
Slávnosť začala omšou, ktorú slúžil farský administrátor JCLic. Peter Krajč, ktorý požehnal novo osadenú sochu sv. Barbory a sochu sv. Floriána.
Po tejto časti oslavy sa pustila Modlitba hasiča, ktorú zhudobnil a zahral p. Hanes a text nahovoril p. Genčanský, za čo aj touto cestou ďakujeme. Potom sa prihovoril k prítomným Karol Szabo, poslanec Mestského zastupiteľstva v Jelšave, ktorý privítal prítomných hostí a priblížil históriu a súčasnosť hasičského zboru.
Nastal okamih oceňovania, k prítomným sa prihovoril Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda a veliteľ DHZ Jelšava. Poukázal na nezištnosť konania všetkých prítomných ocenených.
Boli udelené nasledovné medaile:
Záslužný kríž za rozvoj slovenského hasičstva a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, Ladislav Berki, Pavol Berki,
Bronzový kríž – Za zásluhy a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Gabriela Jakubecová,
Za mimoriadne zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Kováč,
Bronzový kríž – Za zásluhy, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Zdenko Javorčík starší,
Zlatý kríž – Za zásluhy s hviezdou, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Ing. Pavol Zapletal, MBA,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Jaroslav Humeník, Ján Jurek, Slavomír Machava, Attila Žilka,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Mesto Jelšava – cenu prevzal MVDr. Milan Kolesár, primátor a SMZ, a. s. Jelšava – cenu prevzal Ing. Roman Gažúr, generálny riaditeľ,
Humanita – Za obetavú prácu pri mimoriadnych udalostiach – plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica, npor. Marek Hodoš – OR HaZZ Revúca, Dominik Kochjar, DHZ Muráň, Marcel Šuhaj, DHZ Muráň,
Svätého Floriána za záchranu ľudského života pri požiari dňa 22. mája 2023 v Jelšave – prap. Peter Siman – OR HaZZ Revúca,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Viera Bérešová, Nataša Fertőová, Marián Gacko, Ladislav Horváth, Ľudovít Koren, Zdenko Javorčík mladší, Juraj Samko starší, Juraj Samko mladší, Bc. Peter Repák, Martin Stehlo, Irena Petro Zacharová, Ivan Petro Zachar, Bc. Gabriela Sabonová, Zdenko Švejkovský, JCLic. Peter Krajč,
Čestné uznanie – ÚzO DPO SR Revúca, Pamätná medaila k príležitosti 100. výročia vzniku ZHJ Slovenska a Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Miroslav Berki, Zdenko Javorčík najstarší, Lukáš Javorčík, Ján Moskáľ,
Pamätná medaila k príležitosti 150. výročia vzniku DHZ Jelšava – Lucia Bábelová, Ladislav György, Ján Hudaček, Ondrej Kožiak, František Polák, Peter Gergely, Bc. Anna Hudačeková, Mgr. Michal Kolodziejský Ladislav Koto, Ing. Peter Niklas, Mgr. Eva Přibylová, Karol Szabo Mestské lesy, s.r.o. Jelšava – cenu prevzal Ing. Michal Fulmek, konateľ, Mestské služby Jelšava – cenu prevzala Iveta Kováčová, Základná škola s materskou školu Jelšava – cenu prevzala Mgr. Martina Kolesárová, zástupkyňa riaditeľky, Dobrovoľný hasičský zbor Tótkomlóš – cenu prevzal Sándor Nagy, veliteľ, Dobrovoľný hasičský zbor Nadlak – cenu prevzal Ján Roskoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia DHZ Rákoš,
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky udelila Stuhu za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi DHZ Jelšava pri príležitosti 150. výročia založenia Jelšava,
Pamätná stuha k 150. výročiu založenia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava – DHZ Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Tótkomlóš, Nadlak, SMZ, a. s. Jelšava – Banská záchranná služba, OR HaZZ Revúca, Obvodné oddelenie policajného zboru Jelšava.
Ocenenia boli odovzdané, prítomní sa z kostola presunuli do Mestského múzea, kde si prezreli výstavu hasičských modelov Miroslava Kováča, Ivana Petra Zachara a Ing. Pavla Zapletala, MBA. Výstava bude prístupná do konca septembra. Ďalším sprievodným podujatím bola statická ukážka hasičskej techniky z okolitých DHZ – historická technika, ale aj súčasná zásahová. V priestoroch Kaštieľa Coburgovcov bola ukážka pátrania po nezvestných osobách psami pohotovostného pátracieho tímu.
Pochutnať si prítomní mohli aj na guláši, ktorý varil Marek Javorčík – ďakujeme. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, ktoré prispelo k realizácii tohto podujatia, SMZ, a. s. Jelšava. Realizácia podujatia by nemohla byť realizovaná ani bez príspevku 2 % dani od fyzických či právnických osôb, ktoré bolo poskytnuté pre DHZ Jelšava, Attilovi Žilkovi za sponzorskú pomoc, Silvii Zapletalovej za kvetinovú výzdobu, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, Mestským službám Jelšava.
Nedeľa patrila zahraničným hosťom, s ktorými sme sa prešli ku soche sv. Floriána, navštívili sme Hasičskú zbrojnicu v Plešivci, ďakujeme Ladislavovi Jánošdeákovi.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí svojou troškou prispeli ku tomu, aby sa toto spomienkové podujatie mohlo zrealizovať.
Gabriela Jakubecová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).