Jelšava (161)
Spomienkové podujatie „Židia v Jelšave – žili medzi nami“
Napísal(a) I. Borošová, P. Kováčová
Víkend patril aj jelšavským hosťom z Tótkomlóša a z Nadlaku
Napísal(a) G. Jakubecová
Spomienková svätá omša k 197. výročiu veľkého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 zasiahol mesto Jelšava rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami – dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Wesselényiho pre katolíkov v roku 1660, evanjelický kostol i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom a byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný veľký požiar v Jelšave.
Prešlo 197 rokov od tohto smutného požiaru a jelšavskí dobrovoľní hasiči si túto udalosť pripomenuli v nedeľu 9. augusta 2026 v miestnom Rímskokatolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla.
V Jelšave slávnostne otvorili nový enviro areál spojený s Dňom rodiny
Napísal(a) G. Jakubecová
- Mestské lesy Jelšava: Zamestnanci lesov previedli deti areálom a ukázali im živé koníky, ovečky, lamy či vtáctvo.
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera
Napísal(a) J. Ulický
Aj dobrovoľní hasiči sa zúčastnili na Dňoch mesta Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Presunuli sme sa na jelšavské Rybníky Lovnica za chutným obedom. Hostia z Tótkomlósa sa následne presunuli na miestny cintorín v Jelšave, kde je pochovaný evanjelický farár Pavel Walaský, ktorý pôsobil v Tótkomlósi a aj v Jelšave.
Jelšava ožila oslavami: Dni mesta pripomenuli významné výročia aj tradíciu gemerských guliek
Napísal(a) MG + AI
Piatok v znamení športu a hudby
Oslavy odštartovali v piatok 12. júna podujatím JEŠKO – Deň olympijských aktivít, ktorého súčasťou boli bežecké preteky žiakov.
Objavte Gemer z novej perspektívy: Pozývame vás na otvorenie Via ferraty Hrádok
Napísal(a) AI+OD
Prijmite pozvanie na otvorenie nového turistického zážitku v srdci Gemera. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta pri Jelšave v Revúckom okrese prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, atraktívnym a najmä bezpečným spôsobom. Zažite dokonalé spojenie dobrodružstva a jedinečných výhľadov na okolitú krajinu.
Súčasťou podujatia bude oficiálne otvorenie a prvé prechody ferraty. Predstavíme vám aj ďalšie novinky, ktoré obohatia ponuku aktívneho cestovného ruchu v našom regióne.
Kedy a kde sa stretneme?
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.
Turistické atraktivity mesta Jelšava a jeho okolia predstavuje nový informačný bod
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava, 22. august 2025 – Mesto Jelšava v okrese Revúca predstavilo nový záujmový bod, ktorého cieľom je predstaviť atraktívne miesta v meste Jelšava a jeho okolí. V spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) GEMER vznikol v centre mesta unikátny informačný priestor, ktorý prepája umenie s modernými informačnými technológiami a zároveň spracovanie odkazuje na nerastné bohatstvo tohto regiónu.
„Zámerom mesta bolo priniesť obyvateľom i turistom nové miesto, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou ich spoznávania mesta a jeho okolia. Veríme, že takto posilnená infraštruktúra zatraktívni Jelšavu, podporí návštevnosť, čo prispeje k rozvoju ekonomickej aktivity miestnych. Samospráva mesta doplnila chýbajúce služby občerstvenia a v pamiatkovej zóne prevádzkuje cez svoju príspevkovú organizáciu Bistro na námestí, kde sme postavili letnú terasu. Za pomoci a v spolupráci s partnermi RA BBSK a OOCR GEMER bol na tomto mieste umiestnený informačný panel, “ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Viac...
Svetový deň pohybu k zdraviu, ktorý sa každoročne pripomína 10. mája, je venovaný propagácii fyzickej aktivity ako kľúčového faktora pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tento deň zdôrazňuje dôležitosť pravidelného pohybu pre zlepšenie fyzickej kondície, psychickej pohody a kvality života.
Mesto Jelšava zorganizovalo Deň pohybu v stredu 14. mája 2025 v mestskom parku a jeho okolí. Behu sa zúčastnili aj všetci prítomní dobrovoľní hasiči. Okrem určeného behu boli pre zúčastnených pripravené stanovištia – Mestský futbalový klub, YMCA Jelšava a Dobrovoľný hasičský zbor – kde sa dalo pohybovať rôznym spôsobom.
Teší nás, že medzi dobrovoľných hasičov zavítali najmenší z Materskej školy, cez žiakov zo Základnej školy a Špeciálnej základnej školy až po dôchodcov z Denného stacionára a zo Zariadenia opatrovateľskej služby.
Dobrovoľní hasiči mesta Jelšava víťazmi Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024
Napísal(a) G. Jakubecová
Televízni diváci sledovali 7. mája 2025 na Dvojke Slovenskej televízie doteraz nezvyčajný program. Zo Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu vysielali po prvýkrát v histórii na Slovensku a vyhlásili výsledky Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024. Pre Gemerčanov to bol program, ktorí nadchol nielen tých, ktorí sa vyhlásenia Ankety zúčastnili, ale i tých, ktorí program sledovali pri televíznych obrazovkách. Veď v kategórii DHZO/DHZM z oblasti Slovenska – stred zástupca DHZ Jelšavy prevzal ocenenie za víťazstvo v tejto kategórii. O tomto podujatí nám napísala Gabriela Jakubecová z DHZM Jelšavy, aby sa o tom podelila s našimi návštevníkmi stránky:
Cieľom ankety bolo budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov, oceniť ich prácu a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia aj na Gemer, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov
Napísal(a) G Jakubecová
Betlehemské svetlo – prineste si počas Vianoc do svojej domácnosti symbol pokoja, lásky a nádeje – sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku.
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Vzhľadom na situáciu na Blízkom východe sa v roku 2024 prvýkrát odpaľovalo Betlehemské svetlo z predchádzajúceho ročníka, ktoré skauti udržiavali počas celého roka. Skautky a skauti ho prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti 14. decembra 2024 vo Viedni.
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa uskutočnila omša pri spomienke na svätú Barboru aj s baníkmi
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla dňa 8. decembra 2024 sa uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavami a aj baníci z SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci. Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola a oboznámil prítomných so životom svätej Barbory. Hasiči odovzdali aj dary – chlieb, soľ a hrozno. V závere odznela aj modlitba hasiča.
Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 v tureckej Nikomédii v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť – nechcela sa poddať otcovi a vydať sa – ju otec – tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































