„V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s viacerými odborníkmi a nadšencami presvedčenými o pozitívnom význame záchrany vily. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR (vtedajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) prostredníctvom schémy podpory najmenej rozvinutých okresov cez Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota vo výške 100 000 €, Miestna akčná skupina MALOHONT vo výške 94 999,84 € a Ministerstvo kultúry SR vo výške 10 000 €,“ dodal primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský.
Architektonickú štúdiu interiérového dizajnu a exteriéru finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer vo výške 7850 €. Ako uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj, Ján Beljak, “Banskobystrický kraj v meste Hnúšťa podporil v posledných rokoch viacero projektov, ktorých cieľom je rozvoj cestovného ruchu v meste a jeho okolí. Podporili sme vybudovanie cyklopožičovne, v minulom roku aj vznik unikátneho Banského múzea s možnosťou vstupu do „živej“ štôlne, ktorá vedie k baniam, v ktorých stále prebieha ťažobná činnosť. Petrivaldského vila bola jedným z prvých schválených rozvojových zámerov od vzniku Rozvojovej agentúry BBSK. Veľmi sa teším, že novozrodená uzrela sveta a spolu s ostatnými projektami prispeje k rozvoju cestovného ruchu v meste Hnúšťa.“
V súčasnosti sa Petrivaldského vila uchádza o prestížne ocenenie Kultúrna pamiatka roka – FÉNIX, v kategórii najkrajšie obnovená národná kultúrna pamiatka. Pevne verím, že sa ľudia v Hnúšti spoja a zahlasujú za ich “želiezko v ohni”, lebo táto vilka si to naozaj zaslúži. Oveľa dôležitejšie ale bude, aby sme spoločnými silami rozbehli život a dianie v tejto vile, nech slúži miestnym a aj návštevníkom.
"Máme vypracovanú veľmi kvalitnú štúdiu pre interiérové expozície a ako organizácia radi pomôžeme aj pri ďalších výstavách a podujatiach,” povedal Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.

Petrivaldského vila upúta svojimi tvarmi a vežičkou. Neveľkú vilku nazvali podľa jej pôvodného majiteľa, miestneho lekárnika Pankráca Petrivaldského, ktorého prezývali „Dundy“. Objekt zrejme vznikol začiatkom dvadsiateho storočia, v období doznievajúcej secesie. Má pôdorys nepravidelného tvaru s rohovým rondelom, ktorý má na poschodí balkón a zo strechy vystupuje ako „vežička“.
Priečelie vily je obložené kvalitnou pálenou tehlou so signatúrou piešťanského výrobcu „UT“ (Uzsicskay Téglagyár). Historický ráz vily dotvárajú umelecko-výtvarné ozdobné prvky fasád: ružicová ozdoba štítu, rímsy, stĺpy balkóna, lemovania nároží, šambrány (dekoratívne orámovanie) okien, rezbárska výzdoba okenných rámov a maľovaná výzdoba v interiéri a na strope balkónu. K vile bol zozadu pristavený hospodársky trakt. Kedysi v ňom bola výrobňa sódovky s plniarňou fliaš, v tej dobe mimoriadne populárneho nápoja. Po smrti lekárnika Petrivaldského (r. 1976), ktorý nemal dedičov, prešiel objekt do majetku štátu a neskôr mesta. Národnou kultúrnou pamiatkou je vila od roku 1998.
Jozef Kopor


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a