Hojdačka
Vyrastala som na dedine. Tu má každý svoju záhradu. No a mali sme ju aj my. To bola záhrada – veľká, veličizná! Mohutným stromom kraľoval ten najväčší, orech kráľovský. Neviem, prečo mi hneď, ako som začala vnímať svet okolo seba, padol do oka. Veď u nás má orechy v záhrade každý!
Jedno ráno som utekala, ako inokedy, do záhrady a odrazu som dostala nápad... . Ten strom je ako stvorený pre hojdačku. Budem sa vznášať, možno aj lietať, pozerať sa na svet zhora... . Od myšlienky nebolo ďaleko k činu. Hojdačku som zvládla, ale zavesiť ju na mohutné konárisko, to už bol problém. Vtom prišiel môj záchranca – drahý starký. Hurá, už letím! To je krása Pohľad zhora ukáže len to pekné: našu dedinku, ale najmä náš domček, bafkajúci komín, starú Micku na podstení a nedočkavého Rexíka na dvore... a ešte spokojného starkého s obavou v očiach, aby sa mi nebodaj nič zlé nestalo... . Nebolo dňa, aby som si nedopriala túto úžasnú zábavu.
Potom prišli povinnosti, mala som menej času... . A odrazu sme sa sťahovali do mesta. Mne sa nechcelo, bolo mi tu dobre. Ale rodičia rozhodli! Ešte raz sa pozrieť na náš dom! Vtom som si spomenula na hojdačku. Utekala som do záhrady. Ako som len mohla zabudnúť? Odchádzala som so slzami v očiach.
Teraz bývame v meste. Je mi tu dobre, zvykla som si. Sú ale chvíľky, keď sa priženú myšlienky ako ťažké mračná a ja si spomeniem na okamihy, ktoré ma vždy hrejú pri srdci – na náš domček, našu rodinu, môj strom a moju hojdačku.

































Do súťaže s názvom Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sa už po osemnásty raz zapojili žiaci základných a stredných škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, aby vyjadrili svoj vzťah slovenčine, k Slovensku, k jeho ľuďom, svojim blízkym, k prírode a tradíciám. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a