podpísanej v družobnom meste pozval primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár poľské deti na výmenný rekreačný pobyt. Deti boli ubytované v rekreačnej oblasti na Hrádku. Počas pobytu absolvovali množstvo zaujímavých výletov do najbližšieho okolia. Prehliadli si Ochtinskú aragonitovú jaskyňu na Hrádku, kultúrne pamiatky v našom meste a zúčastnili sa Svätej omše v rímskokatolíckom kostole. Navštívili kaštieľ Andrássyovcov v Betliari, kde si prezreli zaujímavé expozície a historickú knižnicu. Zaujal ich rozsiahly park v okolí poľovníckeho sídla Andrássyovcov, jeden z najkrajších na Slovensku, fontány, vysoký kamenný vodopád i jazierko. Ďalšie dobrodružstvá zažili vo Vydrove pri Čiernom Balogu. Jazdu Čiernohronskou lesnou železničkou v lone nádhernej prírody si vychutnávali plnými dúškami. Očakávania detí splnila i prehliadka Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. So záujmom študovali informačné tabule o príslušnej faune a flóre nachádzajúcej sa v tejto lokalite. Najmenšie deti zaujal náučný chodník, no najväčším zážitkom pre ne bolo vidieť v ohrade diviaky a ich mláďatá. Pôvodná horáreň, historická lokomotíva i nástroje a ručné píly používané v minulosti boli dominantnou témou starších chlapcov.
Nasledujúci deň strávili deti na Prednej Hore, kde navštívili múzeum Ferdinanda Coburga a rekreačné zariadenie.
Turistika a naša príroda deti očarila. Nezdráhali sa absolvovať ani pešiu túru z Hrádku do Jelšavy v sprievode lesníkov a poľovníkov. Zaujali ich i súťaže v streľbe pod dohľadom skúsených strelcov z Poľovníckeho združenia Jelšavan. Na rybníkoch u „Baťáša“ sa posilnili grilovanými špecialitami a vyskúšali si lov rýb udicou, ako i kŕmenie rýb. Povozili sa i na osedlanom koníkovi.
Tak ako v predošlom, tak aj v tomto roku sme pre deti využili možnosť ubytovania a služieb, vrátane bazéna, v rekreačnom zariadení na Hrádku. Ďakujeme preto SMZ – Služby a.s., Jelšava a OZ PBGN pri SMZ a.s., Jelšava za túto možnosť. Úprimná vďaka patrí aj Poľovníckemu združeniu Jelšavan, Jánovi Kováčovi st. a všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu pobytu poľských detí.
V letných horúčavách dobre padne kúpanie a slnenie. Referát kultúry zorganizoval približne pre 80 záujemcov oddychové zájazdy na známe kúpaliská v Číži.
Tradične posledný augustový týždeň končíme letnú prázdninovú činnosť zájazdom do Vysokých Tatier. V tomto roku prejavilo záujem oveľa viac obyvateľov, ako bola kapacita voľných miest v autobuse. Príjemný relax v krásnej tatranskej prírode dobre padol hlavne deťom a mládeži pred nástupom do školských lavíc. V Starom Smokovci sme sa rozdelili do skupín. Menej zdatní obdivovali tatranské končiare a užívali si krásne slnečné počasie v Starom Smokovci. Mládež s rodičmi si poctivo vyšliapali až na Hrebienok. Ostatní účastníci si cestu na Hrebienok uľahčili a vyviezli sa lanovkou. Odtiaľ naše kroky smerovali k Bilíkovej chate a vodopádom Studeného potoka až k Rainerovej chate. Tu sme sa rozlúčili s našimi zdatnými účastníkmi zájazdu, ktorí sa pobrali na spiatočnú cestu. Menšia skupina pokračovala v túre až k Zamkovského chate (1475 m). Žiaľ, časová tieseň nám neumožnila zdržať sa na mieste dlhšiu dobu. Po krátkej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cieľ našej cesty však v Smokovci nekončil. Autobusom sme sa prepravili na Štrbské Pleso. Vymenili sme skalnaté chodníky za príjemnú prechádzku okolo jazera.
Teplé slnečné lúče nás sprevádzali po celý deň a výhľad na tatranské štíty bol nádherný.
Text a foto V.S.
OBRÁZKY Z VÝLETOV POĽSKÝCH DETÍ
{gallery}kultura/jelsava/polske{/gallery}
{jcomments on}
Poľské deti z družobného mesta Szczekociny spoznávali cez prázdniny krásy Gemera i Slovenska Doporučený
Napísal(a) V.S.
I počas tohoročných letných prázdnin pripravil referát kultúry pri MsÚ v Jelšave množstvo zaujímavých podnetov na trávenie voľného času nielen pre deti a mládež, ale aj rodičov, starých rodičov a príbuzných. Ponúkli sme výlety, zorganizovali poznávacie i oddychové zájazdy s cieľom spoznávať krásy najbližšieho okolia, regiónu Gemer i Slovenska.
V predchádzajúcich dňoch sme sa dozvedeli o zážitkoch jelšavských detí v skautskom tábore pri Baltickom mori v mestečku Medzywodzie, kde strávili 10 dní. Pobyt pre ne hradilo družobné mesto Szczekociny za podpory burgmistra Mgr. Ing. Stanislava Wójczika. Na základe zmluvy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-