Po prezentácii Ing. P. Zapletal - predseda veliteľ DHZ privítal primátora mesta MVDr. M. Kolesára, delegáciu z rumunského Nadlaku, riaditeľku ZŠ s MŠ Mgr. V. Bardoňovú, zástupcov Územnej organizácie v Revúcej Ľ. Kisela, H. Nižníkovú, K. Karára a všetkých prítomných.
Na úvod bola zvolená volebná komisia v zložení Z. Švejkovský - predseda, Ľ. Koren a O. Žiga - členovia a návrhová komisia v zložení M. Gacko - predseda, I. Petro Zachar a M. Berki - členovia.
Návrhová komisia predniesla návrhy:
- na prijatie nových členov - N. Molnárová, Bc. R. Ormisová, O. Chlebuš a D. Samko,
- na zrušenie členstva - M. Brindzák, L. György, E. Kováčová a E. Žiga,
- za delegáta na Valné zhromaždenie Územnej organizácie - J. Moskáľ.
Všetky návrhy boli schválené.
Nasledovali správy o činnosti krúžku Plameň, hospodára, revíznej komisie, strojnej služby, protiplynovej služby, o činnosti DHZ za rok 2016.
Volebná komisia predniesla návrh na:
voľbu výboru DHZ Jelšava:
- predseda veliteľ Ing. P. Zapletal
- tajomník a referent mládeže G. Jakubecová
- hospodár a pokladník M. Kováč
- členovia výboru - strojníci J. Moskáľ a Z. Javorčík ml.
- voľbu revíznej komisie v zložení - M. Gacko - predseda, L. Horváth st. a I. Petro Zachar - členovia.
Návrhy boli schválené.
Na záver bol predložený Plán práce na rok 2017, ktorý bol taktiež schválený.
Pri príležitosti životných jubileí boli odovzdané:
- Pozdravné listy - N. Fertőovej, MVDr. M. Kolesárovi, J. Samkovi st., A. Žilkovi, L. Javorčíkovi, L. Horváthovi ml. a O. Žigovi.
- Ďakovný list - JDS v Jelšave.
Veliteľ DHZ ocenil za 518 zásahov M. Kováča.
V nedeľu 15. januára sme zahraničným hosťom ukázali techniku a na salaši Zbojská sme si pochutnali na bryndzových haluškách.
Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať primátorovi MVDr. Milanovi Kolesárovi za podporu DHZ, všetkým zamestnancom mesta a našim dôchodkyniam, ktoré nám pomohli pri realizácii našej výročnej členskej schôdze.
Nemalé poďakovanie patrí aj tým, ktorí nám počas roka pomáhajú v rôznej podobe: SMZ, a. s. Jelšava, Attila Žilka Jelšava, Róbert Csatári Jelšava a Andrej Hudák Magnezitovce. Poďakovanie patrí aj všetkým členom DHZ Jelšava, ktorí sa celý rok zúčastňovali na rôznych podujatiach.
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.