sa najradšej venujete a ktorým, práve naopak, sa vyhýbate?
Pracujem na rôznych témach. Okrem aktualít z regiónu sa venujem aj pomoci ľuďom s ich problémami. Momentálne napríklad pracujem na probléme jednej mladej ženy, ktorej exmanžel odviezol ich spoločné dieťa do zahraničia a nedovolí sa matke s dieťaťom kontaktovať. Verím, že sa nám podarí s tým pomôcť. Nevyhýbam sa ale žiadnym témam, každú jednu sa snažím spracovať stopercentne, ale nie veľmi rada sa púšťam do politiky, ak to nie je nutné.
* Na diváka pôsobí zrejme šokujúco, keď vidí také krehké žieňa, v niekedy až životu nebezpečných situáciách, ako tam odvážne stojí s mikrofónom v ruke a približuje divákom danú situáciu. Ste naozaj taká odvážna, alebo je to len vaša profesionalita, ktorá vám nedovolí odviesť polovičnú prácu?
Pri mojej práci som si už zvykla byť odvážnou a myslím, že mi nerobí problém postaviť sa akejkoľvek situácii, aj keď musím povedať, že ten strach tam občas je. Napriek tomu, ale každý kto ma pozná vie, že pre kvalitné zábery a dobrú reportáž ideme s kameramanom aj do rizika.
* To znamená, že niekedy prekonávate samu seba?
Na veľa situácií som si už zvykla, aj keď je mnoho tých, na ktoré pohľad veľmi príjemný nie je, hlavne ak ide o ľudské nešťastie a na to sa nedá zvyknúť nikdy. V takýchto prípadoch sa prekonávam, aby som si zachovala profesionálnu tvár. Inak mám obrovský problém s výškami. Našťastie, reportáže z výšok nenakrúcame často.
* Stalo sa niekedy, že ste kvôli strachu reportáž nenatočili?
To sa ešte našťastie nestalo. Vždy sa snažím svoju prácu urobiť stopercentne a poskytnúť o nej divákovi dostatok presných a pravdivých informácií.
* Čo robíte, ak nejaký príspevok musíte natočiť vo výške?
Snažím sa vždy pozerať sa na vzniknutý problém spôsobom ako ho vyriešiť a nie ako ho ešte zväčšiť. A ak príde k najhoršiemu, tak mám pri sebe odvážneho kameramana.
* Ako sa prejavuje táto vaša fóbia, ak sa to tak dá nazvať?
Stŕpne mi celé telo. Nedokážem prestať myslieť na nič iné, len na to, aby som už bola dole. Niekedy je to aj dosť škoda, keďže práve z výšok sa človek môže pokochať prekrásnym výhľadom a my pracujeme v regióne, kde je príroda skutočne neopísateľná.
* Spomeniete si na nejakú reportáž, keď sa vám to stalo?
Počas jednej výroby ma záchranári spolu s hasičmi znášali pomocou horolezeckej lanovky zo stromu. Bola som ako figurant zraneného, aby mal divák predstavu, ako takáto záchranná akcia prebieha. Priznám sa, že to znášanie na zem si vôbec nepamätám. Tak som sa bála, že som precitla, až keď ma rozopínali z nosidiel na zemi. Inak sú tie príhody väčšinou vtipné. Mám to šťastie, že so všetkými hasičmi, záchranármi, či policajtmi mám veľmi dobré vzťahy. Keď mám strach, tak ma psychicky podporujú. Nedávno som robila vstup z hasičskej plošiny. Boli sme vo výške cca 15 metrov a zo strachu som nedokázala povedať ani slovo, a to aj napriek tomu, že som bola istená lanom. Celý čas ma teda jeden z hasičov, ktorý tam bol so mnou, držal za ruku, čo mi dosť pomohlo a spolu sme vstup zvládli.
* A ktorá vami doslova otriasla?
V pamäti mi už navždy ostane viacero reportáží, na ktorých som pracovala. Najhoršie som ale prežívala výpovede dievčat, ktoré napadol a znásilnil väzeň počas úteku z väzby. Ich slová mi počas rozhovoru s nimi naháňali fakt hrôzu.
* Bola aj taká, čo vám vohnala slzy do očí, či rozosmiala?
Tých smutných bolo určite viac. Každý človek prežíva, keď vidí iných trpieť a my to utrpenie vidíme často a veľakrát sme priamo pri ňom. To sú také smutné chvíle zakaždým. Našťastie je veľa aj tých príjemných, o zvieratkách a športe. Teraz máme v spravodajstve krásny projekt predstavovania slovenských dedín. Tam je nakrúcanie vždy veselé a úsmevné.
