Zboru dobrovoľných hasičov v Uničove. Stalo sa tak len 12 rokov po vzniku vôbec prvého hasičského spolku v rakúskej monarchii. V ranných hodinách sa uničovské Masarykovo námestie zaplnilo hasičskou technikou. O 10-tej hodine generálny vikár Arcibiskupstva olomouckého Mons. Jozef Nuzik celebroval bohoslužbu vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie. Počas nej posvätil novú zástavu, ktorú venovalo Mesto Uničov dobrovoľným hasičom z Uničova. Po skončení omše prešiel sprievod za znenia hudby v podaní dychového orchestra Haná z kostola na Masarykovo námestie, kde pán vikár posvätil vystavenú historickú i modernú hasičskú techniku.
Oficiálna časť predpoludnia skončila odovzdávaním plakiet. V rámci nej veliteľ MsHZ v Jelšave Ing. Pavol Zapletal odovzdal uničovským dobrovoľným hasičom hodiny s reliéfom sv. Floriána. V popoludňajších hodinách si Jelšavčania prehliadli múzeá a vo večerných hodinách sa zúčastnili na spoločnej večeri s domácimi zamestnancami mesta. Naši hasiči sa zatiaľ presunuli k budove stanice Hasičského záchranného zboru olomouckého kraja na slávnosť „DEŇ S HASIČMI“. Tu sme si spoločne pozreli vystavenú techniku, ale i vnútorné priestory hasičskej stanice. Uničovskí hasiči pripravili pre deti, ale i pre dospelých, rôzne súťaže. Do jednej z nich sme sa zapojili aj my, jelšavskí hasiči. V súťaži s historickou striekačkou sme sa umiestnili na 3. mieste. Večer skončil slávnostným ohňostrojom, ktorý odpálili dobrovoľní hasiči z Uničova.Nedeľné ráno patrilo rozlúčke a odchodu domov s množstvom pekných zážitkov z príjemne prežitého víkendu s českými priateľmi.
Gabriela Jakubecová
{jcomments on}

































Partnerské české Mesto Uničov pozvalo zamestnancov, funkcionárov a hasičov Mesta Jelšava na svätenie hasičskej zástavy v dňoch 3. – 5. mája 2013. Prvý večer sme absolvovali prehliadku historického mesta a návštevu Domu detí a mládeže Vila Tereza, kde sa nám v retro - štýle predviedli deti z tamojších krúžkov. Večer pokračoval retro - zábavou.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a