Pred pár rokmi učitelia a žiaci obnovili tradíciu stavania mája aj v Jelšave. V pondelok 20. 05. 2024 žiaci zo základnej školy ozdobili pripravený máj (poskytli Mestské lesy) a dobrovoľní hasiči im ho pomohli postaviť pred katolíckym kostolom sv. Petra a sv. Pavla.
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/12665/majove-aktuality-z-jelsavy#sigProGalleriae6cf2ec562
SLÁVNOSTNÁ INŠTALÁCIA
Sobota 18. mája 2024 bola slávnostným dňom pre evanjelického farára z Jelšavy pána Mgr. Ivana Bojnu, kedy ho inštalovali za zborového farára. Na túto inštaláciu prijali pozvanie aj štyria členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave, ktorí sa zúčastnili slávnostných Služieb Božích v jelšavskom Evanjelickom a. v. chráme Božom.
Aj touto cesto prajeme pánovi farárovi Mgr. Ivanovi Bojnovi veľa úspechov pri vykonávaní svojej služby v zbore.
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/12665/majove-aktuality-z-jelsavy#sigProGalleria0b0c2a0bfa
CVIČENIE V ZÁKLADNEJ A MATERSKEJ ŠKOLE
Aj v tomto roku sme dodržali tradíciu, vykonali sme cvičenie v priestoroch Základnej školy v Jelšave. V tomto roku sme však cvičenie vykonali aj pri najmenších deťoch, vo všetkých triedach Materskej školy.
Školským rozhlasom bolo dňa 20. 05. 2024 oznámené, že na spojovacej chodbe, ktorá spája pavilóny, vznikol požiar a je nutná evakuácia celej školy. Triedni učitelia mali za úlohu dostať deti zo svojich tried do bezpečia školského dvora. Časť žiakov prešla aj cez zadymený priestor. Dobrovoľní hasiči sa rozdelili a skontrolovali všetky triedy, či sú prázdne. Na školskom dvore veliteľ 
DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA získal informácie, že všetci sú evakuovaní a požiar sa môže uhasiť. Niekoľkými slovami poučil prítomných, ako sa správať, keď spozorujú niekde oheň.
Potom sme sa premiestnili do Materskej školy, kde sme všetkých prekvapili. Dobrovoľní hasiči osobne v triedach vyhlasovali poplach a vysvetlili, že je nutné evakuovať celú škôlku. Keď deti vychádzali z tried, čakalo ich prekvapenie, disciplíny s hasičmi. Viacčlenné družstvá prešli tunelom, uhasili oheň, z domčeka vyslobodili dieťatko a na nosidlách ho preniesli do nemocnice. Deťom sme ukázali, ako je oblečený hasič v požiari.
Bolo to príjemné predpoludnie s deťmi.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/12665/majove-aktuality-z-jelsavy#sigProGalleria62fce4f259
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.