Uspeli obe, veľmi citlivo opísali zložité veci, ktoré by žiadne dieťa na svete nemalo zažívať. Miška aj Ivanka svojimi prácami zaujali porotu a okrem vecných cien a diplomov získali možnosť navštíviť naše hlavné mesto. Vojsť do prezidentského paláca, stretnúť sa s pánom prezidentom, porozprávať sa a odfotiť sa s ním.
Až do tohto momentu to môže byť pre vás, čitateľov, síce zaujímavá, no dnes už v celku bežná udalosť. No nie pre naše dievčatá. Ešte nikdy nikto z našej školy, osady či obce sa osobne s pánom prezidentom nestretol. Ešte nikdy tieto dievčatá neboli tak ďaleko od domu. Nikdy necestovali rýchlikom či električkou, neboli v reštaurácii, nepoužili eskalátor, nevideli a nezažili ruch a vôňu veľkomesta. Také drobné, odvážne a vystrašené zároveň. Všade, kde sme prišli, zažili veľa pekného, prívetivého a láskavého. Vďaka priateľom sprievodcom bola návšteva Bratislavy zážitkom.
Táto pocta pre naše dve dievčatá bola veľkou udalosťou aj v samotnej osade. Nebolo človeka, ktorý by im toto všetko neprial. Do Bratislavy sme si okrem očakávaní niesli aj mnoho odkazov pre pána prezidenta. Asi aj preto sa rodičia nebáli svoje deti pustiť tak ďaleko. Dôverovali mne, deťom a myslím, že aj pánovi prezidentovi. Určite viem, že na tento zážitok obe dievčatá nikdy nezabudnú. Keby mali všetky tie emócie farbu, tak by to boli farby lesa, slnka, vetra a ohňa, farby miesta, odkiaľ pochádzajú dve drobné a veľmi šťastné dievčatá Miška a Ivanka.
Monika Podolinská


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a