Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestské múzeum Jelšava, Mesto Jelšava a Mestský záhradkársky spolok pripravili pre širokú verejnosť nultý ročník Čerešňových dní, ktoré sa konali od 6.7.2012 do 8.7.2012. Táto akcia bola nová a vznikla na počesť Čerešníckeho spolku založeného v roku 1796 – najstarší ovocinársky spolok na území dnešného Slovenska, popredný v celom Uhorsku. V roku 1844 sa v Jelšave uskutočnila prvá výstava ovocia na Slovensku. Jelšava a okolie sa v produkcii ovocia umiestnila v roku 1868 v rámci Uhorska na prvom mieste. K významným zakladateľom spolku patril evanjelický kňaz, polyhistor a organizátor vysťahovalectva Slovákov na Pri tejto príležitosti sme pripravili pre širokú verejnosť pestrý program, ktorý si prišlo pozrieť veľa návštevníkov z Jelšavy a okolia ako aj pozvaní hostia z partnerských miest - Slovenský Komlóš a Nadlak. Súčasťou programu bol odborný seminár, vystúpenie Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka, Folklórnej speváckej skupiny Hrabina, spevácka súťaž detí spievajúcich ovocné pesničky, prezentačná výstava ovocia, gastroprehliadka, evanjelické služby božie a kladenie vencov na hrob P. Valaského.
Odborného seminára sa zaoberal ovocinárstvom v minulosti a súčasnosti a osobnosťou Pavla Valaského. Svoje príspevky prezentovali: Ing. I. Kvetko (MsÚ Revúca) – Podmienky a vznik Jelšavského ovocinárskeho spolku a jeho vplyv na rozvoj ovocinárstva na Gemeri; Ľ. Miklo (predseda MZS Jelšava) – Vznik rozvoj a súčasnosť Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava; Mgr. Ľ. Sobanská (evanjelická farárka, v minulosti dlhodobo pôsobiaca v Jelšave) – Pavol Valaský ako historická osobnosť; Mgr. I. Bojna (evanjelický farár pôsobiaci v Jelšave) – Význam a bohatá činnosť evanjelickej školy v Jelšave; M. Melegová (predsedníčka Organizácia komlóšskych Slovákov) – Pôsobenie P. Valaského v Slovenskom Komlóši; P. Bujtár (stredoškolský profesor) – O činnosti ovocinárstva v Nadlaku.
Speváckej súťaži ovocných pesničiek sa zúčastnilo osem dievčat – žiačok základnej školy. Svoje spevácke výkony podávali za sprievodu Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka. Porota v zložení: Ing. I. Nemčok – hudobník a predseda poroty, K. Szabo – poslanec MZ Jelšava a E. Bryndzák – hudobník sa zhodli na víťazstve týchto dievčat: 3. miesto – Radka Fantazírová, 2. miesto: Slávka Strihanová, 1. miesto: Simona Fabová a cenu divákov získala Slávka Strihanová.
Do gastroprehliadky sa so svojimi ovocnými sladkosťami mohli zapojiť obyvatelia na základe propagovanej výzvy. Bolo prihlásených 21 pekárenských výrobkov od obyvateliek Jelšavy, okolia, ale aj z partnerského mesta Slovenský Komlóš. Ochutnávka dobrôt mala u návštevníkov veľký ohlas. Návštevníci zvolili tri najchutnejšie výrobky v diváckom hlasovaní: 3. miesto: OZ Jelšavanka – Ovocie v košíčku, 2. miesto: rodina Polomková – Čerešňová „torta“, 1. miesto: OZ Jelšavanka – Kokosovo-čerešňové rezy. Oceneným gratulujeme.
V prezentačných stánkoch propagovali svoju prácu a výrobky OZ Slovenský zväz včelárov, Mestské múzeum Jelšava a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava. Zapojili sa aj naši partneri zo Slovenského Komlóša – ponúkali komlóšsku klobásu, zavárané čerešne a prezentovali svoje ručné práce.
Do priebehu celej akcie bol zapojený aj priestor dvora Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava, kde prebiehala prezentačná výstava ovocia Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava, do ktorej prispeli aj návštevníci z Slovenského Komlóša. Bol tu aj zabezpečený pitný režim pre návštevníkov – čerešňová a ovocná limonáda.
Chceli by sme sa poďakovať za pomoc a podporu všetkým, ktorí svojou troškou prispeli k zdarnému priebehu podujatia.
Mgr. Tatiana Strelková
Foto: Jakub Rovný
{gallery}obsah/jelsava/ceresnove{/gallery}
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.