majú Downov syndróm. Erika Vanyová, sestra „downíka“ Števka Vanya, nás oboznámila s problematikou Downovho syndómu. „Nie je to ľahké, ale naučili sme sa a učíme sa s tým žiť,“ poznamenala. Posedenie obohatilo prítomných o nové poznatky, sprostredkovalo nové kontakty. Oboznámili sa s činnosťou organizácií v našom regióne, ktoré pomáhajú ľuďom s DWS prekonávať ťažké životné situácie a vytvárajú im ideálne podmienky na sebarealizáciu. Film (dar pre akciu - bezplatná licencia Telexportu České televize) s názvom „ARCHA PRO VOJTU“, v ktorom účinkoval chlapec s DWS, bol pekný, nenáročný. Opätovne sa nám potvrdilo, že ľudia s DWS sú milí, dobrosrdeční, pričom úžasné bolo aj to, ako rýchlo sa dokázali medzi sebou skamarátiť. Príjemným spestrením stretnutia bolo i občerstvenie v podobe sladkých „DOWNkuskov“ a nealka „DOWNlima a pamätná medaila z hliny s číslom 21. Výťažok zo zbierky (symbolické vstupné 0,21€) bol zaslaný na fond solidarity s Japonskom, ktorý organizuje humanitná organizácia ADRA.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohoto stretnutia. Pevne veríme, že sa takto stretneme aj o rok a postupne založíme novú tradíciu SDDS.
Mgr. Igor LADA
{gallery}zdravie/dss/21{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 01 apríl 2011 16:19
Stretli sa predovšetkým tí, ktorých spája spoločný osud – život s ľuďmi, ktorí majú Downov syndróm Doporučený
Napísal(a) admin
Na podnet Down Syndrome International (DSI) a European Syndrome Association (EDSA) sa 21. marec v roku 2006 prvýkrát pripomínal ako Svetový deň Downovho syndrómu. Symbolika tohto dátumu je odvodená z číslic 3 a 21, čo sa dá vysvetliť ako trizómia 21. chromozómu.
AMALIA – DSS, OZ REHAMENTA a Klub DS Gemer Betliar si pripomenuli tento deň spoločným stretnutím 21. 3. 2011 o 16.21 v rožňavskej reštaurácii FONTÁNA. V príjemnom prostredí sa stretli predovšetkým tí, ktorých spája spoločný osud – život s ľuďmi, ktorí
Zverejnené v
Rožňava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a