„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera Doporučený
Napísal(a) J. UlickýProjekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. Celkové náklady projektu dosiahli 18 600 eur, pričom finančná podpora zo Schémy pomoci Rozvojovej agentúry BBSK predstavovala 8 800 eur. Partner projektu, spoločnosť Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, zabezpečil spolufinancovanie vo výške 9 800 eur.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13276/via-ferrata-hradok-mikova-zelezna-cesta-prinasa-novy-zazitokv-srdci-gemera#sigProGalleria85072d8f92
„Gemer považujeme za svoj domov a jeho rozvoj je pre nás prirodzenou súčasťou spoločenskej zodpovednosti. Teší nás, že sa podarilo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý prinesie do regiónu ďalších návštevníkov a zároveň ukáže, že aj priemyselné podniky môžu aktívne prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Veríme, že ferrata sa stane obľúbeným miestom pre domácich aj turistov z celého Slovenska. Ferrata na Hrádku nie je len nosnou turistickou atrakciou. Je symbolom spolupráce samosprávy, podnikateľského sektora a organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne ukazujú, že aj na Gemeri dokážeme vytvárať moderné a atraktívne projekty s dlhodobým prínosom pre celý región,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.
Projekt nadväzuje na dlhodobú snahu o rozvoj cestovného ruchu v menej objavených častiach Banskobystrického kraja. Vznik novej ferraty vytvára ďalší dôvod na návštevu regiónu a zároveň prepája prírodné hodnoty Gemera s modernými formami zážitkového turizmu.
„Som veľmi rád, že sa v okolí Jelšavy a na Gemeri darí realizovať projekty, ktoré prinášajú nové dôvody na návštevu nášho regiónu. Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta je presne tým typom atrakcie, ktorá obohacuje ponuku aktívneho cestovného ruchu a motivuje návštevníkov zostať u nás dlhšie. Keď sme pred rokmi stáli pri vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, jednou z našich hlavných vízií bolo postupne vytvárať sieť zážitkov a atraktivít, ktoré predĺžia pobyt turistov v regióne. Teší ma, že práve vďaka spolupráci samosprávy, podnikateľského sektora a partnerov cestovného ruchu sa táto vízia krok za krokom napĺňa,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Nová ferrata zároveň rozširuje ponuku aktívneho cestovného ruchu v okolí Jelšavy a Hrádku. V kombinácii s ubytovacími službami, turistickými trasami a ďalšími atrakciami regiónu vytvára predpoklady pre dlhšie pobyty návštevníkov v území. „Via ferrata Hrádok rozšíri, už teraz bohatú, ponuku zážitkov na Gemeri, a podporí rast cestovného ruchu v okolí Jelšavy. Veríme, že pritiahne aktívnych návštevníkov a predovšetkým rodiny s deťmi, keďže je naozaj bezpečná a vhodná aj pre menších turistov, ktorí len začínajú objavovať hory. Skvelé je, že v blízkosti môžu spoznať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Coburgovský kaštieľ a ubytovať sa v blízkom hoteli Hrádok,“ uviedol Jaroslav Hric z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutočnilo 15. júna 2026 pri Hoteli Hrádok, kde si pozvaní hostia, partneri projektu, zástupcovia médií a verejnosť mohli novú trasu prezrieť a absolvovať organizovaný prechod.
Návštevníci, ktorí nevlastnia vlastné vybavenie na pohyb po zaistených cestách, si budú môcť ferratové sety zapožičať priamo v Hoteli Hrádok. Vďaka tomu bude nová atrakcia dostupná aj pre záujemcov, ktorí sa chcú s ferratovým lezením zoznámiť po prvýkrát. Trasa je navrhnutá v náročnosti B/C, čím ponúka atraktívny zážitok pre rekreačných turistov aj skúsenejších návštevníkov so základnými skúsenosťami s pohybom na ferratách.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR GEMER


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a