istý čas učil na ZŠ J.A. Komenského. Zomrel 28.1.1983 a je pochovaný na cintoríne v Revúcej. Manželka Júlia, rod. Krokavcová (90), rodáčka z Ratkovej, bola dlhoročnou učiteľkou na škole v Jelšave. Žije v Revúcej. Mali spolu dvoch synov. Starší, stavebný inžinier a stredoškolský učiteľ, žiaľ, už nie je medzi nami. Mladší, lekár – internista, kardiológ, má v Revúcej súkromnú ambulanciu.
Pán Karol Urbanec bol vynikajúcim pedagógom, metodikom, riadiacim pracovníkom, ktorý vychoval veľa kvalitných učiteľov, svojich nástupcov. Mal vynikajúce organizačné schopnosti, ktoré využil okrem okruhu školy aj na pôde mesta. Dlhé roky pracoval aktívne ako poslanec MsNV, podpredseda MsNV, člen jeho rady a predseda Zboru pre občianske záležitosti, ktorého bol v roku 1953 spoluzakladateľom. Počas dlhoročného pôsobenia v týchto funkciách uvítal mnohých nových obyvateľov mesta, zosobášil veľa snúbeneckých párov a ako smútočný rečník sa v mene pozostalých rozlúčil s mnohými obyvateľmi nielen Jelšavy, ale aj širokého okolia. Bol externým poradcom pre matematiku na Odbore školstva Krajského národného výboru v Košiciach. Dlhodobo bol hlásateľom na futbalovom štadióne Magnezit Jelšava na všetkých jeho stretnutiach.
V čase 2. svetovej vojny bol zajatý a väznený ako dôstojník Slovenskej armády v nemeckých mestách Jena, Gera, Zwickau a Altenberg, odkiaľ bol oslobodený americkou armádou.
Počas svojho života bol ocenený mnohými ministerskými, krajskými i okresnými vyznamenaniami. Získal titul Zaslúžilý učiteľ a v roku 2003 mu bola udelená Cena primátora mesta MVDr. Milana Kolesára in memoriam.
Tí, ktorí ste ho poznali ako učiteľa alebo funkcionára mesta, alebo spolupracovníka, venujte mu tichú spomienku.
Mgr. Ondrej Mladší

































Karol Urbanec sa narodil 16. novembra 1913 v neďalekom Nandraži na strednom Gemeri. Pochádzal z murárskej rodiny. Po štúdiu na základnej škole v rodnej obci a maturite na Gymnáziu v Revúcej študoval na Učiteľskom ústave v Prešove, kde získal kvalifikáciu odborného učiteľa pre II. stupeň základných škôl v predmetoch matematika, geometria, rysovanie a hudobná výchova. Učiť začal na jednotriedke v Skerešove, odtiaľ prešiel na Štátny ústav pre hluchonemých do Jelšavy, neskôr na školu do Ratkovej. Odtiaľ bol dňa 12. decembra 1945 preložený do Jelšavy a menovaný za riaditeľa školy. Pretože funkciu riaditeľa súčasne zastával aj vtedajší riaditeľ Eugen Medovský, na škole bolo tzv. dvojvládie, ktoré skončilo 22.2.1946 preložením pána Urbanca do Štítnika za riaditeľa Štátnej meštianskej školy. V tejto funkcii bol až do 30.6.1953. Dňom 1.9.1953 bol dekrétom Expozitúry Povereníctva školstva a vedy v Košiciach menovaný za riaditeľa Osemročnej strednej školy v Jelšave. Tu pôsobil nepretržite až do svojho presťahovania sa do Revúcej a odchodu na starobný dôchodok. V Revúcej ešte
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a