Treba podotknúť, že je to prinajmenšom neočakávaný prístup Slovenskej pošty – Pofis k vydaniu i samotnej inaugurácii tejto známky, pretože známka širokej verejnosti aj v takejto podobe predstavuje jedno z navzácnejších historických skvostov, aké Rožňava má. Slávnostná inaugurácia by o. i. veľmi vhodne zapadla svojím významom do predvianočnej atmosféry, ktorá aj na hornom Gemeri začína nadobúdať modernejšie kontúry, než v minulosti. Aj Dušan Buran, PhD. na oficiálnej stránke Pofisu o tomto obraze píše: "Obraz Svätá Anna Samotretia z Rožňavy (1513), v literatúre známy tiež pod menom Rožňavská Metercia, patrí medzi najslávnejšie diela neskorej gotiky na našom území. Kým okruh, z ktorého jeho maliar čerpal inšpiráciu ostáva naďalej predmetom diskusií, len málo pochybností panuje o určení tabule prostredia, v ktorom sa dodnes nachádza. Skupina svätej Anny s jej dcérou Pannou Máriou a vnukom – Ježišom – medzi nimi patrila okolo roku 1500 k najčastejším námetom obrazov na Spiši i na východnom Slovensku
(Levoča, Ľubica, Spišská Sobota, Strážky, Prešov a i.). Rozmach tejto ikonografie súvisel s teologickou ideou o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a práve obrazy objednávané náboženskými bratstvami sv. Anny túto myšlienku propagovali. Rožňavskú Meterciu od väčšiny podobných obrazov odlišuje krajinné pozadie s výjavmi z baníckeho života. A tak možno na tejto tabuli vidieť, ako si človek na prahu novoveku predstavoval mechanizmy potrebné na dobývanie rúd a drahých kovov, vrátane kladiek, vozíkov a niektorých prác ako napr. zvážanie rudy, tavenie a pod. Celému výjavu hore v strede z oblakov prihliada polpostava Boha Otca, po strome vľavo, za sv. Annou, lezie niekoľko anjelov. Tento motív zrejme vychádza zo Starého Zákona, kde sa hovorí o bohatstve, ktoré „neradno hľadať v korune stromu, lež medzi jeho koreňmi“ (Daniel 4,).
Rožňavská tabuľa integruje hneď niekoľko významov: Svätá Anna je patrónkou baníkov, ktorí svoju prácu nechali znázorniť v scénach za ústrednou skupinou. Z tohto pohľadu predstavuje bezprostrednú väzbu s lokálnym prostredím. Strom vľavo je moralisticko-náboženskou metaforou a paralelou k práci baníkov dolujúcich drahé kovy. A napokon – perspektívna krajinná kulisa za ústrednou skupinou predstavuje v našom maliarstve jeden z najstarších pokusov o znázornenie kultúrnej krajiny – prírodného prostredia obývaného a využívaného človekom."
{jcomments on}

































Inaugurácia poštovej známky METERCIA sa 13. decembra 2011 v Rožňave NEUSKUTOČNÍ! Tak znie úvod príspevku od známeho rožňavského výtvarníka a zhotovovateľa príležitostných poštových pečiatok Dr. Štefana Burča, a pokračuje: Rožňavskí organizátori (Klub filatelistov, Farnosť RKC, Dom Matice slovenskej a Banícke múzeum Rožňava) pripravovali pri príležitosti vydania poštovej známky akt jej uvedenia - inauguráciu. Samotné podujatie mala sprevádzať filatelistická výstavka, vydanie prítlačí na obálkach, kultúrny program, ekumenická bohoslužba... Pre nekorektný prístup a nezáujem najmä zo strany Slovenskej pošty - Pofis-u sa podujatie NEUSKUTOČNÍ!
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a