zážitok, rozhodli sme sa nakúpiť horské kolobežky, na ktorých môžu absolvovať nezabudnuteľnú jazdu,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Ako dodal, spoznávanie krás okolia mesta na kolobežkách je vhodné pre všetkých, pretože štýl zjazdu si každý môže vybrať podľa svojich možností a schopností. „Môžete zvoliť pomalú relaxačnú jazdu s prestávkami – ak si chcete užiť krásy prírody, vôňu kvetov, farebnú paletu stromov, alebo si doprajete zábavný zážitok z jazdy dolu kopcom v kruhu rodiny či priateľov, či vyskúšate adrenalínovejšiu jazdu a tým pevnosť svojich nervov, a svojmu telu tým dožičíte zvýšenú dávku adrenalínu,” dodal Milan Kolesár.
Najnovším prírastkom v turistickej ponuke je vďaka rozvojovému zámeru “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” možnosť zapožičania si horských kolobežiek v štartovacom bode na rázcestí pri Hoteli Hrádok v blízkosti Ochtinskej aragonitovej jaskyne s následným zjazdom cez les po spevnenej ceste priamo do centra mesta. Trasa má takmer 6 km s prevýšením cez 430 m a je určená záujemcom všetkých vekových kategórií, ponúka výhľady do okolia kedysi slávneho banského mesta v jedinečnom prostredí na rozhraní Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny. K dispozícii je celkovo 5 odpružených kolobežiek pre dospelých a 3 pre deti, k výbave patria prilby, ochranné rukavice a detské chrániče. Jazda je bezpečná, keďže trasa je primárne určená peším turistom či cyklistom a momentálne sa nachádza v procese napojenia na okolité cyklotrasy smerom na Lubeník, Magnezitovce a Chyžné. V rámci služby sa po vzájomnej dohode počíta aj s odvozom turistov späť na miesto štartu spolu s kolobežkami, návštevníci tak môžu v meste stráviť vopred dohodnutý čas, ktorý sa tu dá spríjemniť návštevou ďalších turistických lákadiel, ako je Coburgovský kaštieľ či splav rieky Muráň. Návštevníkom tak odpadá zbytočná logistika, ak si nechajú auto zaparkované pri jaskyni alebo pri hoteli.
Pre milovníkov prírody sa zjazd kolobežkami dá naviazať na ďalšiu ponuku mesta Jelšava, konkrétne na splav rieky Muráň, ktorá zahŕňa zapožičanie a odvoz vybavenia vrátane kajaku. Služba bola spustená v roku 2019 a kajakárov prevedie nenáročným úsekom medzi Teplou vodou a Jelšavským mostom. Detaily a cenník ponúkaných služieb nájdete na oficiálnej stránke mesta Jelšava. Tento turistický produkt doplní od júla ďalších viac ako 30 zážitkov, ktoré sa dajú už dnes kúpiť cez krajskú cestovnú kanceláriu. Nákup je možný online na destinačnom webe Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk.
„Splav rieky Muráň som si vyskúšal ešte minulý rok a teším sa, že pre návštevníkov Jelšavy pribudla ďalšia zaujímavá atrakcia. Podobné aktivity dokážu turistov v meste udržať dlhšie a podnecujú ich využiť aj ďalšie služby, čím pomáhajú aj miestnej ekonomike. Dovolenka na Slovensku bude zrejme hitom tohto roka a som rád, že s pomocou Banskobystrického samosprávneho kraja sa mestá v našich regiónoch stávajú ešte atraktívnejšími,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Vďaka záchranným prácam sa najväčším lákadlom v meste Jelšava za posledné roky stal kaštieľ Coburgovcov. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a pripomína bohaté banské dejiny nielen samotnej Jelšavy, ale aj celého regiónu. Pôvodne renesančná budova prešla viacerými štádiami dostavieb, bežne sa však spomína ako klasicistický kaštieľ. V súčasnosti je objekt v postupnej rekonštrukcii vďaka rôznym grantovým schémam a vládnemu projektu, ktorý dáva prácu miestnym dlhodobo nezamestnaným občanom. Projektová dokumentácia potrebná na pripojenie kaštieľa k inžinierskym sieťam bola realizovaná vďaka rozvojovému zámeru, ktorý bol tiež podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru a Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer. „Tento kaštieľ je objektom, v ktorom my, aj všetky zainteresované strany, vidíme priestor pre systematický, koncepčne plánovaný a koordinovaný rozvoj turizmu v meste Jelšava. V budúcnosti sa tu počíta s vybudovaním nízkokapacitného neštandardného zážitkového ubytovania, ktoré by malo začať dopĺňať chýbajúce ubytovacie kapacity na Gemeri.“ Iveta Niňajová dodala, že z hľadiska cestovného ruchu je veľmi pozitívne, že sa nečaká na rekonštrukciu jedného objektu, aby sa vytvoril turistický produkt, ale súbežne s rekonštrukciou sa tvoria ďalšie aktivity, ktoré v budúcnosti vytvoria ucelený, konkurencieschopný turistický produkt mesta.
Komentovaná prehliadka kaštieľa je po predošlej dohode možná počas letnej sezóny a je naozaj unikátnym zážitkom, ktorý spája bohatú históriu budovy s jej súčasnou rekonštrukciou. Návštevníkov pribúda aj na organizovaných letných akciách, ako sú Kaštieľne dni či rôzne koncerty, prednášky a výstavy. Kvôli situácii s novým koronavírusom sa túto sezónu uskutoční predbežne iba jeden kultúrny večer pod názvom Divadelná noc u Coburgovcov, a to predposledný augustový víkend. Pre záujemcov je taktiež otvorené zrekonštruované Mestské múzeum Jelšava s etnografickými a numizmatickými zbierkami.
Jelšava má potenciál skĺbiť unikátne prírodné prostredie, kultúrny cestovný ruch, ktorý odráža dejiny regiónu, so súčasným zážitkovým turizmom dostupným pre všetky vekové kategórie. Ako povedal výkonný riaditeľ OOCR Gemer Jaroslav Hric: „Jelšava sa stala ideálnym miestom na jednodňový výlet pre kohokoľvek, kto rád kombinuje prírodné krásy s kultúrnym dedičstvom. Spolupráca samosprávy, nadšenia jednotlivcov a OOCR začína prinášať ovocie vo forme spokojného návštevníka.“
Rozvojový zámer “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” bolo možné realizovať vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. a OOCR Gemer vo výške 5 619 eur. Personálne a technické zabezpečenie prevádzky majú v rukách Mestské služby Jelšava.
Mgr. Viktor Brádňanský
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.