podpísanej v družobnom meste pozval primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár poľské deti na výmenný rekreačný pobyt. Deti boli ubytované v rekreačnej oblasti na Hrádku. Počas pobytu absolvovali množstvo zaujímavých výletov do najbližšieho okolia. Prehliadli si Ochtinskú aragonitovú jaskyňu na Hrádku, kultúrne pamiatky v našom meste a zúčastnili sa Svätej omše v rímskokatolíckom kostole. Navštívili kaštieľ Andrássyovcov v Betliari, kde si prezreli zaujímavé expozície a historickú knižnicu. Zaujal ich rozsiahly park v okolí poľovníckeho sídla Andrássyovcov, jeden z najkrajších na Slovensku, fontány, vysoký kamenný vodopád i jazierko. Ďalšie dobrodružstvá zažili vo Vydrove pri Čiernom Balogu. Jazdu Čiernohronskou lesnou železničkou v lone nádhernej prírody si vychutnávali plnými dúškami. Očakávania detí splnila i prehliadka Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. So záujmom študovali informačné tabule o príslušnej faune a flóre nachádzajúcej sa v tejto lokalite. Najmenšie deti zaujal náučný chodník, no najväčším zážitkom pre ne bolo vidieť v ohrade diviaky a ich mláďatá. Pôvodná horáreň, historická lokomotíva i nástroje a ručné píly používané v minulosti boli dominantnou témou starších chlapcov.
Nasledujúci deň strávili deti na Prednej Hore, kde navštívili múzeum Ferdinanda Coburga a rekreačné zariadenie.
Turistika a naša príroda deti očarila. Nezdráhali sa absolvovať ani pešiu túru z Hrádku do Jelšavy v sprievode lesníkov a poľovníkov. Zaujali ich i súťaže v streľbe pod dohľadom skúsených strelcov z Poľovníckeho združenia Jelšavan. Na rybníkoch u „Baťáša“ sa posilnili grilovanými špecialitami a vyskúšali si lov rýb udicou, ako i kŕmenie rýb. Povozili sa i na osedlanom koníkovi.
Tak ako v predošlom, tak aj v tomto roku sme pre deti využili možnosť ubytovania a služieb, vrátane bazéna, v rekreačnom zariadení na Hrádku. Ďakujeme preto SMZ – Služby a.s., Jelšava a OZ PBGN pri SMZ a.s., Jelšava za túto možnosť. Úprimná vďaka patrí aj Poľovníckemu združeniu Jelšavan, Jánovi Kováčovi st. a všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu pobytu poľských detí.
V letných horúčavách dobre padne kúpanie a slnenie. Referát kultúry zorganizoval približne pre 80 záujemcov oddychové zájazdy na známe kúpaliská v Číži.
Tradične posledný augustový týždeň končíme letnú prázdninovú činnosť zájazdom do Vysokých Tatier. V tomto roku prejavilo záujem oveľa viac obyvateľov, ako bola kapacita voľných miest v autobuse. Príjemný relax v krásnej tatranskej prírode dobre padol hlavne deťom a mládeži pred nástupom do školských lavíc. V Starom Smokovci sme sa rozdelili do skupín. Menej zdatní obdivovali tatranské končiare a užívali si krásne slnečné počasie v Starom Smokovci. Mládež s rodičmi si poctivo vyšliapali až na Hrebienok. Ostatní účastníci si cestu na Hrebienok uľahčili a vyviezli sa lanovkou. Odtiaľ naše kroky smerovali k Bilíkovej chate a vodopádom Studeného potoka až k Rainerovej chate. Tu sme sa rozlúčili s našimi zdatnými účastníkmi zájazdu, ktorí sa pobrali na spiatočnú cestu. Menšia skupina pokračovala v túre až k Zamkovského chate (1475 m). Žiaľ, časová tieseň nám neumožnila zdržať sa na mieste dlhšiu dobu. Po krátkej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cieľ našej cesty však v Smokovci nekončil. Autobusom sme sa prepravili na Štrbské Pleso. Vymenili sme skalnaté chodníky za príjemnú prechádzku okolo jazera.
Teplé slnečné lúče nás sprevádzali po celý deň a výhľad na tatranské štíty bol nádherný.
Text a foto V.S.
OBRÁZKY Z VÝLETOV POĽSKÝCH DETÍ
{gallery}kultura/jelsava/polske{/gallery}
{jcomments on}
streda, 15 september 2010 10:17
Poľské deti z družobného mesta Szczekociny spoznávali cez prázdniny krásy Gemera i Slovenska Doporučený
Napísal(a) V.S.
I počas tohoročných letných prázdnin pripravil referát kultúry pri MsÚ v Jelšave množstvo zaujímavých podnetov na trávenie voľného času nielen pre deti a mládež, ale aj rodičov, starých rodičov a príbuzných. Ponúkli sme výlety, zorganizovali poznávacie i oddychové zájazdy s cieľom spoznávať krásy najbližšieho okolia, regiónu Gemer i Slovenska.
V predchádzajúcich dňoch sme sa dozvedeli o zážitkoch jelšavských detí v skautskom tábore pri Baltickom mori v mestečku Medzywodzie, kde strávili 10 dní. Pobyt pre ne hradilo družobné mesto Szczekociny za podpory burgmistra Mgr. Ing. Stanislava Wójczika. Na základe zmluvy
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).