podpísanej v družobnom meste pozval primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár poľské deti na výmenný rekreačný pobyt. Deti boli ubytované v rekreačnej oblasti na Hrádku. Počas pobytu absolvovali množstvo zaujímavých výletov do najbližšieho okolia. Prehliadli si Ochtinskú aragonitovú jaskyňu na Hrádku, kultúrne pamiatky v našom meste a zúčastnili sa Svätej omše v rímskokatolíckom kostole. Navštívili kaštieľ Andrássyovcov v Betliari, kde si prezreli zaujímavé expozície a historickú knižnicu. Zaujal ich rozsiahly park v okolí poľovníckeho sídla Andrássyovcov, jeden z najkrajších na Slovensku, fontány, vysoký kamenný vodopád i jazierko. Ďalšie dobrodružstvá zažili vo Vydrove pri Čiernom Balogu. Jazdu Čiernohronskou lesnou železničkou v lone nádhernej prírody si vychutnávali plnými dúškami. Očakávania detí splnila i prehliadka Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. So záujmom študovali informačné tabule o príslušnej faune a flóre nachádzajúcej sa v tejto lokalite. Najmenšie deti zaujal náučný chodník, no najväčším zážitkom pre ne bolo vidieť v ohrade diviaky a ich mláďatá. Pôvodná horáreň, historická lokomotíva i nástroje a ručné píly používané v minulosti boli dominantnou témou starších chlapcov.
Nasledujúci deň strávili deti na Prednej Hore, kde navštívili múzeum Ferdinanda Coburga a rekreačné zariadenie.
Turistika a naša príroda deti očarila. Nezdráhali sa absolvovať ani pešiu túru z Hrádku do Jelšavy v sprievode lesníkov a poľovníkov. Zaujali ich i súťaže v streľbe pod dohľadom skúsených strelcov z Poľovníckeho združenia Jelšavan. Na rybníkoch u „Baťáša“ sa posilnili grilovanými špecialitami a vyskúšali si lov rýb udicou, ako i kŕmenie rýb. Povozili sa i na osedlanom koníkovi.
Tak ako v predošlom, tak aj v tomto roku sme pre deti využili možnosť ubytovania a služieb, vrátane bazéna, v rekreačnom zariadení na Hrádku. Ďakujeme preto SMZ – Služby a.s., Jelšava a OZ PBGN pri SMZ a.s., Jelšava za túto možnosť. Úprimná vďaka patrí aj Poľovníckemu združeniu Jelšavan, Jánovi Kováčovi st. a všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu pobytu poľských detí.
V letných horúčavách dobre padne kúpanie a slnenie. Referát kultúry zorganizoval približne pre 80 záujemcov oddychové zájazdy na známe kúpaliská v Číži.
Tradične posledný augustový týždeň končíme letnú prázdninovú činnosť zájazdom do Vysokých Tatier. V tomto roku prejavilo záujem oveľa viac obyvateľov, ako bola kapacita voľných miest v autobuse. Príjemný relax v krásnej tatranskej prírode dobre padol hlavne deťom a mládeži pred nástupom do školských lavíc. V Starom Smokovci sme sa rozdelili do skupín. Menej zdatní obdivovali tatranské končiare a užívali si krásne slnečné počasie v Starom Smokovci. Mládež s rodičmi si poctivo vyšliapali až na Hrebienok. Ostatní účastníci si cestu na Hrebienok uľahčili a vyviezli sa lanovkou. Odtiaľ naše kroky smerovali k Bilíkovej chate a vodopádom Studeného potoka až k Rainerovej chate. Tu sme sa rozlúčili s našimi zdatnými účastníkmi zájazdu, ktorí sa pobrali na spiatočnú cestu. Menšia skupina pokračovala v túre až k Zamkovského chate (1475 m). Žiaľ, časová tieseň nám neumožnila zdržať sa na mieste dlhšiu dobu. Po krátkej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cieľ našej cesty však v Smokovci nekončil. Autobusom sme sa prepravili na Štrbské Pleso. Vymenili sme skalnaté chodníky za príjemnú prechádzku okolo jazera.
Teplé slnečné lúče nás sprevádzali po celý deň a výhľad na tatranské štíty bol nádherný.
Text a foto V.S.
OBRÁZKY Z VÝLETOV POĽSKÝCH DETÍ
{gallery}kultura/jelsava/polske{/gallery}
{jcomments on}
streda, 15 september 2010 10:17
Poľské deti z družobného mesta Szczekociny spoznávali cez prázdniny krásy Gemera i Slovenska Doporučený
Napísal(a) V.S.
I počas tohoročných letných prázdnin pripravil referát kultúry pri MsÚ v Jelšave množstvo zaujímavých podnetov na trávenie voľného času nielen pre deti a mládež, ale aj rodičov, starých rodičov a príbuzných. Ponúkli sme výlety, zorganizovali poznávacie i oddychové zájazdy s cieľom spoznávať krásy najbližšieho okolia, regiónu Gemer i Slovenska.
V predchádzajúcich dňoch sme sa dozvedeli o zážitkoch jelšavských detí v skautskom tábore pri Baltickom mori v mestečku Medzywodzie, kde strávili 10 dní. Pobyt pre ne hradilo družobné mesto Szczekociny za podpory burgmistra Mgr. Ing. Stanislava Wójczika. Na základe zmluvy
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.