Hnúšťa (19)
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. Brádňanský
Hnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
Pozvanie na predstavenie nových možností pre cykloturistov v meste Hnúšťa a v okolí, ktoré sa uskutoční v stredu 27. mája 2020 o 10-tej hodine nám poslal Mgr. Viktor Brádňanský. Banskobystrický samosprávny kraj cez Rozvojovú agentúru BBSK podporil dovybavenie turistického informačného centra v meste Hnúšťa novými bicyklami, elektrobicyklami aj vozíkom pre cykloprepravu detí. Nové bicykle spoločne otestujú už 27. mája. Počas tohto stretnutia sa prítomní oboznámia s cyklo ponukou mesta aj s jeho potenciálom pre rozvoj cykloturistiky v rámci celého regiónu Gemer. Vašu účasť potvrďte, prosím, na e-mail: do 25. 5. 2020.
Mesto Hnúšťa oslávi svoje Dni mesta už tento víkend. Headlinerom je skupina HEX, koncerty budú zadarmo.
V piatok 31. mája 2019 Dni mesta odštartujú literárnou súťažou Hrebendova kapsa, výtvarnou súťažou detí i výstavou k jubileu 15 rokov vydávania miestnych novín.
Slávnostný program odštartuje o 18:30 literárno-dramatickým pásmom zo života Jána Francisciho Rimavského, najvýznamnejšieho miestneho rodáka. Dni mesta sa v Hnúšti konajú práve pri príležitosti výročia jeho narodenia. Program prevedie divákov najvýznamnejšími etapami Francisciho života, nebude chýbať spev, ľudová hudba, či úryvky z básní pekného Janka, ako Francisciho nazývali. V rámci programu mesto ocení tri osobnosti a jeden kolektív.
Agentúra pre rozvoj Gemera v Hnúšti organizuje dva tréningy komunitného organizovania
Napísal(a) Štefan Horváth
Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.