Jelšava (158)
V Jelšave slávnostne otvorili nový enviro areál spojený s Dňom rodiny
Napísal(a) G. Jakubecová
- Mestské lesy Jelšava: Zamestnanci lesov previedli deti areálom a ukázali im živé koníky, ovečky, lamy či vtáctvo.
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera
Napísal(a) J. Ulický
Aj dobrovoľní hasiči sa zúčastnili na Dňoch mesta Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Presunuli sme sa na jelšavské Rybníky Lovnica za chutným obedom. Hostia z Tótkomlósa sa následne presunuli na miestny cintorín v Jelšave, kde je pochovaný evanjelický farár Pavel Walaský, ktorý pôsobil v Tótkomlósi a aj v Jelšave.
Jelšava ožila oslavami: Dni mesta pripomenuli významné výročia aj tradíciu gemerských guliek
Napísal(a) MG + AI
Piatok v znamení športu a hudby
Oslavy odštartovali v piatok 12. júna podujatím JEŠKO – Deň olympijských aktivít, ktorého súčasťou boli bežecké preteky žiakov.
Objavte Gemer z novej perspektívy: Pozývame vás na otvorenie Via ferraty Hrádok
Napísal(a) AI+OD
Prijmite pozvanie na otvorenie nového turistického zážitku v srdci Gemera. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta pri Jelšave v Revúckom okrese prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, atraktívnym a najmä bezpečným spôsobom. Zažite dokonalé spojenie dobrodružstva a jedinečných výhľadov na okolitú krajinu.
Súčasťou podujatia bude oficiálne otvorenie a prvé prechody ferraty. Predstavíme vám aj ďalšie novinky, ktoré obohatia ponuku aktívneho cestovného ruchu v našom regióne.
Kedy a kde sa stretneme?
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.
Turistické atraktivity mesta Jelšava a jeho okolia predstavuje nový informačný bod
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava, 22. august 2025 – Mesto Jelšava v okrese Revúca predstavilo nový záujmový bod, ktorého cieľom je predstaviť atraktívne miesta v meste Jelšava a jeho okolí. V spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) GEMER vznikol v centre mesta unikátny informačný priestor, ktorý prepája umenie s modernými informačnými technológiami a zároveň spracovanie odkazuje na nerastné bohatstvo tohto regiónu.
„Zámerom mesta bolo priniesť obyvateľom i turistom nové miesto, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou ich spoznávania mesta a jeho okolia. Veríme, že takto posilnená infraštruktúra zatraktívni Jelšavu, podporí návštevnosť, čo prispeje k rozvoju ekonomickej aktivity miestnych. Samospráva mesta doplnila chýbajúce služby občerstvenia a v pamiatkovej zóne prevádzkuje cez svoju príspevkovú organizáciu Bistro na námestí, kde sme postavili letnú terasu. Za pomoci a v spolupráci s partnermi RA BBSK a OOCR GEMER bol na tomto mieste umiestnený informačný panel, “ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Svetový deň pohybu k zdraviu, ktorý sa každoročne pripomína 10. mája, je venovaný propagácii fyzickej aktivity ako kľúčového faktora pre udržanie zdravia a prevenciu chorôb. Tento deň zdôrazňuje dôležitosť pravidelného pohybu pre zlepšenie fyzickej kondície, psychickej pohody a kvality života.
Mesto Jelšava zorganizovalo Deň pohybu v stredu 14. mája 2025 v mestskom parku a jeho okolí. Behu sa zúčastnili aj všetci prítomní dobrovoľní hasiči. Okrem určeného behu boli pre zúčastnených pripravené stanovištia – Mestský futbalový klub, YMCA Jelšava a Dobrovoľný hasičský zbor – kde sa dalo pohybovať rôznym spôsobom.
Teší nás, že medzi dobrovoľných hasičov zavítali najmenší z Materskej školy, cez žiakov zo Základnej školy a Špeciálnej základnej školy až po dôchodcov z Denného stacionára a zo Zariadenia opatrovateľskej služby.
Dobrovoľní hasiči mesta Jelšava víťazmi Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024
Napísal(a) G. Jakubecová
Televízni diváci sledovali 7. mája 2025 na Dvojke Slovenskej televízie doteraz nezvyčajný program. Zo Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu vysielali po prvýkrát v histórii na Slovensku a vyhlásili výsledky Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024. Pre Gemerčanov to bol program, ktorí nadchol nielen tých, ktorí sa vyhlásenia Ankety zúčastnili, ale i tých, ktorí program sledovali pri televíznych obrazovkách. Veď v kategórii DHZO/DHZM z oblasti Slovenska – stred zástupca DHZ Jelšavy prevzal ocenenie za víťazstvo v tejto kategórii. O tomto podujatí nám napísala Gabriela Jakubecová z DHZM Jelšavy, aby sa o tom podelila s našimi návštevníkmi stránky:
Cieľom ankety bolo budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov, oceniť ich prácu a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia aj na Gemer, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov
Napísal(a) G Jakubecová
Betlehemské svetlo – prineste si počas Vianoc do svojej domácnosti symbol pokoja, lásky a nádeje – sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku.
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Vzhľadom na situáciu na Blízkom východe sa v roku 2024 prvýkrát odpaľovalo Betlehemské svetlo z predchádzajúceho ročníka, ktoré skauti udržiavali počas celého roka. Skautky a skauti ho prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti 14. decembra 2024 vo Viedni.
Viac...
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa uskutočnila omša pri spomienke na svätú Barboru aj s baníkmi
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla dňa 8. decembra 2024 sa uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavami a aj baníci z SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci. Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola a oboznámil prítomných so životom svätej Barbory. Hasiči odovzdali aj dary – chlieb, soľ a hrozno. V závere odznela aj modlitba hasiča.
Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 v tureckej Nikomédii v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť – nechcela sa poddať otcovi a vydať sa – ju otec – tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst.
Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila.
Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.
Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.
V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského
Napísal(a) G. Jakubecová
Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Deň cestovného ruchu zorganizovali aj v Jelšave s mladými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Deň cestovného ruchu pripadá na 27. september. Jeho význam spočíva v upriamovaní pozornosti na význam cestovného ruchu v globálnom ponímaní a pre lokálne spoločenstvo. Mesto Jelšava prvýkrát zorganizovalo v rámci tohto dňa prehliadky budov, zaujímavých pre cestovný ruch.
V piatok 27. 09. 2024 bolo v Jelšave pripravené pre záujemcov niekoľko stanovíšť, ktoré si záujemcovia mohli prezrieť:
- v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod. rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. evanjelický kostol a. v. a kaštieľ Couburgovcov.
V rámci krúžku mladých hasičov PLAMEŇ sa Dňa cestovného ruchu zúčastnilo 7 detí v trocha rozšírenej forme. Stretli sme sa pred rímskokatolíckym kostolom sv. Petra a Pavla, priestory ktorého sme si pozreli len od dverí, prišli sme pozdejšie. S deťmi sme si pozreli interaktívnu tabuľu mesta Jelšava pred budovou mestského múzea. Ďalšou zastávkou bola socha sv. Floriána.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-