(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave - tlačová správa) - Do nevšedného sveta rozprávok, kde sa odohrávajú rôzne dobrodružstvá, priateľstvá, dobré i zlé skutky, sa dostaneme prostredníctvom čítania najobľúbenejších kníh z detstva. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci podujatí Dni mesta, pripravila pre žiakov základných škôl podujatie pod názvom „Na túto knihu nikdy nezabudnem“. S knihou „pod pazuchou“ čakajú pracovníčky knižnice 2. februára už v skorých ranných hodinách v spoločenskej miestnosti známe osobnosti mesta. Podujatie bude prebiehať od 8:00 hod. do V silnej konkurencii elektronických médií (televízia, počítače...) sa v poslednom období stáva čítanie kníh akýmsi luxusom. Preto účastníkom podujatia chceme v tento deň dopriať dobrodružstvo, ktoré dokáže iba kniha. Nazrieme do tajov detstva dnes už „dospelákov“, ktorých stretávame v našom meste v rôznych povolaniach. Budeme sa ich pýtať, aké „tajné zbrane“ použili vo svojom detstve, keď mali v ruke knihu, ktorú chceli prečítať jedným dychom. Pojem internet, či predstava farebného televízora, bol pojmom ešte nie tak dávno úplne neznámym. „Som presvedčená o tom, že týmto čítaním prehovoríme do detskej duše, že aj tí, ktorí občas váhajú, či prísť do knižnice, si nájdu cestu k nám a s radosťou si vyberú nielen rozprávku, ale aj napríklad encyklopédiu, atlas či slovník. Veď, ak si spomenú na skvelú knižku Smelý Zajko v Afrike, aby vedeli, kde tá Afrika na mape je“ – skonštatovala Tatiana Bachňáková, ktorá sa teší, keď s deťmi vidí v knižnici aj rodičov, hlavne takých, ktorí ešte u nich neboli. A pani riaditeľka Mgr. Kyselová dodala, že „Internet je skvelá vec, dnes už neodmysliteľná súčasť knižníc, no prioritu musí mať kniha, ktorá je základ pre rozvoj a vzdelávanie každého jedinca“.
Rôzne výskumy ukázali, že záujem o čítanie ako také značne poklesol. Je nevyhnutné podchytiť deti už v predškolskom veku čítaním rôznych obrázkových kníh a rozprávok, rozvíjať o nich záujem. Okrem rodiny, ktorá je v tomto smere prvoradá, majú k tejto úlohe prispieť aj rozličné kultúrne podujatia v knižniciach. Záujem o knihu a následne jej čítanie rozvíja slovnú zásobu, záujmy jedinca, fantáziu, tvorivosť, prispieva k rozvoju sústredenia, buduje osobnosť človeka.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, dňa 2. februára 2011 nazrie do dejov rôznych rozprávok a príbehov, ktoré návštevníci nájdu v policiach jednotlivých regálov. Podujatie sa začína od 8,00 hod. a pre tých, ktorí sú priaznivci rozprávok, si ho môžu aj vypočuť v živom internetovom vysielaní (www.radio.kniznica-rv.sk ).
Tatiana Bachňáková
Kontakt: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave : 058 788 09 11, 058 788 09 17, mail : www.kniznica-rv.sk,
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.