Bolo úžasné sledovať, ako rýchlo sa dokážu decká spriateliť. Naša škola dostala vďaka množstvu výtvarných prác novú fasádu. Kreslili, maľovali, pomáhali si zdvihnutým obočím, rukou vo vrecku, jazykom..., ale výsledok bol úžasný.
Jedným z cieľov Environmentálnej výchovy je aj opätovné využitie materiálu. A inak tomu nebolo ani pri stánku pani učiteľky Vierky. Žiaci tvorili náramky, náhrdelníky, ale aj zaujímavé a veľmi netradičné prívesky.
Oslavu oficiálne otvoril starosta Ing. Marek Nosko, prítomných privítal a každému poprial hlavne príjemne strávený deň. Vzápätí sa začala prehliadka školy a jednotlivých tried. Otvorené vyučovacie hodiny umožnili nahliadnuť do nášho spôsobu komunikácie so žiakmi, vyučovacích metód a foriem. Trému nemal nikto aj napriek tomu, že nás návštevou poctili aj všetci poslanci obecného zastupiteľstva. Najvzácnejšími hosťami boli členovia Rómskeho literárneho klubu. Beseda s nimi bola zlatým klincom programu. Žiaci si od rána pripravovali otázky, a tie ďalšie stihli vymyslieť v priebehu besedy. Bola to naša najzaujímavejšia a najživšia beseda. Žiaci sa stretli so skutočnými spisovateľmi, a nie obyčajnými – rómskymi.
Prišli nám porozprávať o sebe, o svojej tvorbe, o tom, ako a prečo sa stali tým, čím sú. Prišli nám porozprávať o tom, že spisovateľom sa môže stať aj Janko, Roman, Denis či Stanka. No prišli nám porozprávať aj možnosti, ako to môže každý z nich dosiahnuť. O tom, aké je naozaj dôležité vzdelanie. Deti sa pýtali, hostia odpovedali, a my sme s úžasom sledovali, aké to bolo spontánne, prirodzené a úprimné.
Náš Deň Rómov bol o pozitívnych príkladoch. Bol o radosti, úprimnosti, tolerancii, o nových priateľstvách. O hrdosti na to, kým sú a čo chcú dosiahnuť. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli, prišli a užili si to tak ako my.
Monika Podolinská


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a