Do tanca hrala hudobná skupina Relax z Vlachova. Dobrá nálada vydržala plesajúcim až do skorých ranných hodín.
Text: V. S., foto: R. J.
Na valentínskej diskotéke sa aj súťažilo
Valentín je deň lásky a priateľstva. Láska je všade okolo nás, v úprimnom úsmeve, kamarátskom objatí, v detskom pohladení, v očiach domáceho miláčika, v dôvere priateľstva, medzi manželmi i ostatnými členmi rodiny.
Školský klub detí je tiež jedna veľká rodina, ktorá si prejavuje kamarátstvo a priateľstvo po celý rok. Nezabudli sme ani na Svätého Valentína. Už týždeň pred sme sa dohodli, že si pripravíme navzájom malé, vlastnoručne vyrobené darčeky, ktoré si odovzdáme na valentínskej diskotéke. V deň „D“ sme si vyobliekaní v červených tričkách vyzdobili našu družinu srdiečkami a balónmi a diskotéka mohla začať. Dievčatá tancovali a zabávali sa, no chlapci sa trochu ostýchali. Aby sme ich získali a zapojili, pripravili sme si súťaže. Tanec párov na novinách, hádzanie loptičky na cieľ a balónový tanec - tiež v pároch. Niektorí predviedli na svoju obľúbenú pesničku zaujímavé tanečné kreácie. Záver našej diskotéky patril darčekom, ktoré určite každého potešili.
Text a foto: Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Karneval so „zvieratkami a rozprávkovými bytosťami“ bol veselý
Za oknami smiech a tanec,
fašiangový harmatanec.
Berte masky, je tu bál,
fašiangový karneval.
Karneval je u nás už tradíciou. I tentoraz prišlo veľa originálnych a krásnych masiek spolu s rodičmi, čomu sa veľmi tešíme. Vyzdobená telocvičňa sa zmenila na krajinu rozprávkových bytostí a zvieratiek.
Masky sa postupne predstavili, potom sme veselo tancovali a zabávali sa. Nechýbali ani súťaže, ktoré sú veľmi populárne. Precvičili si svoju presnú mušku hodom loptičky do velikánskych úst šaša Bonifáca, holili svojich oteckov chutnou šľahačkou, s mamkami skákali s priviazanými nohami okolo méty a svoju obratnosť a šikovnosť si vyskúšali pri stavaní vysokej veže z debničiek. Každá maska bola na záver odmenená, ale najkrajšou odmenou bola radosť detí a pekný zážitok.
I keď na našom karnevale vládla dobrá nálada a pohoda, všetko sa raz musí skončiť, a tak sme sa rozlúčili s karnevalom aj s maskami a rozbehli sme sa na jarné prázdniny.
Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Do materskej školy prišli princezné aj víly
Karneval sa chystá, Janko s Katkou výska.
Maska skrýva deťom tvár, nepozná ich ani kráľ.
Chodia, pekne vykračujú, neskáču a nešaškujú.
Kráčajú si cupi – cup, na karneval dupi – dup.
Cválam, až ma nôžky bolia, cez lúky a šíre polia.
Ponáhľam sa deti dnes, začína sa v škôlke ples.
Mamka mi už kostým dala, maska mi k nej len chýbala.
Masku mám už na hlave, cválam si na karnevale.
Vitaj, pánko Karneval,
predsa si k nám zavítal.
Všetko máme na mieru
z krepového papieru.
Veselo bolo aj deťom z materskej školy v piatok 22. februára 2013. Vyzdobené priestory Mestského domu kultúry v Jelšave navodili tú správnu karnevalovú atmosféru. Sála sa zmenila na rozprávkovú krajinu.
Deti sa prezliekli do masiek, netrpezlivo očakávali začiatok karnevalu. Začal sa privítaním karnevalovou pesničkou z CD „Spieva celá škôlka“ od Hrehu. Po krátkom privítaní sa predstavili veľké masky – Škriatok, Čarodejnica, Kocúrik, Vodník, Víla.
V tanci sa vykrúcali zvieratká, víly, princezné, spidermani, malí bojovníci a iné rozprávkové postavičky. Deti pozvŕtali na parkete rodičov, ale i babky a dedkov. Tanec striedali súťaže, pri ktorých vyhral každý a za účasť si vybral v tombole malý darček. Deti súťažili v týchto disciplínach: lízanie šľahačky, namotávanie cukríka na ceruzku, kvetinový tanec, nosenie guľôčky na lyžičke na vzdialenosť 5m. Deti si pochutnali na fašiangových šiškách a džúse. Smiech, zábava, tanec a dobrá nálada sa šírili vo veľkej, prekrásne vyzdobenej sále.
Toto podujatie zanechalo v detských srdiečkach nádherný zážitok, ktorý je pre nás, pedagógov, odmenou.
Touto cestou ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Mestu Jelšava za poskytnutie sály, p. M. Gackovi za hudbu, rodičom, ktorí s veľkou ochotou pomáhali pri vyzdobovaní sály - M. Máté, A. Mátéová, L. Bábelová a p. Antošková. A nakoniec patrí veľká vďaka všetkým rodičom, ktorí pripravili pre svoje ratolesti masky a pričinili sa o to, že prišli na karneval, že sa tu cítili dobre a vedeli oceniť prácu pedagogických pracovníkov. Čo dodať na záver? Sme radi, že sme uskutočnili túto akciu, že sa tu každý cítil dobre a tešíme sa na karneval v roku 2014.
Irena Klimonová, uč. MŠ
{jcomments on}

































Štvrtý Jelšavský mestský bál v príjemnom prostredí hotela Hrádok dňa 16. februára 2013 otvoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Poprial plesajúcim príjemnú zábavu a dobrú náladu počas trvania plesu. Mgr. Marianna Gömöry oboznámila prítomných s organizačnými pokynmi a pozvala ich k vzhliadnutiu úvodného programu.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-