
Slávnosť začala omšou, ktorú slúžil farský administrátor JCLic. Peter Krajč, ktorý požehnal novo osadenú sochu sv. Barbory a sochu sv. Floriána.
Po tejto časti oslavy sa pustila Modlitba hasiča, ktorú zhudobnil a zahral p. Hanes a text nahovoril p. Genčanský, za čo aj touto cestou ďakujeme. Potom sa prihovoril k prítomným Karol Szabo, poslanec Mestského zastupiteľstva v Jelšave, ktorý privítal prítomných hostí a priblížil históriu a súčasnosť hasičského zboru.
Nastal okamih oceňovania, k prítomným sa prihovoril Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda a veliteľ DHZ Jelšava. Poukázal na nezištnosť konania všetkých prítomných ocenených.
Boli udelené nasledovné medaile:
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, Ladislav Berki, Pavol Berki,
Bronzový kríž – Za zásluhy a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Gabriela Jakubecová,
Za mimoriadne zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Kováč,
Bronzový kríž – Za zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Zdenko Javorčík starší,
Zlatý kríž – Za zásluhy s hviezdou, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Ing. Pavol Zapletal, MBA,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Jaroslav Humeník, Ján Jurek, Slavomír Machava, Attila Žilka,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Mesto Jelšava – cenu prevzal MVDr. Milan Kolesár, primátor a SMZ, a. s. Jelšava – cenu prevzal Ing. Roman Gažúr, generálny riaditeľ,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica, npor. Marek Hodoš – OR HaZZ Revúca, Dominik Kochjar, DHZ Muráň, Marcel Šuhaj, DHZ Muráň,
Svätého Floriána za záchranu ľudského života pri požiari dňa 22. mája 2023 v Jelšave – prap. Peter Siman – OR HaZZ Revúca,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Viera Bérešová, Nataša Fertőová, Marián Gacko, Ladislav Horváth, Ľudovít Koren, Zdenko Javorčík mladší, Juraj Samko starší, Juraj Samko mladší, Bc. Peter Repák, Martin Stehlo, Irena Petro Zacharová, Ivan Petro Zachar, Bc. Gabriela Sabonová, Zdenko Švejkovský, JCLic. Peter Krajč,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Pamätná medaila k príležitosti 100. výročia vzniku ZHJ Slovenska a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Berki, Zdenko Javorčík najstarší, Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ,
Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Lucia Bábelová, Ladislav György, Ján Hudaček, Ondrej Kožiak, František Polák, Peter Gergely, Bc. Anna Hudačeková, Mgr. Michal Kolodziejský Ladislav Koto, Ing. Peter Niklas, Mgr. Eva Přibylová, Karol Szabo Mestské lesy, s.r.o. Jelšava – cenu prevzal Ing. Michal Fulmek, konateľ, Mestské služby Jelšava – cenu prevzala Iveta Kováčová, Základná škola s materskou školu Jelšava – cenu prevzala Mgr. Martina Kolesárová, zástupkyňa riaditeľky, Dobrovoľný hasičský zbor Tótkomlóš – cenu prevzal Sándor Nagy, veliteľ, Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak – cenu prevzal Ján Roskoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ Rákoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Jelšava pri príležitosti 150. výročia založenia Jelšava,
Pamätná stuha k 150. výročiu založenia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava – DHZ Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Tótkomlóš, Nadlak, SMZ, a. s. Jelšava – Banská záchranná služba, OR HaZZ Revúca, Obvodné oddelenie policajného zboru Jelšava.
Ocenenia boli odovzdané, prítomní sa z kostola presunuli do Mestského múzea, kde si prezreli výstavu hasičských modelov Miroslava Kováča, Ivana Petra Zachara a Ing. Pavla Zapletala, MBA. Výstava bude prístupná do konca septembra. Ďalším sprievodným podujatím bola statická ukážka hasičskej techniky z okolitých DHZ – historická technika, ale aj súčasná zásahová. V priestoroch Kaštieľa Coburgovcov bola ukážka pátrania po nezvestných osobách psami pohotovostného pátracieho tímu.
Pochutnať si prítomní mohli aj na guláši, ktorý varil Marek Javorčík – ďakujeme. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, ktoré prispelo k realizácii tohto podujatia, SMZ, a. s. Jelšava. Realizácia podujatia by nemohla byť realizovaná ani bez príspevku 2 % dani od fyzických či právnických osôb, ktoré bolo poskytnuté pre DHZ Jelšava, Attilovi Žilkovi za sponzorskú pomoc, Silvii Zapletalovej za kvetinovú výzdobu, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestským službám Jelšava.
Nedeľa patrila zahraničným hosťom, s ktorými sme sa prešli ku soche sv. Floriána, navštívili sme Hasičskú zbrojnicu v Plešivci, ďakujeme Ladislavovi Jánošdeákovi.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí svojou troškou prispeli ku tomu, aby sa toto spomienkové podujatie mohlo zrealizovať.
Gabriela Jakubecová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-