V dopoludňajších hodinách bol vzhľadom na pribúdanie počtu zásahov vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. Každú chvíľu sa na železničnom moste pri sútoku oboch vôd objavovali obyvatelia ohrozených častí, aby monitorovali výšku vody a upokojili svoje obavy. Situácia však bola dosť nebezpečná, keď o 10.30 h dosiahla vylievajúca sa voda pri sútoku výšku
Po hodine sa napriek prehánkam hladina ustálila a o 13.00 h bol zaznamenaný pokles o 2 cm. To bolo dobré znamenie, no premenlivé počasie nedávalo dôvod na predčasnú radosť. Všetci si vydýchli až o 17.45 h, keď dážď úplne ustal a hladina vody poklesla o 16 cm. (Pre ilustráciu: hladina vody pri obci Bretka, kde sa Muráň vlieva do Slanej, dosiahla úroveň o 16.00 h
Ďalší deň, keď vykuklo slniečko, si všetci vydýchli, no ešte s obavami a rezervou, lebo predpovede boli aj také aj také... Druhý deň po záplave, v nedeľu, sa úroveň vody v potoku vďaka slnečnému počasiu dostala skoro na pôvodnú úroveň. Rieka Muráň však ešte stále obmývala brehy niekoľko metrov od svojho koryta.
Hasiči v piatok zasahovali na viacerých miestach postihnutých povodňou. Na Teplickej ulici odčerpávali vodu pri rodinných domoch č. 261 a 268 a pred bytovými domami č. 262 - 267.
Práca ich čakala aj cez víkend. V sobotu odčerpávali vodu na Námestí republiky u pani Viery Žigovej a v nedeľu v záhradkárskej osade.
Posledná takáto povodeň postihla Jelšavu začiatkom 90-tych rokov, keď voda kulminovala asi v takej výške ako pri tohtoročnej povodni. V mysliach starších obyvateľov Jelšavy sa však dodnes nevymazala spomienka na povodeň v októbri 1974, kedy rieka Muráň ešte nebola regulovaná a škody na majetkoch občanov boli značné.
Predpovede na ďalšie roky nie sú vôbec uspokojivé, takže obavy z prípadných záplav sú opodstatnené. Ako sme v médiách mohli počuť i vidieť, celé územie východného Slovenska bolo postihnuté povodňou. Už teraz sa pripravujú plány na predchádzanie jej následkov. Dúfajme, že aj u nás sa ochrana v rizikových častiach zlepší.
10.6.2010
(Informácie o miestach hasičských zásahov: Gabriela Jakubecová)
Text a foto: Alena Sabonová
FOTOGALÉRIA:
{gallery}obsah/jelsava/pov{/gallery}
{jcomments on}

































Po neprestávajúcom daždi v noci zo štvrtka 3. na piatok 4. júna 2010 sa v skorých ranných hodinách ešte nedalo predpokladať, či dážď ustane a počasie sa umúdri, alebo dôjde k tomu najhoršiemu, čoho sa obávali hlavne obyvatelia Ševcovskej ulice. O 7.15 hodine, keď primátor mesta MVDr. Milan Kolesár vyhlásil prostredníctvom mestského rozhlasu 1. stupeň povodňovej aktivity, sa voda potoka Jordán pri sútoku do rieky Muráň začala vylievať do najbližších záhrad. Dážď stále neprestával, a tak o 7.30 h zasadal na Mestskom úrade v Jelšave krízový štáb na čele s primátorom mesta, ktorý pripravil všetko na záchranu obyvateľov a elimináciu škôd na majetku. Obyvatelia začali postupne žiadať o pomoc. Najviac obáv mali na nižnom konci Ševcovskej ulice od Samkovcov až po Sabonovcov, ktorí bývajú v najohrozenejšej lokalite. Opodstatnenú obavu zo záplavy mali aj ohrození občania Kúpeľnej ulice, ulice 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a