Štvrtý Jelšavský mestský bál v príjemnom prostredí hotela Hrádok dňa 16. februára 2013 otvoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Poprial plesajúcim príjemnú zábavu a dobrú náladu počas trvania plesu. Mgr. Marianna Gömöry oboznámila prítomných s organizačnými pokynmi a pozvala ich k vzhliadnutiu úvodného programu.Do tanca hrala hudobná skupina Relax z Vlachova. Dobrá nálada vydržala plesajúcim až do skorých ranných hodín.
Text: V. S., foto: R. J.
Na valentínskej diskotéke sa aj súťažilo
Valentín je deň lásky a priateľstva. Láska je všade okolo nás, v úprimnom úsmeve, kamarátskom objatí, v detskom pohladení, v očiach domáceho miláčika, v dôvere priateľstva, medzi manželmi i ostatnými členmi rodiny.
Školský klub detí je tiež jedna veľká rodina, ktorá si prejavuje kamarátstvo a priateľstvo po celý rok. Nezabudli sme ani na Svätého Valentína. Už týždeň pred sme sa dohodli, že si pripravíme navzájom malé, vlastnoručne vyrobené darčeky, ktoré si odovzdáme na valentínskej diskotéke. V deň „D“ sme si vyobliekaní v červených tričkách vyzdobili našu družinu srdiečkami a balónmi a diskotéka mohla začať. Dievčatá tancovali a zabávali sa, no chlapci sa trochu ostýchali. Aby sme ich získali a zapojili, pripravili sme si súťaže. Tanec párov na novinách, hádzanie loptičky na cieľ a balónový tanec - tiež v pároch. Niektorí predviedli na svoju obľúbenú pesničku zaujímavé tanečné kreácie. Záver našej diskotéky patril darčekom, ktoré určite každého potešili.
Text a foto: Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Karneval so „zvieratkami a rozprávkovými bytosťami“ bol veselý
Za oknami smiech a tanec,
fašiangový harmatanec.
Berte masky, je tu bál,
fašiangový karneval.
Karneval je u nás už tradíciou. I tentoraz prišlo veľa originálnych a krásnych masiek spolu s rodičmi, čomu sa veľmi tešíme. Vyzdobená telocvičňa sa zmenila na krajinu rozprávkových bytostí a zvieratiek.
Masky sa postupne predstavili, potom sme veselo tancovali a zabávali sa. Nechýbali ani súťaže, ktoré sú veľmi populárne. Precvičili si svoju presnú mušku hodom loptičky do velikánskych úst šaša Bonifáca, holili svojich oteckov chutnou šľahačkou, s mamkami skákali s priviazanými nohami okolo méty a svoju obratnosť a šikovnosť si vyskúšali pri stavaní vysokej veže z debničiek. Každá maska bola na záver odmenená, ale najkrajšou odmenou bola radosť detí a pekný zážitok.
I keď na našom karnevale vládla dobrá nálada a pohoda, všetko sa raz musí skončiť, a tak sme sa rozlúčili s karnevalom aj s maskami a rozbehli sme sa na jarné prázdniny.
Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Do materskej školy prišli princezné aj víly
Karneval sa chystá, Janko s Katkou výska.
Maska skrýva deťom tvár, nepozná ich ani kráľ.
Chodia, pekne vykračujú, neskáču a nešaškujú.
Kráčajú si cupi – cup, na karneval dupi – dup.
Cválam, až ma nôžky bolia, cez lúky a šíre polia.
Ponáhľam sa deti dnes, začína sa v škôlke ples.
Mamka mi už kostým dala, maska mi k nej len chýbala.
Masku mám už na hlave, cválam si na karnevale.
Vitaj, pánko Karneval,
predsa si k nám zavítal.
Všetko máme na mieru
z krepového papieru.
Veselo bolo aj deťom z materskej školy v piatok 22. februára 2013. Vyzdobené priestory Mestského domu kultúry v Jelšave navodili tú správnu karnevalovú atmosféru. Sála sa zmenila na rozprávkovú krajinu.
Deti sa prezliekli do masiek, netrpezlivo očakávali začiatok karnevalu. Začal sa privítaním karnevalovou pesničkou z CD „Spieva celá škôlka“ od Hrehu. Po krátkom privítaní sa predstavili veľké masky – Škriatok, Čarodejnica, Kocúrik, Vodník, Víla.
V tanci sa vykrúcali zvieratká, víly, princezné, spidermani, malí bojovníci a iné rozprávkové postavičky. Deti pozvŕtali na parkete rodičov, ale i babky a dedkov. Tanec striedali súťaže, pri ktorých vyhral každý a za účasť si vybral v tombole malý darček. Deti súťažili v týchto disciplínach: lízanie šľahačky, namotávanie cukríka na ceruzku, kvetinový tanec, nosenie guľôčky na lyžičke na vzdialenosť 5m. Deti si pochutnali na fašiangových šiškách a džúse. Smiech, zábava, tanec a dobrá nálada sa šírili vo veľkej, prekrásne vyzdobenej sále.
Toto podujatie zanechalo v detských srdiečkach nádherný zážitok, ktorý je pre nás, pedagógov, odmenou.
Touto cestou ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Mestu Jelšava za poskytnutie sály, p. M. Gackovi za hudbu, rodičom, ktorí s veľkou ochotou pomáhali pri vyzdobovaní sály - M. Máté, A. Mátéová, L. Bábelová a p. Antošková. A nakoniec patrí veľká vďaka všetkým rodičom, ktorí pripravili pre svoje ratolesti masky a pričinili sa o to, že prišli na karneval, že sa tu cítili dobre a vedeli oceniť prácu pedagogických pracovníkov. Čo dodať na záver? Sme radi, že sme uskutočnili túto akciu, že sa tu každý cítil dobre a tešíme sa na karneval v roku 2014.
Irena Klimonová, uč. MŠ
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.