* Koľko hodín trvá vaša služba? Ako dlho musíte byť televízii k dispozícii?
V pohotovosti sme kvázi nonstop. Sedem dní v týždni, 24 hodín denne. Nepoznáme sviatky ani prázdniny, ale ak chceme divákom prinášať aktuálne spravodajstvo z regiónov, inak sa pracovať ani nedá.
* Vaša práca si teda vyžaduje celodenné nasadenie, čo je dosť náročné. Dala by sa vykonávať aj s rodičovskými a rodinnými povinnosťami?
Myslím si, že určite áno. Napriek tomu, že ja zatiaľ vlastnú rodinu nemám, som si istá, že práca by sa s ňou určite skĺbiť dala. Moje kolegyne a kolegovia sú toho perfektným dôkazom.
* Dalo by sa povedať, že vaša práca je aj vaše hoby?
Určite áno. Moja práca je mojím najväčším koníčkom. Vždy som túžila byť redaktorkou, čiže dalo by sa povedať, že si žijem svoj sen.
* Chceli ste byť už od malička redaktorkou?
Už v materskej škôlke som sa hrávala na hlásateľku a doma som zahlasovala večerníček pred spaním. Vždy bolo mojím snom pracovať v médiách. Už ako 13 ročná som začínala v mestskej televízii a práve preto som sa po gymnáziu rozhodla pre masmediálnu komunikáciu. Ešte síce nemám ukončený druhý stupeň, ale chystám sa to napraviť.
* Aká ste boli ako malé dievčatko? Poslušný anjelik, či nezbedný čertisko?
Skôr by som sa zaradila ku druhej možnosti. Bola som vždy živé dieťa s rozbitými kolenami. Ale na druhej strane, nepovedala by som, že by mala mamina vo výchove so mnou problém. Poslúchala som vždy, ale aj som vystrájala.
* Máte o tri roky staršiu sestru. Ako spolu vychádzate? Podporujete sa navzájom? Je zároveň aj vaša kamarátka?
S mojou sestrou Jankou vychádzame veľmi dobre. Vraví sa, že sestry sú sestrami náhodou, ale kamarátkami z vlastného presvedčenia a tak je to aj v našom prípade. Obidve vieme, že jedna na druhú sa môžeme kedykoľvek a v čomkoľvek spoľahnúť. Dokážeme sa spolu neskutočne nasmiať a veľmi rady spolu trávime čas.
* Niekedy si súrodenci robia naschvál. Bolo to tak aj u vás?
Samozrejme. Robili sme si zle ako všetci. Boli aj hádky a detské bitky, ale to je súčasťou každého súrodeneckého vzťahu. Dnes máme aspoň zážitky, na ktorých sa zvykneme poriadne nasmiať.
* Ako tínedžerky, zdôverovali ste sa navzájom so svojimi láskami i sklamaniami?
V tomto veku ešte nie, predsa v tínedžerskom veku sú tri roky veľkým vekovým rozdielom, ale už teraz spolu rozoberáme takmer každý svoj problém. Vieme sa porozprávať úplne o všetkom a vždy sa snažíme jedna druhej poradiť a podržať sa navzájom. Som veľmi rada, že máme takýto pekný vzťah.
* Keď už sme teda pritom, aká bola vaša prvá láska?
Prvý muž, ktorý ma očaril, sa volal Zsolti a mali sme približne 3 roky. Bolo to v jasliach, ale naozaj už neviem, ako vyzeral a keby som ho teraz stretla, určite by som ho nepoznala. Pamätám si len jeho meno a mamina často rozpráva o tom, ako som ho stále spomínala.
* Keď nepracujete, ako zvyknete tráviť svoj voľný čas? Ako rada relaxujete, aké sú vaše záľuby?
Svoj voľný čas veľmi rada trávim so svojou rodinou a priateľmi. S kamarátkami si zvykneme tak raz - dvakrát ročne vybehnúť na menší výlet po Slovensku, spoznávame pamiatky a okolité regióny. Je to krásny relax. Minulý rok sme prešli stredné Slovensko, teraz sa chystáme na východ. Tiež veľmi rada čítam. Pri dobrej knihe dokážem úplne vypnúť.
* Máte psíka yorkshira Denyho, ktorý má rok a pol. Je vaša láska a spoločník. Kto vám ho kúpil?
Denyho som si kúpila ja, ale nielen sebe, ale aj svojej mamine. Jej robí spoločníka častejšie, ale je to náš spoločný miláčik a maznáčik.
