mimoriadnej situácie podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, boli na základe Zmluvy o dielo so Slovenským vodohospodárskym podnikom (Odštepný závod Banská Bystrica – Správa povodia Slanej Rimavská Sobota) na obdobie od 01. 04. 2011 do 30. 09. 2011 prijatí štyria uchádzači o zamestnanie na manuálne práce. V súvislosti s opatrením na ochranu pred povodňami pracujú od apríla spomínaní zamestnanci na spevnení svahov zosunutých po vodnej erózii, čistení brehov vodných tokov, odstraňovaní naplavenín, oprave opevnení a brehov potoka Jordán a Žobráckeho potoka. Súčasťou ich náplne je aj kosenie trávnatých porastov a výrub drevín zasahujúcich do korýt potokov.
Po úspešnom vyčistení jednotlivých úsekov je potok Jordán a Žobrácky potok opäť znečistený odpadom aj napriek tomu, že v meste Jelšava sú na stálych stanovištiach rozmiestnené veľkoobjemové kontajnery na komunálny a separovaný odpad Aj touto cestou vyzývame obyvateľov, aby odpad neodhadzovali do potoka, ten môže v období dlhodobých dažďov zabrániť prietoku vody v korytách a opäť spôsobiť zaplavenie priľahlých záhrad a dvorov, a tým poškodiť majetok obyvateľov.
Z. CH.
štvrtok, 15 september 2011 18:40
Prečo po úspešnom vyčistení jednotlivých úsekov je potok Jordán a Žobrácky potok opäť znečistený odpadom? Doporučený
Napísal(a) Z. Ch.
Po nedávnych povodniach sa v Jelšave, tak ako v mnohých slovenských obciach a mestách, začala riešiť zlá situácia na riekach a potokoch protipovodňovými opatreniami. Najvýraznejším problémom u nás sa javilo znečistenie naplaveninami rôzneho druhu na našich vodných tokoch, v dôsledku čoho dochádzalo k spomaleniu prietoku vody, čo v kritických daždivých obdobiach predstavovalo jednu z hrozieb vzniku povodní. Situácia sa riešila vytvorením pracovných príležitostí pre uchádzačov o zamestnanie na predchádzanie týchto stavov.
Na základe Dohody o poskytnutí príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a riešenie následkov
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a