v Jelšave Mgr. Ivana Bojnu, jelšavského katolíckeho farára Mgr. Petra Krajča a zberateľa čriepkov z dejín Jelšavy Dušana Zádroša.
Pripomenuli sme si 150. výročie založenia Jelšavského ženského spolku
Napísal(a) Alena Sabonová
Keď sa stretne spolu päť žien, vzbudí to pozornosť okolia, no keď ich je pokope niekoľko desiatok, určite sa deje niečo „žensky“ dôležité. Tak tomu bolo aj v sobotu 13. septembra 2014, keď do slávnostne pripravenej a vyzdobenej sály Mestského domu kultúry v Jelšave prišli ženy mesta, ktoré pôsobili alebo v súčasnosti pôsobia v rôznych záujmových združeniach, aby si spoločne pripomenuli a patrične oslávili 150. výročie založenia najstaršieho ženského spolku na Slovensku a súčasne predstavili vznik nového s názvom Miestny odbor Živeny – Jelšavanka.
Účastníčky podujatia so zvedavosťou očakávali hlavnú „hostku“ podujatia - predsedníčku Ústredia Živeny v Bratislave Mgr. Magdu Vášáryovú, ktorej príchod avízoval 10 minút pred začatím slávnosti primátor mesta MVDr. Milan Kolesár, a tak jej vkročenie do sály sprevádzal príjemný aplauz. Po úvodnej básni prednesenej p. Karolom Szabom, poslancom mestského zastupiteľstva, predstavil primátor aj ďalších hostí – tajomníčku Ústredia Živeny PhDr. Alenu Bučekovú, poslanca BBSK MVDr. Jána Šeševičku, evanjelického farára
Vo svojom príhovore primátor poukázal na prirodzenú schopnosť žien pomáhať slabším, ochraňovať a na týchto humánnych základoch vznikol r. 1864 prvý Humanitný ženský spolok, ktorý mal opatrovateľskú funkciu. Ďalej spomenul, že spolok ako opatrovateľský sa venoval cirkevnej obci, ale aj chorým deťom, postihnutým osobám bez rozdielu náboženského vyznania. Jeho hlavným cieľom bola starostlivosť o starých, chorých, siroty a nezamestnaných. Bol to prvý ženský spolok na území terajšieho Slovenska a bývalej rakúsko-uhorskej monarchie a jeho činnosť vzbudzovala „rešpekt nielen medzi chudobnými prijímateľmi pomoci, ale aj medzi cirkevnou a svetskou vrchnosťou v meste“. Príhovor ukončil poďakovaním sa členom súčasných jelšavských združení a spolkov za zachovávanie tradícií a za pomoc pri organizovaní kultúry a voľného času pre našich obyvateľov.
S krátkym príhovorom vystúpil poslanec BBSK p. Šeševička, ktorý stručne spomenul začiatky spolkovej činnosti v Jelšave, medzi nimi aj činnosť jubilujúceho ženského spolku a zo svojej strany prisľúbil podporu a pomoc pri pokračovaní a rozvíjaní tejto činnosti.
Keďže myšlienka založenia 1. ženského spolku v Jelšave vznikla z iniciatívy hodnostárov jelšavskej evanjelickej cirkvi, ďalší príhovor predniesol evanjelický farár p. Ivan Bojna. Uviedol, že udalosti okolo založenia spolku tvoria súčasť histórie evanjelickej cirkvi v Jelšave, ktorá mala jedno z prvých biskupstiev na území terajšieho Slovenska. Vyzdvihol prácu žien v histórii evanjelického zboru – p. Glószovej a p. Tavassyovej, ale aj ostatných žien, združených v ženskom spolku a poprial terajším členkám veľa zdaru pri spoločnej práci.
Obsiahlu prednášku pozostávajúcu z niekoľkých súvisiacich častí v kontexte ženského spolku predniesla poslankyňa NR SR a predsedníčka Ústredia Živeny p. Magda Vášáryová. Vo svojej prednáške hovorila o význame jelšavského Humanitného ženského spolku, ktorý rokom vzniku 1864 je vôbec prvým ženským spolkom v bývalom Rakúsko - Uhorsku. Cez útržky vývoja podmienok vzdelanosti na našom území prešla vo svojej prednáške až k založeniu l. ženského spolku - Živena.
Hovorila o ťažkých podmienkach, právach a postavení žien v dávnejšej minulosti, keď ženám bola súdená výhradne starostlivosť o domácnosť, výchova detí a bolo im odopierané vzdelávanie. Tu rozvinula tému o príbehy autentických ženských postáv z tých čias v osobe prvej jelšavskej učiteľky, slečny Tomazzyovej, ktorej by vďačne, ako p. Vášáryová povedala, za jej múdrosť a odvahu presadiť sa vo vtedajšej spoločnosti vzdala úctu pri jej hrobe na tunajšom cintoríne.
