Do tanca hrala hudobná skupina Relax z Vlachova. Dobrá nálada vydržala plesajúcim až do skorých ranných hodín.
Text: V. S., foto: R. J.
Na valentínskej diskotéke sa aj súťažilo
Valentín je deň lásky a priateľstva. Láska je všade okolo nás, v úprimnom úsmeve, kamarátskom objatí, v detskom pohladení, v očiach domáceho miláčika, v dôvere priateľstva, medzi manželmi i ostatnými členmi rodiny.
Školský klub detí je tiež jedna veľká rodina, ktorá si prejavuje kamarátstvo a priateľstvo po celý rok. Nezabudli sme ani na Svätého Valentína. Už týždeň pred sme sa dohodli, že si pripravíme navzájom malé, vlastnoručne vyrobené darčeky, ktoré si odovzdáme na valentínskej diskotéke. V deň „D“ sme si vyobliekaní v červených tričkách vyzdobili našu družinu srdiečkami a balónmi a diskotéka mohla začať. Dievčatá tancovali a zabávali sa, no chlapci sa trochu ostýchali. Aby sme ich získali a zapojili, pripravili sme si súťaže. Tanec párov na novinách, hádzanie loptičky na cieľ a balónový tanec - tiež v pároch. Niektorí predviedli na svoju obľúbenú pesničku zaujímavé tanečné kreácie. Záver našej diskotéky patril darčekom, ktoré určite každého potešili.
Text a foto: Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Karneval so „zvieratkami a rozprávkovými bytosťami“ bol veselý
Za oknami smiech a tanec,
fašiangový harmatanec.
Berte masky, je tu bál,
fašiangový karneval.
Karneval je u nás už tradíciou. I tentoraz prišlo veľa originálnych a krásnych masiek spolu s rodičmi, čomu sa veľmi tešíme. Vyzdobená telocvičňa sa zmenila na krajinu rozprávkových bytostí a zvieratiek.
Masky sa postupne predstavili, potom sme veselo tancovali a zabávali sa. Nechýbali ani súťaže, ktoré sú veľmi populárne. Precvičili si svoju presnú mušku hodom loptičky do velikánskych úst šaša Bonifáca, holili svojich oteckov chutnou šľahačkou, s mamkami skákali s priviazanými nohami okolo méty a svoju obratnosť a šikovnosť si vyskúšali pri stavaní vysokej veže z debničiek. Každá maska bola na záver odmenená, ale najkrajšou odmenou bola radosť detí a pekný zážitok.
I keď na našom karnevale vládla dobrá nálada a pohoda, všetko sa raz musí skončiť, a tak sme sa rozlúčili s karnevalom aj s maskami a rozbehli sme sa na jarné prázdniny.
Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Do materskej školy prišli princezné aj víly
Karneval sa chystá, Janko s Katkou výska.
Maska skrýva deťom tvár, nepozná ich ani kráľ.
Chodia, pekne vykračujú, neskáču a nešaškujú.
Kráčajú si cupi – cup, na karneval dupi – dup.
Cválam, až ma nôžky bolia, cez lúky a šíre polia.
Ponáhľam sa deti dnes, začína sa v škôlke ples.
Mamka mi už kostým dala, maska mi k nej len chýbala.
Masku mám už na hlave, cválam si na karnevale.
Vitaj, pánko Karneval,
predsa si k nám zavítal.
Všetko máme na mieru
z krepového papieru.
Veselo bolo aj deťom z materskej školy v piatok 22. februára 2013. Vyzdobené priestory Mestského domu kultúry v Jelšave navodili tú správnu karnevalovú atmosféru. Sála sa zmenila na rozprávkovú krajinu.
Deti sa prezliekli do masiek, netrpezlivo očakávali začiatok karnevalu. Začal sa privítaním karnevalovou pesničkou z CD „Spieva celá škôlka“ od Hrehu. Po krátkom privítaní sa predstavili veľké masky – Škriatok, Čarodejnica, Kocúrik, Vodník, Víla.
V tanci sa vykrúcali zvieratká, víly, princezné, spidermani, malí bojovníci a iné rozprávkové postavičky. Deti pozvŕtali na parkete rodičov, ale i babky a dedkov. Tanec striedali súťaže, pri ktorých vyhral každý a za účasť si vybral v tombole malý darček. Deti súťažili v týchto disciplínach: lízanie šľahačky, namotávanie cukríka na ceruzku, kvetinový tanec, nosenie guľôčky na lyžičke na vzdialenosť 5m. Deti si pochutnali na fašiangových šiškách a džúse. Smiech, zábava, tanec a dobrá nálada sa šírili vo veľkej, prekrásne vyzdobenej sále.
Toto podujatie zanechalo v detských srdiečkach nádherný zážitok, ktorý je pre nás, pedagógov, odmenou.
Touto cestou ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Mestu Jelšava za poskytnutie sály, p. M. Gackovi za hudbu, rodičom, ktorí s veľkou ochotou pomáhali pri vyzdobovaní sály - M. Máté, A. Mátéová, L. Bábelová a p. Antošková. A nakoniec patrí veľká vďaka všetkým rodičom, ktorí pripravili pre svoje ratolesti masky a pričinili sa o to, že prišli na karneval, že sa tu cítili dobre a vedeli oceniť prácu pedagogických pracovníkov. Čo dodať na záver? Sme radi, že sme uskutočnili túto akciu, že sa tu každý cítil dobre a tešíme sa na karneval v roku 2014.
Irena Klimonová, uč. MŠ
{jcomments on}
































Štvrtý Jelšavský mestský bál v príjemnom prostredí hotela Hrádok dňa 16. februára 2013 otvoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Poprial plesajúcim príjemnú zábavu a dobrú náladu počas trvania plesu. Mgr. Marianna Gömöry oboznámila prítomných s organizačnými pokynmi a pozvala ich k vzhliadnutiu úvodného programu.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.