Dňa 31. júla 2022 sme sa zišli v jelšavskom Evanjelickom kostole a. v., kde sme si službami Božími pripomenuli 193. výročie ničivého požiaru v Jelšave. Kajúce služby Božie slúžil námestný farár Mgr. Ivan Bojna. Počas Služieb Božích zahrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava niekoľko skladieb. Na záver Ing. Eva Szabová, členka ZPOZ predniesla báseň v staroslovienčine:

Často osud na lidi uválj pohromy,
Genžto nás přikwačugj i mimo wědomj.
Prwnj doba zdrawé nás gešte obgjmá,
A druhá už život z údů nám wynjmá.
Nynj v našjch nábytejch se gešte kocháme,
Brzo ge po wšem weta, už w chudobelkáme.
Tak se pořád časy měnivě slřjdagj,
Sladkosti, trpkosti lidem podáwagj.
Stálo městečko šwárné, horami stjsněsné,
Přes rozmilé Muráně sudolj hrazené.
Pod geho střechami weselé bydlilo,
Od drahně let Gelšawa pokog požjwala,
A božským požehnánjm plesawě zrostala,
Gen někdy mrákotau lehkau nawštjwena,
Njž se w štěstj gegjm nečinila změna.
Až se wykauřj oheň divý nenadále
Z lůna gegjho, rosta, pustoše a pále,
Nedage přjtrže w cestě delat sobě,
Pokud nepohltj ulice w utrobě.
Čerwence dwadcáteho bylo to šestého,
Roku nad osemnáct set dewětmecjtmého,
Když na Farizegské wzpomjnage cnosti,
Nešpor už nedělaj zavřel nábožnosti.
Tam na polednj straně, kdežto koželuzi
W djlnách se hemžjwagj, tam začátek nauzi,
Tam stodola hogná dým wypausťj šerý,
K oblakům razjej, tam i hegno měřj.
Po Kajúcich službách Božích sa dobrovoľní hasiči presunuli ku Soche sv. Floriána, kde zapálili sviečky. Pri soche primátor mesta MVDr. Milan Kolesár poďakoval všetkým členom za prácu a pomoc. Týmto sa zavŕšila spomienka na smutnú udalosť.
Snáď nás už nepostihne takéto veľké nešťastie.
Gabriela Jakubecová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a