Hnúšťa (19)
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. Brádňanský
Hnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
Pozvanie na predstavenie nových možností pre cykloturistov v meste Hnúšťa a v okolí, ktoré sa uskutoční v stredu 27. mája 2020 o 10-tej hodine nám poslal Mgr. Viktor Brádňanský. Banskobystrický samosprávny kraj cez Rozvojovú agentúru BBSK podporil dovybavenie turistického informačného centra v meste Hnúšťa novými bicyklami, elektrobicyklami aj vozíkom pre cykloprepravu detí. Nové bicykle spoločne otestujú už 27. mája. Počas tohto stretnutia sa prítomní oboznámia s cyklo ponukou mesta aj s jeho potenciálom pre rozvoj cykloturistiky v rámci celého regiónu Gemer. Vašu účasť potvrďte, prosím, na e-mail: do 25. 5. 2020.
Mesto Hnúšťa oslávi svoje Dni mesta už tento víkend. Headlinerom je skupina HEX, koncerty budú zadarmo.
V piatok 31. mája 2019 Dni mesta odštartujú literárnou súťažou Hrebendova kapsa, výtvarnou súťažou detí i výstavou k jubileu 15 rokov vydávania miestnych novín.
Slávnostný program odštartuje o 18:30 literárno-dramatickým pásmom zo života Jána Francisciho Rimavského, najvýznamnejšieho miestneho rodáka. Dni mesta sa v Hnúšti konajú práve pri príležitosti výročia jeho narodenia. Program prevedie divákov najvýznamnejšími etapami Francisciho života, nebude chýbať spev, ľudová hudba, či úryvky z básní pekného Janka, ako Francisciho nazývali. V rámci programu mesto ocení tri osobnosti a jeden kolektív.
































Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).