Tieto dávne udalosti dali podnet k tomu, že sa nadlacký evanjelický cirkevný zbor rozhodol pozvať na slávnosť aj delegáciu z Jelšavy, ktorá v zložení MVDr. Milan Kolesár, Ľubomír Miklo a Michal Kolodziejský,
navštívila v dňoch 18. – 20. mája Nadlak a zapojila sa do bohatého programu osláv, ktorý pozostával z kultúrnych podujatí, výstav, vedeckej konferencie pod názvom „Evanjelická cirkev v živote dolnozemských Slovákov“ a nedeľných slávnostných Služieb Božích.Na slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia Generálneho predsedníctva ECAV na Slovensku, evanjelickí biskupi a zástupcovia Ministerstva kultúry SR. Vyvrcholením osláv bolo slávnostné odhalenie pamätníka, ktorý bude ďalším generáciám pripomínať tieto udalosti.
V programe zaznela báseň, ktorú k tejto príležitosti zložil Radomír Karkuš, obyvateľ Nadlaku, ktorý vystupoval minulý rok v Jelšave so svojou hudobnou skupinou počas Dní mesta.
Text článku: MVDr. Milan Kolesár,
foto: Štefan Sýkora
Naši predkovia
|
Prišli sem na túto zem, Bol to národ dobrý, Neprišli sem s prázdnou rukou, Postavili kostol, Prešlo veľa rokov, |
|
Dnes sa môžme chváliť, Tradíciu nestrácame, Teraz máme spratný kostol, Materinskú reč si ctíme
|
Viac o oslavách si prečítate T U
{gallery}cirkev/ecav/nadlak{/gallery}
{jcomments on}

































Dve storočia uplynuli od chvíle, keď bol do nadlackej zeme vložený základný kameň, ktorým začala veľkolepá stavba evanjelického kostola. Tento kameň položili dolnozemskí Slováci, ktorí sa presídlili zo svojej domoviny, terajšieho Slovenska, s vyhliadkou na lepší život a v nádeji na pokojné vyznávanie svojej otcovskej evanjelickej viery. Proces osídlenia tzv. Dolnej zeme Slovákmi trval niekoľko desaťročí a dotkol sa území terajšieho Maďarska, Srbska, Chorvátska a Rumunska, kde dodnes práve v našom partnerskom meste Nadlak žije najpočetnejšia slovenská komunita, ktorá si ctí svoje historické korene, aktívne používa slovenčinu a hlási sa vo väčšine k 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a