Naši priatelia z obce Poniky na Strednom Slovensku na svojej ceste najprv navštívili unikátnu lokalitu Svetového dedičstva UNESCO – Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ktorá sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Po návšteve Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa presunuli do kaštieľa v Betliari. V Betliari ich výpravu osobne privítal v mene Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických Starú povesť o vzniku mesta Rožňava potom porozprával prítomným Štefan Gerža. Podľa povesti o vzniku Rožňavy bola na mieste, kde dnes leží Rožňava len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier kravy. Raz stratila jedna jeho jalovička svoj zvonček, a tak sa pastier rozhodol, že ho nájde. Hľadajúc, našiel však jednu zlatú trojružu, ktorú mu z útrob zeme vyniesla jeho milá – premenená na anjela. Pastier si s týmto nájdeným pokladom ľahol a zaspal. Snívalo sa mu, že prišla k nemu víla, položila si jeho hlavu do svojho lona a zašepkala mu tieto slová: „Budeš bohatý, ale šťastie budeš mať až na druhom svete.“ Keď sa pastier prebudil a vrátil sa domov, vyrozprával svoj sen svojim blízkym a ukázal im zaujímavosť, ktorú našiel. Na tom mieste, kde pastier túto trojružu našiel, začali kopať a našli tam zlato, ktoré na toto miesto prilákalo veľa zlatokopov. Prisťahovaní baníci si potom v týchto miestach založili novú osadu, ktorú nazvali Rosenau. V erbe mesta tak môžeme dodnes nájsť tri zlaté ruže (v skorších erboch to bola zlatá trojruža), ktoré dali Rožňave meno.
Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z obce Poniky a člen Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Vladimír Kucej poďakoval predstaviteľom mesta Rožňavy za srdečné prijatie, odovzdal v mene celého zájazdu Ing. Jánovi Lachovi ako darček tradičný koláč so znakom obce Poniky a pred budovou radnice predstavitelia mesta Rožňavy spolu s predstaviteľmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov položili kvety k pamätnej tabuli, ktorá pripomína oslobodenie Rožňavy Červenou armádou 23. januára 1945.
Účastníci zájazdu z obce Poníky mali potom možnosť sa poprechádzať po historickom centre Rožňavy.
Po 17. hodine sa premiestnili účastníci zájazdu do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde mali zabezpečené ubytovanie. Pred penziónom sa potom ešte uskutočnilo ich priateľské stretnutie s niektorými členmi Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave.
Naša vďaka patrí preto všetkým, ktorí svojou účasťou a pomocou prispeli k realizácii toho pekného stretnutia.
Bc. Petr Mikulecký
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.