* Dokážete si na neho nájsť čas aj pri vašej práci? Čo zvyknete spolu robiť?
Ale áno. Ak je pekné počasie, chodievame sa prechádzať do betliarskeho parku. Našou obľúbenou činnosťou je hádzanie si akéhokoľvek predmetu krížom cez celý byt. Psík je vďačné stvorenie, neskutočne dokáže prejaviť lásku a nedala by som ho za nič na svete. /A čo ten nový zákon o bojových plemenách? .... Nebojíte sa, že napadne iných psov? Myslíte si, že ho máte pod kontrolou?/:-)
* Kam rada chodíte na dovolenky?
Na dovolenkách si príliš nezakladám. Nepotrebujem byť každý rok pri mori, alebo mať vyslovene týždeň voľno. Rada relaxujem aj v našom regióne. Sú tu prekrásne miesta vhodné na relax a oddych.
* Máte nejaký sen, do akých krajín by ste sa chceli pozrieť? Ktorými miestami na zemi sa pokochať?
Určite by som sa raz chcela ísť pozrieť do Toskánska. Už z fotiek je cítiť príjemnú tamojšiu atmosféru a pokoj. Mojím snom vždy boli pyramídy. Tie by som určite chcela vidieť, keďže som sa predtým dosť zaoberala egyptológiou a doteraz ma fascinuje. Pyramídy teda určite raz navštívim.
* Akú kuchyňu obľubujete?
Milujem slovenskú kuchyňu. Mojím najobľúbenejším jedlom sú jednoznačne bryndzové halušky od mojich starých rodičov, ale aj ďalšie typické slovenské jedlá. Inak s jedlom problém nemám. Ochutnám i zjem čokoľvek, mám rada aj čínske, či talianske a maďarské jedlá.
* Varíte?
Varím veľmi rada a vždy keď mám čas a hlavne, ak mám pre koho. Pri varení si oddýchnem a nerozmýšľam nad problémami, len nad tým, ako skombinovať chute, aby bol výsledok dobrý.
* Čo najradšej?
Najradšej varím mäso, keďže to patrí medzi moje obľúbené pokrmy a na akýkoľvek spôsob. Nedá sa povedať, čo by som varila rada a čo menej. Varím to, na čo mám práve chuť, alebo na čo majú chuť tí, pre ktorých jedlo pripravujem.
* Máte aj nejaké slabosti či neresti?
Slané a nezdravé pochutiny. Milujem arašidy, a to aj napriek tomu, že mám na ne alergiu a tiež chipsy. Nepovedala by som, že som na nich závislá, ale keď som v obchode, tak bez nich určite nikdy neodchádzam. A keď ich už mám doma, tak ich musím zjesť. Niekedy sa mi stáva, že sa v noci, alebo nad ránom prebudím a mám chuť na čosi slané. Vtedy prichádza jediná možnosť. A to, dať si niečo chutné, ale nezdravé. Napríklad chipsy. Je jedno či sú 2 hodiny nadránom, alebo krátko pred polnocou. Vyberiem ich zo skrine a skonzumujem celé balenie.
* Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z malej dediny Rejdová v rožňavskom okrese, ale viac ako 20 rokov žijem v Rožňave.
* Ak by ste mali odprezentovať váš rodný kraj, čo by ste odporučili, aby si ľudia určite pozreli? Ktoré miesta by podľa vás mali navštíviť?
Gemer patrí podľa mňa ku jedným z najkrajších regiónov Slovenska. Je tu veľa miest, ktoré sa oplatí vidieť. Slovenský raj, Slovenský kras, máme tu prekrásne jaskyne, výnimočné hrady, kaštiele, množstvo historických pamiatok, ale hlavne neopísateľnú prírodu a malebné dedinky. Každý kto sem príde si to tu určite zamiluje.
* A aké sú vaše NAJ miesta?
Mojim obľúbeným miestom v našom regióne je obec Dedinky pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša. Chodievam tam často nielen počas sezóny, ale aj mimo nej. Pohľad na krásnu prírodu a pokojnú hladinu vody mi dodáva energiu a mám tam vždy veľmi príjemný pocit.
* Aké sú vaše sny a plány do budúcna?
Mojim najväčším snom do budúcna je byť hlavne zdravá, lebo ak má človek zdravie tak všetko ostatné už príde akosi samé. Inak nad svojou budúcnosťou príliš nerozmýšľam, zameriavam sa skôr na prítomnosť."
(Uverejnené so súhlasom šéfredaktorky magazínu GUEST)

































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).