie, odovzdal v mene celého zájazdu Ing. Jánovi Lachovi ako darček tradičný koláč so znakom obce Poniky a pred budovou radnice predstavitelia mesta Rožňavy spolu s predstaviteľmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov položili kvety k pamätnej tabuli, ktorá pripomína oslobodenie Rožňavy Červenou armádou 23. januára 1945.
Účastníci zájazdu z obce Poníky mali potom možnosť sa poprechádzať po historickom centre Rožňavy.
Po 17. hodine sa premiestnili účastníci zájazdu do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde mali zabezpečené ubytovanie. Pred penziónom sa potom ešte uskutočnilo ich priateľské stretnutie s niektorými členmi Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave.
Naša vďaka patrí preto všetkým, ktorí svojou účasťou a pomocou prispeli k realizácii toho pekného stretnutia.
Bc. Petr Mikulecký

































Naši priatelia z obce Poniky na Strednom Slovensku na svojej ceste najprv navštívili unikátnu lokalitu Svetového dedičstva UNESCO – Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ktorá sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Po návšteve Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa presunuli do kaštieľa v Betliari. V Betliari ich výpravu osobne privítal v mene Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a