zážitok, rozhodli sme sa nakúpiť horské kolobežky, na ktorých môžu absolvovať nezabudnuteľnú jazdu,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Ako dodal, spoznávanie krás okolia mesta na kolobežkách je vhodné pre všetkých, pretože štýl zjazdu si každý môže vybrať podľa svojich možností a schopností. „Môžete zvoliť pomalú relaxačnú jazdu s prestávkami – ak si chcete užiť krásy prírody, vôňu kvetov, farebnú paletu stromov, alebo si doprajete zábavný zážitok z jazdy dolu kopcom v kruhu rodiny či priateľov, či vyskúšate adrenalínovejšiu jazdu a tým pevnosť svojich nervov, a svojmu telu tým dožičíte zvýšenú dávku adrenalínu,” dodal Milan Kolesár.
Najnovším prírastkom v turistickej ponuke je vďaka rozvojovému zámeru “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” možnosť zapožičania si horských kolobežiek v štartovacom bode na rázcestí pri Hoteli Hrádok v blízkosti Ochtinskej aragonitovej jaskyne s následným zjazdom cez les po spevnenej ceste priamo do centra mesta. Trasa má takmer 6 km s prevýšením cez 430 m a je určená záujemcom všetkých vekových kategórií, ponúka výhľady do okolia kedysi slávneho banského mesta v jedinečnom prostredí na rozhraní Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny. K dispozícii je celkovo 5 odpružených kolobežiek pre dospelých a 3 pre deti, k výbave patria prilby, ochranné rukavice a detské chrániče. Jazda je bezpečná, keďže trasa je primárne určená peším turistom či cyklistom a momentálne sa nachádza v procese napojenia na okolité cyklotrasy smerom na Lubeník, Magnezitovce a Chyžné. V rámci služby sa po vzájomnej dohode počíta aj s odvozom turistov späť na miesto štartu spolu s kolobežkami, návštevníci tak môžu v meste stráviť vopred dohodnutý čas, ktorý sa tu dá spríjemniť návštevou ďalších turistických lákadiel, ako je Coburgovský kaštieľ či splav rieky Muráň. Návštevníkom tak odpadá zbytočná logistika, ak si nechajú auto zaparkované pri jaskyni alebo pri hoteli.
Pre milovníkov prírody sa zjazd kolobežkami dá naviazať na ďalšiu ponuku mesta Jelšava, konkrétne na splav rieky Muráň, ktorá zahŕňa zapožičanie a odvoz vybavenia vrátane kajaku. Služba bola spustená v roku 2019 a kajakárov prevedie nenáročným úsekom medzi Teplou vodou a Jelšavským mostom. Detaily a cenník ponúkaných služieb nájdete na oficiálnej stránke mesta Jelšava. Tento turistický produkt doplní od júla ďalších viac ako 30 zážitkov, ktoré sa dajú už dnes kúpiť cez krajskú cestovnú kanceláriu. Nákup je možný online na destinačnom webe Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk.
„Splav rieky Muráň som si vyskúšal ešte minulý rok a teším sa, že pre návštevníkov Jelšavy pribudla ďalšia zaujímavá atrakcia. Podobné aktivity dokážu turistov v meste udržať dlhšie a podnecujú ich využiť aj ďalšie služby, čím pomáhajú aj miestnej ekonomike. Dovolenka na Slovensku bude zrejme hitom tohto roka a som rád, že s pomocou Banskobystrického samosprávneho kraja sa mestá v našich regiónoch stávajú ešte atraktívnejšími,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Vďaka záchranným prácam sa najväčším lákadlom v meste Jelšava za posledné roky stal kaštieľ Coburgovcov. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a pripomína bohaté banské dejiny nielen samotnej Jelšavy, ale aj celého regiónu. Pôvodne renesančná budova prešla viacerými štádiami dostavieb, bežne sa však spomína ako klasicistický kaštieľ. V súčasnosti je objekt v postupnej rekonštrukcii vďaka rôznym grantovým schémam a vládnemu projektu, ktorý dáva prácu miestnym dlhodobo nezamestnaným občanom. Projektová dokumentácia potrebná na pripojenie kaštieľa k inžinierskym sieťam bola realizovaná vďaka rozvojovému zámeru, ktorý bol tiež podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru a Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer. „Tento kaštieľ je objektom, v ktorom my, aj všetky zainteresované strany, vidíme priestor pre systematický, koncepčne plánovaný a koordinovaný rozvoj turizmu v meste Jelšava. V budúcnosti sa tu počíta s vybudovaním nízkokapacitného neštandardného zážitkového ubytovania, ktoré by malo začať dopĺňať chýbajúce ubytovacie kapacity na Gemeri.“ Iveta Niňajová dodala, že z hľadiska cestovného ruchu je veľmi pozitívne, že sa nečaká na rekonštrukciu jedného objektu, aby sa vytvoril turistický produkt, ale súbežne s rekonštrukciou sa tvoria ďalšie aktivity, ktoré v budúcnosti vytvoria ucelený, konkurencieschopný turistický produkt mesta.
Komentovaná prehliadka kaštieľa je po predošlej dohode možná počas letnej sezóny a je naozaj unikátnym zážitkom, ktorý spája bohatú históriu budovy s jej súčasnou rekonštrukciou. Návštevníkov pribúda aj na organizovaných letných akciách, ako sú Kaštieľne dni či rôzne koncerty, prednášky a výstavy. Kvôli situácii s novým koronavírusom sa túto sezónu uskutoční predbežne iba jeden kultúrny večer pod názvom Divadelná noc u Coburgovcov, a to predposledný augustový víkend. Pre záujemcov je taktiež otvorené zrekonštruované Mestské múzeum Jelšava s etnografickými a numizmatickými zbierkami.
Jelšava má potenciál skĺbiť unikátne prírodné prostredie, kultúrny cestovný ruch, ktorý odráža dejiny regiónu, so súčasným zážitkovým turizmom dostupným pre všetky vekové kategórie. Ako povedal výkonný riaditeľ OOCR Gemer Jaroslav Hric: „Jelšava sa stala ideálnym miestom na jednodňový výlet pre kohokoľvek, kto rád kombinuje prírodné krásy s kultúrnym dedičstvom. Spolupráca samosprávy, nadšenia jednotlivcov a OOCR začína prinášať ovocie vo forme spokojného návštevníka.“
Rozvojový zámer “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” bolo možné realizovať vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. a OOCR Gemer vo výške 5 619 eur. Personálne a technické zabezpečenie prevádzky majú v rukách Mestské služby Jelšava.
Mgr. Viktor Brádňanský
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).