utorok, 16 jún 2026 10:10
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera Doporučený
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava – Hrádok 15. jún 2026 – Gemer rozširuje svoju ponuku aktívneho cestovného ruchu o nový atraktívny produkt. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, dobrodružným a zároveň bezpečným spôsobom. Ferrata vedie skalným masívom nad hotelom Hrádok a ponúka jedinečné výhľady na okolité pohoria. Projekt vznikol v spolupráci partnerov Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, Hotel Hrádok, Rozvojová agentúra BBSK, n. o. a Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER. Jeho cieľom bolo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý zatraktívni lokalitu Hrádku, rozšíri možnosti aktívneho trávenia voľného času a zároveň podporí návštevnosť regiónu.
Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta bola realizovaná na základe odbornej analýzy a návrhu jednotlivých úsekov v spolupráci s odborníkmi na horské zabezpečovacie systémy. Súčasťou projektu bolo osadenie bezpečnostných prvkov v skalnom teréne a vytvorenie trasy, ktorá umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov po skalnom masíve.
Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. Celkové náklady projektu dosiahli 18 600 eur, pričom finančná podpora zo Schémy pomoci Rozvojovej agentúry BBSK predstavovala 8 800 eur. Partner projektu, spoločnosť Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, zabezpečil spolufinancovanie vo výške 9 800 eur.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13276/via-ferrata-hradok-mikova-zelezna-cesta-prinasa-novy-zazitokv-srdci-gemera#sigProGalleria85072d8f92
„Gemer považujeme za svoj domov a jeho rozvoj je pre nás prirodzenou súčasťou spoločenskej zodpovednosti. Teší nás, že sa podarilo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý prinesie do regiónu ďalších návštevníkov a zároveň ukáže, že aj priemyselné podniky môžu aktívne prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Veríme, že ferrata sa stane obľúbeným miestom pre domácich aj turistov z celého Slovenska. Ferrata na Hrádku nie je len nosnou turistickou atrakciou. Je symbolom spolupráce samosprávy, podnikateľského sektora a organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne ukazujú, že aj na Gemeri dokážeme vytvárať moderné a atraktívne projekty s dlhodobým prínosom pre celý región,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.
Projekt nadväzuje na dlhodobú snahu o rozvoj cestovného ruchu v menej objavených častiach Banskobystrického kraja. Vznik novej ferraty vytvára ďalší dôvod na návštevu regiónu a zároveň prepája prírodné hodnoty Gemera s modernými formami zážitkového turizmu.
„Som veľmi rád, že sa v okolí Jelšavy a na Gemeri darí realizovať projekty, ktoré prinášajú nové dôvody na návštevu nášho regiónu. Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta je presne tým typom atrakcie, ktorá obohacuje ponuku aktívneho cestovného ruchu a motivuje návštevníkov zostať u nás dlhšie. Keď sme pred rokmi stáli pri vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, jednou z našich hlavných vízií bolo postupne vytvárať sieť zážitkov a atraktivít, ktoré predĺžia pobyt turistov v regióne. Teší ma, že práve vďaka spolupráci samosprávy, podnikateľského sektora a partnerov cestovného ruchu sa táto vízia krok za krokom napĺňa,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.
Nová ferrata zároveň rozširuje ponuku aktívneho cestovného ruchu v okolí Jelšavy a Hrádku. V kombinácii s ubytovacími službami, turistickými trasami a ďalšími atrakciami regiónu vytvára predpoklady pre dlhšie pobyty návštevníkov v území. „Via ferrata Hrádok rozšíri, už teraz bohatú, ponuku zážitkov na Gemeri, a podporí rast cestovného ruchu v okolí Jelšavy. Veríme, že pritiahne aktívnych návštevníkov a predovšetkým rodiny s deťmi, keďže je naozaj bezpečná a vhodná aj pre menších turistov, ktorí len začínajú objavovať hory. Skvelé je, že v blízkosti môžu spoznať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Coburgovský kaštieľ a ubytovať sa v blízkom hoteli Hrádok,“ uviedol Jaroslav Hric z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutočnilo 15. júna 2026 pri Hoteli Hrádok, kde si pozvaní hostia, partneri projektu, zástupcovia médií a verejnosť mohli novú trasu prezrieť a absolvovať organizovaný prechod.
Návštevníci, ktorí nevlastnia vlastné vybavenie na pohyb po zaistených cestách, si budú môcť ferratové sety zapožičať priamo v Hoteli Hrádok. Vďaka tomu bude nová atrakcia dostupná aj pre záujemcov, ktorí sa chcú s ferratovým lezením zoznámiť po prvýkrát. Trasa je navrhnutá v náročnosti B/C, čím ponúka atraktívny zážitok pre rekreačných turistov aj skúsenejších návštevníkov so základnými skúsenosťami s pohybom na ferratách.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR GEMER
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).