Vyzdvihla osobnosť Eleny Maróthy Šoltésovej, ktorá si vďaka svojej redakčnej činnosti v „živeniarskom“ časopise získala uznanie a úctu výboru Živeny, ktorého bola tiež členkou, neskôr podpredsedníčku, až sa nakoniec stala predsedníčkou spolku. Napriek ťažkému životnému osudu sa naďalej venovala edičnej činnosti pre ženy. Svojimi slovami ocenila aj prácu ďalších žien, ktoré oddane pracovali v spolku – Teréziu Vansovú, Mašu Haľamovú a Hanu Zelinovú. S uznaním hovorila o mužoch - Ambrovi Pietrovi, Viliamovi Paulínyi – Tóthovi, Martinovi Čulenovi a Mikulášovi Ferienčíkovi, vďaka ktorým 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine bola Živena založená. Týmto chcela zdôrazniť a povedala, že „ženský spolok nie je feministická organizácia, v ktorej muži nemajú čo robiť“. Veď boli to predovšetkým muži, ktorí prišli s myšlienkou spolkovej činnosti žien, čím rozšírili ich povedomie, rozhľad a pôsobenie na úžitok celej spoločnosti. Tu sa vrátila k jelšavskému ženskému spolku, ktorého podporovateľmi a iniciátormi založenia boli tiež muži. Tejto úlohy sa nakoniec ujala vdova po predchádzajúcom evanjelickom farárovi Samuelovi Ferienčíkovi - Lujza, ktorá sa stala prvou predsedníčkou. P. Vášáryová aj dnes víta každú pomoc, každý zaujímavý podnet aj zo strany mužov a nevylučuje ani ich členstvo v Živene. Záverom pozvala jelšavské členky na spoločné stretnutie pri príležitosti 145. výročia založenia Živeny, ktoré bude v novembri v Bratislave.
Podrobnejšie o Jelšavskom ženskom spolku, o jeho vzniku a nasledovníčkach informovala vo svojej prednáške spojenej s prezentáciou Mgr. Mariana Gömöry.

S vecnou prezentáciou činnosti Občianskeho združenia Jelšavanka počnúc od jeho vzniku vo februári 2005 až podnes sa predstavila jeho predsedníčka Bc. Jaroslava Sklenáriková. Združenie so 16 členkami za 9 rokov svojej činnosti prispievalo k podujatiam, organizovaným v meste. Pravidelne sa členky zúčastňovali počas osláv dní mesta súťaže vo varení gemerských guliek, predstavovali svoje ručne vyrábané výrobky a tradičné medovníky na prezentačných akciách, organizovali burzu šatstva, zúčastnili sa so svojimi pekárskymi dobrotami Čerešňových dní v mestskom múzeu, organizovali zájazdy, venovali sa deťom a starým ľuďom. Tohto roku, pri príležitosti 150. výročia vzniku Humanitného ženského spolu založili členky miestny odbor Živeny – Jelšavanka, ktorý má v súčasnosti 26 členiek.
Hostia si na záver z rúk primátora prevzali darčeky – košíčky s tradičnými dobrotami a výrobkami s láskou pripravenými našimi činorodými seniorkami z mestského klubu dôchodcov, do ktorého krásne zdobenými medovníkmi prispeli aj členky Jelšavanky. Všetkým patrí uznanie a úprimná vďaka od vedenia mesta. A vďaka patrí aj účinkujúcim žiakom, ktorí v prestávkach pobavili prítomných svojimi milými vystúpeniami.
Deti z MŠ v Jelšave pod vedením zástupkyne riaditeľa ZŠsMŠ Mgr. Gabriely Šestinovej, za hudobného sprevádzania učiteľkou MŠ Jankou Galovou predniesli hovorené slovo v gemerskom nárečí, spievali i tancovali.
Zástupkyňa riaditeľa ZŠsMŠ RNDr. Adela Horváthová pripravila pochod s prvkami tanca, s ktorým sa predviedli mladšie mažoretky. Pásmo tancov, piesní a scénku „Ženích pre slečnu myšku“ pripravila so žiakmi školského klubu detí pri základnej škole vychovávateľka Mgr. Emília Simanová.
Poďakovanie patrí aj p. Berovej za prípravu občerstvenia. Svoj podiel na akcii mali aj zamestnanci mesta, členovia ZPOZ-u a aktivační pracovníci – všetkým patrí vďaka.
Krásny dojem z celej akcie umocnilo vystúpenie členov súboru prešovského divadla DRaK, ktorí pobavili publikum pesničkami z muzikálu „Na skle maľované“. Úplný záver bude pamiatkou na výnimočný deň – fotenie s p. predsedníčkou Ústredia Živeny. Ďakujeme jej za účasť a príhovor.
Text a foto: Alena Sabonová
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-