podpísanej v družobnom meste pozval primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár poľské deti na výmenný rekreačný pobyt. Deti boli ubytované v rekreačnej oblasti na Hrádku. Počas pobytu absolvovali množstvo zaujímavých výletov do najbližšieho okolia. Prehliadli si Ochtinskú aragonitovú jaskyňu na Hrádku, kultúrne pamiatky v našom meste a zúčastnili sa Svätej omše v rímskokatolíckom kostole. Navštívili kaštieľ Andrássyovcov v Betliari, kde si prezreli zaujímavé expozície a historickú knižnicu. Zaujal ich rozsiahly park v okolí poľovníckeho sídla Andrássyovcov, jeden z najkrajších na Slovensku, fontány, vysoký kamenný vodopád i jazierko. Ďalšie dobrodružstvá zažili vo Vydrove pri Čiernom Balogu. Jazdu Čiernohronskou lesnou železničkou v lone nádhernej prírody si vychutnávali plnými dúškami. Očakávania detí splnila i prehliadka Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. So záujmom študovali informačné tabule o príslušnej faune a flóre nachádzajúcej sa v tejto lokalite. Najmenšie deti zaujal náučný chodník, no najväčším zážitkom pre ne bolo vidieť v ohrade diviaky a ich mláďatá. Pôvodná horáreň, historická lokomotíva i nástroje a ručné píly používané v minulosti boli dominantnou témou starších chlapcov.
Nasledujúci deň strávili deti na Prednej Hore, kde navštívili múzeum Ferdinanda Coburga a rekreačné zariadenie.
Turistika a naša príroda deti očarila. Nezdráhali sa absolvovať ani pešiu túru z Hrádku do Jelšavy v sprievode lesníkov a poľovníkov. Zaujali ich i súťaže v streľbe pod dohľadom skúsených strelcov z Poľovníckeho združenia Jelšavan. Na rybníkoch u „Baťáša“ sa posilnili grilovanými špecialitami a vyskúšali si lov rýb udicou, ako i kŕmenie rýb. Povozili sa i na osedlanom koníkovi.
Tak ako v predošlom, tak aj v tomto roku sme pre deti využili možnosť ubytovania a služieb, vrátane bazéna, v rekreačnom zariadení na Hrádku. Ďakujeme preto SMZ – Služby a.s., Jelšava a OZ PBGN pri SMZ a.s., Jelšava za túto možnosť. Úprimná vďaka patrí aj Poľovníckemu združeniu Jelšavan, Jánovi Kováčovi st. a všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu pobytu poľských detí.
V letných horúčavách dobre padne kúpanie a slnenie. Referát kultúry zorganizoval približne pre 80 záujemcov oddychové zájazdy na známe kúpaliská v Číži.
Tradične posledný augustový týždeň končíme letnú prázdninovú činnosť zájazdom do Vysokých Tatier. V tomto roku prejavilo záujem oveľa viac obyvateľov, ako bola kapacita voľných miest v autobuse. Príjemný relax v krásnej tatranskej prírode dobre padol hlavne deťom a mládeži pred nástupom do školských lavíc. V Starom Smokovci sme sa rozdelili do skupín. Menej zdatní obdivovali tatranské končiare a užívali si krásne slnečné počasie v Starom Smokovci. Mládež s rodičmi si poctivo vyšliapali až na Hrebienok. Ostatní účastníci si cestu na Hrebienok uľahčili a vyviezli sa lanovkou. Odtiaľ naše kroky smerovali k Bilíkovej chate a vodopádom Studeného potoka až k Rainerovej chate. Tu sme sa rozlúčili s našimi zdatnými účastníkmi zájazdu, ktorí sa pobrali na spiatočnú cestu. Menšia skupina pokračovala v túre až k Zamkovského chate (1475 m). Žiaľ, časová tieseň nám neumožnila zdržať sa na mieste dlhšiu dobu. Po krátkej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cieľ našej cesty však v Smokovci nekončil. Autobusom sme sa prepravili na Štrbské Pleso. Vymenili sme skalnaté chodníky za príjemnú prechádzku okolo jazera.
Teplé slnečné lúče nás sprevádzali po celý deň a výhľad na tatranské štíty bol nádherný.
Text a foto V.S.
OBRÁZKY Z VÝLETOV POĽSKÝCH DETÍ
{gallery}kultura/jelsava/polske{/gallery}
{jcomments on}
streda, 15 september 2010 10:17
Poľské deti z družobného mesta Szczekociny spoznávali cez prázdniny krásy Gemera i Slovenska Doporučený
Napísal(a) V.S.
I počas tohoročných letných prázdnin pripravil referát kultúry pri MsÚ v Jelšave množstvo zaujímavých podnetov na trávenie voľného času nielen pre deti a mládež, ale aj rodičov, starých rodičov a príbuzných. Ponúkli sme výlety, zorganizovali poznávacie i oddychové zájazdy s cieľom spoznávať krásy najbližšieho okolia, regiónu Gemer i Slovenska.
V predchádzajúcich dňoch sme sa dozvedeli o zážitkoch jelšavských detí v skautskom tábore pri Baltickom mori v mestečku Medzywodzie, kde strávili 10 dní. Pobyt pre ne hradilo družobné mesto Szczekociny za podpory burgmistra Mgr. Ing. Stanislava Wójczika. Na základe zmluvy
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a